Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sirota - Nessie (Bonus)

20.08.2010 (10:00) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2913×

Sirota: Nessie (Bonus)

„Veľa šťastia v škole,“ želala mlado vyzerajúca upírka s čokoládovo-hnedými vlasmi svojim trom deťom, keď sa s nimi lúčila pred budovou ich školy.

Bella so svojim manželom Edwardom a jeho upírskou rodinou sa len prednedávnom presťahovali na nové miesto, kde začínali od začiatku, tak ako už mnoho rokov. Aj tentoraz sa musela bez problémov začleniť do ľudského života a diania v malom upršanom mestečku. Forks si vybrali po krátkom zvážení, keďže splnil všetky ich podmienky na život. Najmladšie vyzerajúci upíry z početnej rodinky práve nastupovali na miestu školu. Do rôznych ročníkov, no predsa neboli od seba ďaleko. Budova školy bola rozdelená na viac častí označených písmenami abecedy od A po E. V budovách A a C mali hodiny najmä Bella s manželom a jednou jeho sestrou Alice, keďže nastupovali do druhého ročníka. V častiach B a E sa zase učili jej dvaja švagrovia Jasper s Emmettom a posledná Edwardova sestra Rosalie, ktorí nastupovali do tretieho ročníka. Nakoniec v budove D sa učili Belline a Edwardove tri ratolesti, Nessie s Lizzie a Ediem, ktorí nastúpili do prvého ročníka.

„Neboj mami. Uvidíme sa na obede,“ objal ju ešte Edie a spolu so sestrami sa pobrali na svoje hodiny. Ich rodičia, strýkovia a tety na nich ešte chvíľu hľadeli a po mnohých vzájomných ubezpečeniach sa aj oni vybrali na hodiny.

„Tak sa zatiaľ majte,“ zvesela zvolala Lizzie, ktorá všetko brala veľmi pozitívne a optimisticky a zaliezla vo svojej učebni angličtiny. Jej súrodenci nad jej veselým úsmevom len krútili hlavou. Poznali ju veľmi dobre, preto ich to neprekvapovalo.

„Ahoj,“ rozlúčil sa so svojou najstaršou sestrou aj Edie, keď sa s hlbokým nádychom pobral do učebne občianky, ktorú mal mať práve teraz. Nessie mu ešte zamávala a zamierila na svoju hodinu trigonometrie.
Učebňa úplne na konci už bola plnú a učiteľ v nej bol tiež. Mladá poloupírka s bronzovými, dlhými lokňami, nižším vzrastom a útlym telom okamžite upútala pozornosť. Celá trieda okamžite zmĺkla, keď si všimli jej krásne čokoládové oči. Všetkých rýchlo očarila svojou nevšednou krásou. Už na to bola zvyknutá. Stávalo sa to vždy, keď sa niekde objavila. Dokonca aj po tom, čo ju už aj videli opätovne, stále si nedokázali zvyknúť na jej nádherný zovňajšok.
V bielom tielku s hrubými ramienkami, žltej mikine a jednoduchých čiernych džínsach podišla rovno k učiteľovi, ktorí sa spamätal ako prvý a nechala mu podpísať papiere, ktoré dostala od milej pani v kancelárii. Ten jej ich rýchlo podpísal a poslal ju na jediné voľné miesto v triede vedľa hnedovlasého dievčaťa.

Akonáhle si sadla a vybrala knihy a zošito sa na ňu dievča okamžite otočilo a začalo rozprávať. Neustále kecalo o celej škole a preto Nessie rýchlo usúdila, že musí ísť o miestu klebetnicu. Počúvala ju však len jedným uchom, druhým dávala pozor na výklad učiteľa. Aj keď už túto látku ovládala, nerada by bola vyvolaná, najmä keby nevedela o čo sa jedná. Nakoniec sa tak však nestalo, aj keď Nessie na hodine nebolo najpríjemnejšie. Všetci, vždy keď ich učiteľ nevidel, sa na ňu neustále otáčali a prezerali ako nejaké zvieratko v zoo. Už si nato snáď aj mohla zvyknúť, no predsa jej to bolo krajne nepríjemné. Nechápala ako to jej rodičia mohli stále dookola zvládať.  
Dievča, ktorej meno si nepamätala, ju sprevádzalo aj na ďalšiu hodinu. Našťastie pri nej už teraz nemusela sedieť, keďže jediné voľné miesto bolo v prázdnej lavici. Vďačne sa do nej posadila a znovu sa snažila dávať pozor na preberanú látku, no chemické väzby, o ktorých sa už aj tak raz učila, jej neprišli natoľko zaujímavé a jej myšlienky sa znovu rozutekali rôznymi smermi.

Premýšľala ako sa majú asi teraz jej súrodenci. Edie bol vždy veľmi poctivý a vzorný, takže usilovne počúva látku, ktorú už aj tak vie lepšie ako sám učiteľ. Naopak Lizzie bola vždy riadne šidlo, takže sa asi s niekým teraz horlivo rozpráva. Ona nikdy nemala problém sa niekam začleniť.
Ich rodičia na tom budú asi podobne. Veď predsa túto procedúru už absolvovali mnohokrát. Mali v tom prax, rovnako ako oni. Napriek tomu ich to vždy všetkých po istom čase začalo nudiť. Oni však mali jeden druhého. A nielen oni, ale aj tety a strýkovia, dokonca aj ich starí rodiča. Mali jeden druhého, svoje drahé polovičky. Naopak ona so svojimi súrodencami boli sami.
Nad touto témou sa najstaršia poloupírka Cullenovskej rodiny zamýšľala niekoľkokrát. Hlavne v poslednej dobe. Vždy keď videla ako si jej rodičia zamilovane hľadia do očí, vždy keď sa chytia za ruky alebo len tak letmo pohladia, mysliac si, že ich nikto nevidí, im závidela. Závidela im, že on nemá nikoho s kým by takéto krásne chvíle mohla stráviť.

Zaujímalo ju či aj jej brat so sestrou už nad týmto premýšľali. Nikdy to však nespomínali, takže na to boli asi ešte mladí. Zato ona sa toho nevedela zbaviť. Pamätala si ešte na rozhovor, ktorý viedla so svojou mamkou, keď sa sem nasťahovali. Jej ocko totižto dokázal čítať myšlienky a preto dobre vedel, čo s ňou je. On sa však nazdával, že na lásku má ešte čas. Typický ocko. Zato jej mamka ju povzbudzovala a dávala nádej. Tvrdila, že onedlho si určite niekoho nájde, pretože také krásne dievča dlho samo nebude. Nessie však nechcela, aby s ňou niekto chodil len preto, že je krásna. Chcela si nájsť niekoho kto uvidí aj jej vnútornú krásu. Mala však pocit, že nikto z tunajších chlapcov to nebude, usudzujúc podľa ich hltavých pohľadov.

Nessie už však mala bohatú prax v odbíjaní otravných chlapcov a keby ani to nepomohlo, stále sa mohla spoľahnúť na svojho ocka a jeho bratov. Taký Emmett už len z diaľky zastraší aj tých najväčších odvážlivcov.
Aj napriek chýbajúcej láske, sa Nessie nesťažovala. Mala obrovskú milujúcu rodinu a to jej zatiaľ musí stačiť. Veď predsa tam niekde vonku musí byť niekto, kto bol stvorený pre ňu. Stačí ho len nájsť. Ani nevedela, ako blízko mu práve vtedy bola.

„Tak ako?“ pýtal sa strýko Emmett, keď spojili dva stoly, aby si za ne mohla veľká rodinka pohodlne sadnúť. Už tu bol spolu so svojou ženou Rose a bratom Jasperom. Práve si k nim prisadali Nessie s Lizzie a Ediem. Bella s Alice a Edwardom ešte stály v rade s jedlom, ktoré aj tak zjedia ich deti.

„Nuda, ako vždy,“ riekla Nessie a vzala si z Jasperovho podnosu kúsok pizze. Túto časť tejto ich pretvárky mala asi najradšej. Ich tety so strýkami a rodičmi im vždy doniesli z kúsok z každého možného jedla v jedálni a tak sa mohli vyberať to na čo mali chuť.

„A aký je stav?“ zvedavo sa pýtal Emmett, keď si k ich stolu sadli aj zvyšní členovia rodiny.

„Ja mám siedmych,“ zvesela zvolala Lizzie a zakusla sa do bagety, ktorú uchmatla spred Emmetta.

„Tiež siedmych,“ pritakala jej Nessie a znudene kývala hlavou, keď si spomenula na tých siedmych chlapcov, ktorých už stihla odmietnuť.

„Dvanásť,“ rovnako znudene riekla Rose a chrbtom sa oprela o Emmetta, ktorý si ju majetnícky objal a po celej hlučnej jedálni vrhal nebezpečné pohľady.

„Teta Rose, ty sa nerátaš,“ zasmiala sa Lizzie, ku ktorej sa pridali aj ostatní. Túto hru o väčší počet pozvaní na rande za prvý deň zaviedli už dávno. Všetci sa na nej vcelku dobre zabávali.

„A čo ty mami?“ vyzvedala Nessie keď si vzala čerešňovú limonádu od svojho ocka. Jej mamka sa len potmehúcky zasmiala a chytila svojho manžela za ruku. Ten jej ju pobozkala a bližšie k sebe pritiahol.

„Mamka sa tiež neráta,“ zvolal jej ocko a nenávistne si premeriaval väčšinu chlapcov v jedálni. Emmett spolu s Lizzie sa rýchlo rozosmiala. Tí dvaja si boli podobný v mnohom, najmä čo sa týkalo humoru.

Podobným štýlom za zabávali až kým znovu nestal čas pobrať sa na ďalšie hodiny. Pre Nessie, Lizzie a Edieho to už boli pre dnešok posledné, no zvyšok rodiny mal ešte dve. Práve kvôli takýmto situáciám chodili Lizzie s Nessie v hnedastom až zlatavom volve ich brata. Takto nemuseli zbytočne čakať a mohli ísť rovno domov.

„Tak pred autom,“ zvolal na dievčatá Edie a už ho ani nebolo. Rovnako rýchlo zmizla aj Lizzie a tak sa Nessie pobrala na svoju dnešnú poslednú hodinu. Našťastie ňou bola biológia, ktorú zbožňovala a tak jej čas utiekol naozaj rýchlo. Cestou ku svojej skrinke stihla odbiť ďalších dvoch záujemcoch a potom sa ponáhľala rovno na parkovisko.
Na ňom sa to hemžilo húfom najmladších študentov, ktorí sa čo najskôr chceli dostať domov, preto ju ani neprekvapilo, že do niekoho narazila. Čo ju však dostalo bolo, že dotyčný s ktorým sa zrazila bol snáď silnejší než ona, keďže od toho pevného tela sa odrazila a spadla na zem. Udivene zdvihla pohľad hore a šokovane vydýchla.
Rovno nad ňou sa týčil pre ňu ten najkrajší chlapec, ktorého kedy videla. No vlastne to už bol skôr muž ako chlapec. Tmavý odtieň pokožky naznačoval, že má zjavne indiánske korene. Možno pochádzal z neďalekej rezervácie, myslela si Nessie. Uhľovočierne na krátko ostrihané vlasy mu dodávali chlapčenské črty no dokonale vypracované telo zase mužské. V priliehavom čiernom tričku sa svaly rysovali ešte viac a na pravom ramene mal indiánske tetovanie, ktoré sa Nessie páčilo snáď najviac. Čo ju však dostalo najviac boli jeho tmavé oči, ktoré na ňu teraz hľadeli s neskrývanou zvedavosťou.

Zrazu z ničoho nič natiahol k nej ruku a ona sa jej pohotovo chopila. Pomohol jej postaviť sa na nohy a veselo sa na ňu usmial.

„Prepáč, nevidel som ťa,“ šibalský podtón v jeho hlase dobre postrehla. Ani sa mu nečudovala, že ju nevidel, veď bola o hlavu nižšia ako on a v porovnaní s ním krehká ako bábika.

„To nič, ani ja som si ťa nevšimla,“ tiež ho podpichla, načo sa radostne rozosmial. Jeho smiech ju naprosto fascinoval a nebyť brata, ktorý na ňu od auta zavolal asi by sa naňho ešte aj teraz dívala. Rýchlo sa s ním rozlúčila a utekala domov.

Ani tam však naňho nedokázala zabudnúť. Stále ho videla pred sebou, mohutného a nebezpečne vyzerajúceho, no predsa... Predsa niečo v jeho tvári ju nútilo, aby sa stále usmievala, keď si ho pred sebou znovu vybavila. A ten jeho smiech... to bolo asi to najkrajšie čo kedy počula a to už počula toho naozaj veľa.

On určite nebol ako miestny chalani, nezrelý a nezodpovedný. Nie, z neho vyžarovalo presne to, čo tak dlho hľadala. Žeby to bol on? Keď si predstavila samu seba vedľa neho ako ju drží za ruku, znovu mala na tvári ten priblblý úsmev. Áno, s ním si to vedela predstaviť. A dokonca sa jej ten obrázok veľmi páčil.

„No tak Nessie, poď s nami do kina,“ prosíkala svoju staršiu sestru Lizzie, keď sa po dlhom týždni v škole chcela trochu zabaviť. Už sa jej podarilo presvedčiť brata, teraz už ostávala len Nessie. Tá sa však zdráhala, akosi sa jej veľmi nechcelo, no keď videla tie psie oči, ktoré na ňu sestra hodila, porazenecky prikývla. Lizzie radostne zvýskla, sestru rýchlo objala a už sa rozbehla za tetami, ktoré jej vždy pomáhali obliecť sa.

Nechcene sa teda Nessie zdvihla z postele a vybrala k svojej skrini. V oblečení si zásadne stála za svojim, aj keď prijímala aj rady od svojej mamky a tiet. Robievala to však vtedy, keď sa chcela páčiť. Dnes však túto potrebu nemala, preto si vzala len džínsovú sukňu nad kolená a žltú blúzku ku krku bez rukávov. Na nohy si vzala čierne baleríny, rýchlo sa učesala a už aj sedela v Edieho volve. Bola tam prvá a dúfala, že na svojich súrodencov dlho nebude musieť čakať.

Ani nie o minútu sa k nej Edie s Lizzie konečne pridali a tak sa pobrali do kina v Port Angels, pretože vo Forks žiadne nebolo. Netrvalo im to dlho, Edie jazdil rovnako šialene ako jeho otec, takže to práve stihli. Lizzie im vybrala akúsi komédiu, no ani tá nedokázala zdvihnúť Nessiinu smutnú náladu. Nikto nechápal čo sa s ňou deje, jedine ona.
Stále musela myslieť na toho indiánskeho chlapca. Tajne dúfala, že ho snáď čoskoro stretne, no odvtedy ho pred školou už nikdy nevidela. A to ju naozaj mrzelo. Dúfala, že by sa s ním mohla zoznámiť, zistiť o ňom niečo viac. No on akoby sa prepadol pod zem. Dokonca už rozmýšľala aj nad tým, že ho skúsila nájsť v neďalekej rezervácii, no to rýchlo zamietla. Nielenže sa tam mohli vyskytovať vlkolaci, ale ani nemala poriadnu výhovorku, prečo by tam šla. To prvé ju až tak netrápilo ako to druhé. Vedela, že jej rodina má s tunajšími vlkolakmi uzavretú zmluvu a vcelku mierumilovný vzťah. Navzájom sa rešpektovali, čo bol veľký úspech, vzhľadom na to, že boli od prírody nepriateľmi. Akosi sa nad to dokázali obidve strany povzniesť a preto si Nessie bola istá, že keby sa tam objavila, nič by jej nespravili.

„Hneď som späť,“ zašepkala Nessie svojej sestre a potichu sa vytratila z preplneného a smiechom otriasajúceho sa kina. Potrebovala sa nadýchať čerstvého vzduchu a tak zamierila von. Netušila asi ako dlho už ide film a tak sa len tak ponevierala po parkovisku pri kine. Už bola tma, parkovisko s pár autami osvetľovali len pouličné lampy. Pôsobilo to tu naozaj ponuro a trochu aj strašidelne. No až keď za sebou Nessie začula nejaké hvízdanie, došlo jej, že toto nebol najlepší čas na prechádzku. Pomaly sa otočila a za sebou uvidela štyroch chalanov, zjavne už otužených alkoholom. Rýchlo si to mierili k nej a hltali ju pohľadom.

Zvrtla sa na podpätku a náhlivo sa vracala ku kinu. Síce mala viac sily ako normálny človek oproti nim štyrom nemala šancu sa ubrániť. Počula ako za ňou volajú a keď už si myslela, že sa ich zbavila, zacítila ako ju jeden z nich chytil za pás a odstrčil od dverí.

„Ale, ale kráska. Kamže sa tak ponáhľaš?“ pýtal sa jej úlisným hlasom a ruku posunul vyššie k jej dekoltu. Nahnevaná mu po nej poriadnu pleskla, vymanila sa z jeho zovretia a jednu mu vrazila. Vedela, že mu sánku nezlomila, no dúfala, že ich tým odradí. Šokovaný chlapec si ústa len šúchal, zatiaľ čo jeho vysmiaty kamaráti jej zatarasili cestu. Teraz už však začínala mať strach. Dúfala, že jej súrodenci ju čo najskôr prídu hľadať, inak radšej ani nechce pomyslieť čo sa stane.

„Divoška, to sa mi páči,“ zahučal trochu výhražne ten, ktorému uštedrila ranu a nebezpečne sa k nej začal približovať. Znovu zatínala ruku v päsť ako ju to učili jej strýkovia, pripravujúc sa ho znovu udrieť keď prekročí jej osobný priestor. Dlho mu to netrvalo a Nessie sa poriadne rozpriahla, no tentoraz už ranu očakával. Obratne sa jej vyhol, schmatol a predkom ju zatlačil na stenu. Pritláčal ju k nej dosť pevne, pričom zozadu sa na ňu tisol on. Ťažko sa jej dýchalo, no keď ju začal chytať na stehne, znovu sa v nej rozpútal hnev. Metala sa, no veľmi jej to nepomáhalo.

„Pusti ma,“ dostala zo seba a stále sa ho snažila od seba dotisnúť, no ten sa len smial a neprestával.

„Už aj ju pusti,“ začula nebezpečné zavrčanie neďaleko nich a srdce sa jej zovrelo. Ten hlas by spoznala snáď všade, aj keď ho zatiaľ počula len raz. Všetci štyria podgurážený chlapci sa otočila na ľavo a tak mohla Nessie vidieť svojho záchrancu. Jej indián, ako ho vždy v mysli nazývala, sa mohutne týčil vedľa nich a vražedným pohľadom si premeriaval všetkých chalanov.

„Ale čo? Chceš si s ňou užiť? Nech sa páči, no až po nás,“ riekol ten, ktorý zvieral Nessie a kývol hlavou na svojich kamošov. Tí sa síce s menšími obavami no predsa vrhli na jej indiána. Obratne sa im uhýbal a rýchlo im uštedril poriadne rany, ktoré ich všetkých troch dostali na zem. Nessie vedela, že proti nemu nikdy nemali šancu. Posledný chalan, ktorý ju stále pritláčal k stene, už si sebou až taký istý nebol.

„Ešte raz ti hovorím, aby si ju pustil,“ zavrčal a nebezpečným krokom sa k nim približoval. Ten darebák schmatol Nessie za vlasy a nešetrne ňou trhol. Postavil si ju pred seba ako štít a pomaly cúval dozadu. To už však poriadne prehnal. Nessie ho pohotovo lakťom udrela do boku, načo ju pustil. Rýchlo sa otočila a znovu mu jednu vrazila. Neodpustila sa a kopla ho ešte do rozkroku, načo sa konečne zvalil a nariekal rovnako ako jeho kamaráti.

„Si v poriadku?“ nežným hlasom sa k nej prihováral jej indián. Chytil ju za ruku a ťahal preč od tých darebákov. Jeho pevný no jemný stisk ruky ju príjemne hrial niekde pri srdci.

„Myslím, že hej,“ pritakala, keď zastali pred Edieho volvom. Rýchlo sa obzrela v zrkadle a zistila, že má na jednom ramene roztrhnutú blúzku. Chytila látku a smutne si povzdychla. Toto bola jej obľúbená blúzka.

„Máš poriadny úder, nechcel by som od teba jednu schytať,“ obdivne si ju premeriaval, na čo sa jemne začervenala. Túto svoju vlastnosť zdedenú po mamke priam nenávidela.

„Ale bez teba by sa mi odtiaľ nepodarilo dostať. Ďakujem,“ úprimne sa mu zahľadela do očí, uvedomujúc si, že jej ešte stále nepustil ruku. A tajne dúfala, že to tak skoro ani nespraví.

„Niet za čo,“ hlesol, stále sa uprene na ňu dívajúc.

„Mimochodom, ja som Jake,“ nakoniec so šibalským úsmevom dodal, keď mu došlo, že sa vlastne ani nepoznajú.

„Nessie,“ riekla a sklopila oči.

„Nessie ako...,“ snažil sa prísť na jej celé meno.

„Nessie ako Reneesme,“ odhalila mu a kyslo sa usmiala. Niekedy svoje meno naozaj nemusela.

„Trochu divné, ale čo už,“ dodala, na čo on rázne zakýval hlavou.

„Jedinečné, presne ako ty,“ a Nessie sa znovu začervenala. Zdalo sa, že tento mladý indián má talent ako ju rýchlo uviesť do rozpakov.

„A čo tu vlastne robíš?“ Snažila sa rýchlo zmeniť tému a zároveň o ňom zistiť niečo viac. Tak ako si predtým želala, aby ju jej súrodenci išli hľadať, teraz dúfala, že sa to tak skoro nestane.

„Kamoši ma nahovorili na nejaký film, no začal ma nudiť, tak som sa šiel prevetrať,“ ledabalo prehodil a chrbtom sa oprel o dvere auta.

„A ty?“ spýtal sa jej, zdalo sa, že Nessie nebola jediná, ktorá sa snažila odhaliť nejaké tajomstvá.

„Rovnaký prípad, no ja som tu so súrodencami,“ odpovedala mu a porozhliadla sa po prázdnom a tmavom parkovisku. Zafúkal studený vietor, predzvesť očakávaného chladného počasia a Nessie sa mimovoľne zimou otriasla. Až teraz, neskoro, si uvedomila, že čierny kabátik si nechala v kinosále. Snáď jej ho Lizzie prinesie.

„Je ti zima?“ opýtal sa jej Jake, no ani nepočkal na odpovedať a vyzliekol si svoju čiernu motorkársku bundu, v ktorej podľa Nessie vyzeral na zožratie, a pohotovo ju do nej zabalil.

„Ďakujem,“ vďačne sa do nej zababušila a jej skvelému čuchu neunikla krásna aróma, ktorá z bundy vyžarovala. Vedela, že Jake určite nepoužíva žiadne chlapské voňavky alebo niečo iné, toto bola jeho číra a veľmi koncentrovaná vôňa tela. V hrdle jej vyschlo, pretože tá aróma bola to najkrajšie čo kedy cítila.

„Máš súrodencov?“ snažil sa naviazať rozhovor Jake a chopil sa jej poslednej vety.

„Áno, dvoch. Edieho a Lizzie, obidvaja sú mladší,“ a pri spomienke na nich sa musela usmiať.

„A ty?“ pýtala sa naspäť.

„Sestru, staršiu. Študuje na neďalekej univerzite,“ vysvetlil a tiež sa usmial. Ten krásny úsmev mu strašne pristal.

„Koľko máš vlastne rokov?“ vypálila naňho Nessie svoju ďalšiu otázku a až potom si uvedomila, že to bolo trochu drzé. Jake sa len veselo zasmial a odpovedal: ,,Sedemnásť.“
Nessie vykulila svoje čokoládové očká a neverila vlastným ušiam.

„Hej, vyzerám staršie, čo?“ zabával sa na jej neveriacom výraze, no ďalej to nekomentoval.

„Ak máš sedemnásť, prečo nechodíš do školy? Od pondelka som ťa tam nevidela,“ trochu dotknuto sa naňho oborila, dúfajúc, že si jej sklamanie v hlase nevšimne. Jake si však všimol a nežne sa na ňu usmial.

„Ale bol,“ odpovedal jej.

„Chodím do školy v našej rezervácii,“ vysvetlil, keď si ho pochybovačne premeriavala.

„Aha,“ nevedela, čo dodať.

„Ale čo si potom robil na školskom parkovisku tu vo Forks?“ bola poriadne zvedavá a dúfala, že ho tým neodradí.

„Stavil som sa pre jedného kamaráta, ktorý nemal odvoz,“ vysvetlil a teraz sa chystal na menší výsluch on.

„Ale čo ty? Ešte som ťa tu nikdy nevidel?“ Nessie sa len veselo usmiala a odpovedala: ,,S rodinou sme sa sem len prednedávnom prisťahovali. V pondelok som bola prvýkrát v škole.“

„Nessie,“ niekto zakričal a ona sa otočila za povedomým hlasom. Lizzie s Ediem si to k nej dosť nahnevane mierili. Edie si ostražito premeriaval Jake, zatiaľ čo Lizzie zúrivo mávala jej čiernym kabátikom.

„Tak tu si. Vieš ako si nás vystrašila, keď sme ťa nikde nevedeli nájsť?“ oborila sa na ňu sestra a zaujato si premeriavala najprv Jake a potom bundu, ktorú mala Nessie oblečenú. Nakoneic sa však radostne usmiala a natiahla ruku k Jakovi.

„Ja som Lizzie, Nessiina sestra,“ predstavila sa a Jaka tým trochu šokovala. Rýchlo sa však spamätal, nadšený jej úprimnosťou a ruku jej jemne stisol.

„Jake, teší ma,“ odpovedal a pohľadom zavadil k chlapcovi, ktorý si ho ostražito premeriaval.

„Edie,“ nakoniec naňho kývol hlavou a otočil sa na sestru.

„Už sa nám neoplatí vracať sa do kina, tak by sme mohli ísť domov,“ riekol, ani nečakal na odpoveď a zamieril si to k miestu vodiča. Nessie si trochu sklamane povzdychla, vyzliekla si Jakovu bundu a podala mu ju.

„Ešte raz za všetko ďakujem.“ Jake si bundu vzal a odstúpil od dverí, aby si mohla so sestrou sadnúť. Tesne predtým než tak spravila, sa naňho ešte rýchlo otočila a na líce mu vtisla teplý bozk.

„Vďaka Jake,“ slabo hlesla a už si aj nasadala. Stihla mu ešte s ružovými lícami zamávať a celého napoly šokovaného, napoly nadšeného ho nechala stáť na parkovisku.

„Takže Jake,“ začala potmehúcky Lizzie zo zadného sedadla. Nessie si ťažko povzdychla. Poznala svoju sestričku, vedela, že ju len tak teraz nenechá na pokoji.

„Čo s ním?“ opýtala sa, dúfajúc, že jej pomôže aspoň Edie, no aj ten bol veľmi zvedavý.

„Chodíš s ním?“ bez okolkov na ňu vypálila Lizzie.

„Nie, veď som ho spoznala až dnes,“ riekla na svoju obhajobu a sklamanie v jej hlase si všimli obidvaja jej súrodenci.

„Ale chcela by si, však?“ presviedčala sa Lizzie a ani nečakala na odpoveď.

„Čo sa ti stalo s blúzkou?“ naraz sa opýtal Edie a prezeral si roztrhnutú látku.

„Ale nič,“ nechcela o tom hovoriť, najmä nie pred ním. Poznala aj jeho, vedela, že on by zase toto len tak nenechal. Bol by schopný vyburcovať aj strýkov a ocka, aby našli tých chalanov a ukázali im.

„Ublížil ti?“ rýchlo sa jej pýtal.

„Nie, práve naopak, pomohol,“ vedela, že teraz už musí s pravdou von. V stručnosti im vyrozprávala čo sa stalo, vynechávajúc oplzlé detaily, lebo to by už Edie asi nevydržal, zvrátil auta a našiel by si ich sám. Beztak vedela, že jej ocko to aj tak zistí. Dúfala, že keď na to nebude myslieť, aspoň na chvíľku to utají.

„Jake, tvoj záchranca,“ zvesela zvolala na konci minipríbehu Lizzie a tešila sa spolu s Nessie.

„Je pekný, však?“ doberala si sestričku a Nessie už v duchu prosila, aby boli doma. Aspoň tam jej snáď dá pokoj. No ani to sa nestalo. Hneď ako vošli dovnútra a Nessie sa rýchlo zavrela vo svojej izbe, počula ako Lizzie zakričala na celý dom: „Nessie ma frajera.“ Čo najrýchlejšie sa zamkla v kúpelni, pustila vodu a dúfala, že keď odtiaľ vylezie, bude všetko v poriadku. No aj tu sa mýlila. Po pol hodinovom sprchovaní, sa už v bielom pyžame s lienkami vrátila do izby, kde ju čakala celá rodina. Porazenecky si povzdychla a snažila sa skryť pod prikrývku na posteli.

„Nemám žiadneho frajera. Môžete odísť. Lizzie ako vždy preháňala,“ dodala tlmene, keďže si prikrývku pretiahla aj cez hlavu.

„Hovoríš to nejako skleslo,“ doberal si ju strýko Emmett, načo sa ozvala menšia rana, takže Nessie typovala, že dostal po hlave od tety Rose.

„Som unavená, prosím, nechajme to tak,“ dodala a na znak svojich slov si zívla. O niekoľko sekúnd počula ako sa zaklapli dvere a opatrne vykukla spod prikrývky. Presne ako tajne dúfala, tu pri nej ostala len jej mamka.

„Nechodím s ním,“ dodala dosť smutne a mamka ju len pohladila po jej vláskoch.

„Ak má chlapec rozum a oči, tak to dlho tak neostane,“ veselo jej povedala, poriadne poprikrývala, dala pusu na čelo a pomaly odchádzala preč. Nessie sa spokojne usmiala, len jej mamka ju dokázala dokonale pochopiť.

„Šach mat,“ hlesol Edie, keď sa mu po pol hodine podarilo definitívne zablokovať Jasperovho kráľa. Ten nad tým len mračil tvár, čo rozosmiala Edieho, aj všetkých v obývačke.

Typické sobotňajšie poobedie. Všetci z rodiny sa vlastným spôsobom zabávali v priestrannej obývačke. Alice s Rose a Lizzie listovali módnymi časopismi. Esme s Bellou sa niečo črtali do svojich zápisníkov. Edward ako vždy hral na klavír, čím všetkým spríjemňoval čas. Emmett sledoval televíziu bez zvuku a snažil sa len vďaka pozeraniu na ústa hercov dedukovať o čom hovoria. Jasper s Ediem hrali šach, pričom Nessie s Carlislom zaujato čítali nejaké knihy.

„A máš to Jazz. Vravel som ti, že ho nenauč všetky finty. Teraz ťa bez problémov porazí,“ doberal si svojho brata Emmett, čo rozosmialo všetkých.

„No tak, strýko Jazz. Viem čo ti zdvihne náladu. Nákupy s tetou Alice,“ pokračoval veselo Edie. Alice rýchlo vyskočila na nohy a nadšene sa rútila pre svoju kabelku, nápad s nákupmi sa jej vždy pozdával. Jasper hodil na svojho synovca kyslý úsmev, no z nákupov ho nakoniec vyslobodila Nessie.

„Strýko Jazz, ostaň doma. Ja pôjdem namiesto teba,“ riekla Nessie a rázne zaklapla knihu. Všetci na ňu udivene hľadeli, Nessie nákupy veľmi nemusela.

„Nessie ide dobrovoľne na nákupy?“ udivene si ju premeriaval strýko Emmett. Nessie naňho len vyplazila jazyk, zbehla si pre svoju kabelku a už aj nasadala do Alicinho porsche. Nakoniec sa k nim pridala aj Lizzie, ktorá nákupy zbožňovala rovnako ako ich bláznivá teta.

Nessie ani poriadne nevedela prečo sa tak rozhodla, no nakoniec to nebolo až také hrozné. Dokonca by povedala, že aj príjemné. Síce ju teta so sestrou nútili obliekať si jedno oblečenie za druhým, podarilo sa jej to prežiť bez najmenšej ujmy. A práve keď sa už brali na odchod, zbadala Nessie ešte jeden obchod, do ktorého chcela ísť.

„Plavky?“ pochybovačne si premeriavala obchod Lizzie.

„Pamätáš, ocko vravel, že neďaleko je jeden menší vodopád. Rada by som tam zašla,“ vysvetlila Nessie a prehrabovala sa regálmi.

„A chceš tam ísť sama?“ potmehúcky si ju premeriavala Lizzie a trafila do čierneho. Nessie by tam rada zašla, ale nie sama. Dúfala, že by neďaleko možno mohla stretnúť Jake, pretože vodopád sa nachádzal blízko jeho rezervácie. Lizzie jej červenanie okomentovala chichotom a pomohla jej vybrať niekoľko krásnych plaviek.

„Tak ja idem,“ zakričala na dom Nessie a utekala k miestu, na ktoré myslela už dlho. Nebolo to ďaleko a keď prekročila ešte niekoľko skál, ocitla sa pred krásnym malým vodopádom. Okolie bolo naozaj malebné a tak na nič nečakala a rýchlo sa vyzliekla do plaviek. Dlho jej trvalo, kým si nejaké vybrala, no nakoniec si zvolila jednoduchí biele plavky. Boli dvojdielne, horný diel bez ramienok. Vyšplhala sa na neďalekú väčšiu skalu a odtiaľ skočila ukážkovú šípku. Voda nebola veľmi studená, taká osviežujúca. Nessie sa v nej bláznila ako malé dievčatko, kým za sebou nezačula prasknutie vetvičiek.

„Koľko to máš rokov?“ doberal si ju lišiacky hlas, ktorý dúfala, že tu stretne. Rýchlo sa vo vode otočila a uvidela ako si ju veselo premeriava jej indián. Bola v takej rozjarenej nálade, že naňho vyplazila jazyk a hrala sa ďalej. Ani nie o minútu ju ošpliechala letiaca voda, keď k nej Jake skočil ako nejaký balvan. Keď sa vynoril, mokré vlasy mu trochu spadli do očí.

„A že kto je tu decko,“ doberala si ho tentoraz Nessie a zvesela sa zasmiala. Zdalo sa, že jej smiech Jake dokonale omámil, keďže z nej nemohol spustiť oči. Nessie sa ako vždy začervenala a rýchlo začala špliechať vodou rovno naňho. Jake vzal ako výzvu a tak začala medzi nimi menšia vojna. Obidvaja sa radostne smiali, keď zasiahli jeden druhého. Potom sa však Jake potopil, Nessie ho dlho nevedela nájsť, až kým ju niečo nezatiahlo za nohu a donútilo sa potopiť. Jake sa pod vodou škeril ako malý záškolák. Jednou rukou ju rýchlo objal okolo pása a vyplával znovu nad hladinu.

„A mám ťa,“ zvesela zvolal, keď sa obidvaja náhlivo nadýchli vzduchu. Stále ju držal okolo pása čím ju pritláčal na svoju hruď. Nessie sa to veľmi páčilo, sálala z neho príjemná horúčava. Svaly mal napnuté ako ju držal a zároveň plával, aby ich udržal na hladine. Na jeho tvári sa zračil krásny úsmev od ucha k uchu, ktorý ju nútil usmievať sa tiež.

„Si nádherná,“ nežne vydýchol a voľnou rukou jej z tváre odhrnul mokré pramene bronzových vlasov. Ruku však neodtiahol a jemne ju pohladil po rozpálenom líci. Podvedome mu hlavu lepšie nastavila a spokojnosťou, ktorá ju ovládla, privrela oči a vychutnávala si jeho dotyk. Keď ruku presunul na jej krk a pomaly si ju začal priťahovať bližšie k tvári, rýchlo oči otvorila. Videla ako na ňu spýtavo hľadí, ako si bez slov pýta dovolenie to spraviť. Rozum jej už dávno vypovedal a srdce našepkávalo, aby pokračovala. Pomaly sa k nemu sama od seba pohla, čo Jake bral ako dovolenie a jemne sa dotkol svojimi perami tých jej. Obidvoma prebehol elektrický náboj, až sa zachveli. Všetko okolo nich prestalo existovať, boli už len oni dvaja, ich telá blízko seba a pery navzájom sa sladko otierajúce.

„Nessie,“ rozjarený hlas sa niesol šírim okolím. Mladí zaľúbenci sa od seba ako na povel odtiahli a svoje pohľady zamerali k neďalekým stromom.

„Lizzie, počkaj,“ kričal ďalší hlas, ktorý Nessie spoznala. Jej teta Alice a zjavne nebola sama so sestrou. Počula ešte jeden pár nôh a usúdila, že je tam aj jej brat. Ťažko si povzdychla a sklamane sa od Jake odtiahla. Ten ju len so sladkým úsmevom pohladil po tvári a spoločne vyšli von z vody.

„Asi by som mal ísť,“ a s týmito slovami sa otočil na Nessie, ktorú držal za ruku.

„Kedy ťa znovu uvidím?“ dychtivo sa pýtala, pretože kroky sa k nim blížili naozaj rýchlo.

„Čo hovoríš na prechádzku po pláži? Dnes okolo šiestej?“ pýtal sa jej a pritiahol si ju k sebe bližšie.

„Ktorá pláž?“ nadšene vyzvedala ďalej, čím pobavila Jaka.

„First Beach o šiestej, môže byť?“ pýtal sa, na čo Nessie horlivo prikyvovala.

„Tak sme dohodnutí,“ riekol a na rozlúčku ju ešte raz sladko pobozkal. Potom sa rozbehol do neďalekých krovín a už ho nebolo. Nessie si smutne povzdychla, už teraz jej chýbal. Nechápala čo sa to s ňou deje, ako jej mohol tak rýchlo prirásť k srdcu. Stále naňho musela myslieť, na jeho šibalskú tvár, krásny úsmev a pery... tie sladké pery, ktoré jemne ochutnávali tie jej. Žeby sa zamilovala? Mohlo to byť možné?

„Mami, Lizzie, tety, babi, potrebujem pomoc,“ zvolala Nessie keď už pol hodinu márne prehľadávala svoj šatník a nedokázala nájsť žiadne oblečenie, ktoré by sa jej páčilo, aby si ho mohla vziať na svoje prvé rande. Áno, bolo to rande, veď ju predsa pozval.

Všetkých päť žien Cullenových vtrhlo do jej izby a pobavene sledovala kusy oblečenia pohodené úplne všade.

„Neviem čo na seba,“ zahanbene sa im zdôverila a odhodila bodkované šaty niekam na už preplnenú posteľ.

„Tak sa na to pozrime,“ profesionálne sa do toho pustila teta Alice a prehrabávala sa skriňou. Ostatné dámy zatiaľ prezerali kusy pohodené po izbe a po desiatich minútach sa všetky zhodli na modrých kockovaných šatách s dlhým rukávom. Neboli formálne, no predsa jemne ženské, akurát na prvé rande. Keďže sa však vonku trochu ochladilo, zhodli sa, že by si Nessie pod ne mala vziať čierne legíny. Rýchlo sa obliekla, na nohy vzala pohodlné čierne balerínky a na hlavu bielu pletenú čiapočku. Vlasy si nechala rozpustené a ich farba nádherne kontrastovala s oblečením.

„Pristane ti to,“ pochválili ju všetky jej pomocníčky a keďže už bol čas ísť, pobrala sa do garáže, nasadla do svojho čierneho mini coopera a už sa aj hnala cestami k neďalekej pláži. Dorazila tam ani nie za päť minút, zaparkovala a už aj očami prehľadávala prázdnu pláž. Jake nikde nevidela a trochu ju to sklamalo. Dúfala, že sa tu čoskoro objaví. Posadila sa na jeden naplavený strom a netrpezlivo sledovala more. Slnko pomaly zapadalo a vrhalo na inak modrú hladinu vody, červenkasté a oranžové farby. Bola to nádhera sledovať, no krajšie by to bolo keby tu s ňou sedel Jake. Keď už nevydržala len sedieť, začala sa prechádzať a neustále sledovala okolie, či ho niekde neuvidí. Keď už sa však zatmelo, sklamanie ju ovládlo naplno. Nechcela veriť, že by si z nej uťahoval alebo ju len využíval. Nie, on predsa taký nebol. Alebo to len nevidela? Nie, určite. Ale prečo potom neprišiel. Už tu naňho čaká pres dve hodiny a on nikde. Žeby sa mu niečo stalo? Takéto myšlienky musela ihneď zavrhnúť, vôbec by jej teraz nepomohli. A keď už neprichádzal ani ďalšiu pol hodinu, do očí sa jej samovoľne tisli slzy sklamania a bolesti. Zdalo sa, že on tak veľmi netúžil po stretnutí s ňou, ako ona s ním. A po ďalšej pol hodine sa rozhodla vrátiť sa domov a definitívne naňho zabudnúť. Slzy už nepotláčala, dala im voľnú cestu a teraz jej zmáčali krásnu tvár. Keď už bola blízko svojho auta, niekto na ňu zakričal.

„Nessie, počkaj,“ zvolal Jake, ktorý k nej utekal od neďalekého lesa. Nahnevane naňho zagánila a pokračovala v ceste. Rýchlo zotierala slzy z tváre, nechal, aby ju takto videl. Sklamanú z toho, že neprišiel. Cítila sa potupene a rozhodne mu to nechcela ukazovať.

„Nessie, no tak, prosím. Dovoľ mi to vysvetliť,“ rýchlo ju dobehol, chytil za ruku a otočil k sebe. Keď si všimol jej mokrú tvár, tvár mu skrivila bolesť.

„Ty si plakala?“ smutne sa pýtal a zotieral jej neposlušné slzy.

„Neboj sa, bolo to poslednýkrát čo som plakala kvôli tebe,“ nahnevane sa mu vytrhla z rúk a pokračovala ďalej k svojmu autu.

„Nessie, prosím, vypočuj ma,“ naliehal a znovu ju k sebe otočil, tentoraz pevne zovrel vo svojom náručí, aby nemala šancu újsť.

„Pusti ma, počuješ! Neboj sa, všetko mi došlo,“ zmietala sa mu v náručí, no bez žiadneho chceného výsledku. Jake preto spravil to jediné, čo sa mi zdalo ako to najlepšie, aby ju aspoň na chvíľku omráčil a mohol tak všetko vysvetliť.

Žiadostivo sa prisal na jej krásne vykrojené pery a neprestával ju vášnivo bozkávať, ani keď sa ho od seba snažila odstrčiť. Dlho jej to však nevydržalo, jej vôľa nepoddať sa mu, sa rýchlo rozpadla. Porazenecky zastonala a tým pootvorila svoje ústa. Jake toho rýchlo využil a jeho jazyk našiel ten jej. Obidvaja sa na seba tisli ako by od toho záviseli ich životy a keby teraz padal aj meteor z neba, nič by si nevšimli.

„Prosím, vypočuj ma. Záleží mi na tebe,“ náhlivo hovoril počas toho, čo jemnými bozkami posieval jej tvár.

„Tak hovor,“ nakoniec sa mu poddala a nechala sa odtiahnuť späť k vyplavenému kmeňu stromu. Jake si sadol a Nessie si stiahol na kolená. Pevne, no zároveň nežne ju objal a začal.

„Je mi to naozaj ľúto, no vbehlo mi do toho niečo neodkladného,“ hovoril, no veľmi tým Nessie nepresvedčil. Teda pokračoval.

„Určite ti vaši hovorili o miestnych legendách v rezervácii, konkrétne o vlkolakoch,“ hovoril opatrne, predsa sa len bál jej reakcie. Nessie súhlasne prikývla a keď sa na ňu významne pozrel, došlo jej to.

„Ty si vlkolak?“ šokovane vydýchla. Nikdy by si nemyslela, že sa zamiluje práve do tohto tvora.

„Áno a dnes som nemohol prísť preto, lebo jeden z mojich bratov musel niečo vybaviť a tak som zaňho ako jediný voľný vzal hliadku,“ dokončil a opatrne sa zahľadel na krásku vo svojom náručí. Obával sa jej reakcie, no zdalo sa, že zatiaľ sa drží.

„Nemal som ani tvoje číslo, aby som ti povedal, že nemôžem prísť. Prosím, odpusť mi to. Viackrát sa to nestane,“ rýchlo dodal a Nessie potešil fakt, že s ňou plánuje ešte nejaké ďalšie stretnutia. Potom jej však znovu niečo došlo.

„Odkiaľ si vedel, že mi o vlkolakoch hovorili rodičia?“ vyzvedala ďalej.

„Nessie, síce neviem presne čo si, no určite viem povedať, že nie si len obyčajný človek. Aj keď ho z teba trochu cítim. Viac sa však tvoj pach podobá na upírsky. A keď som sa dopočul, že sa sem Cullenovci znovu sťahujú a je ich viac, došlo mi, že patríš k nim,“ vysvetľoval a nežne ju hladil po vlasoch. Zhovievavo sa naňho usmiala a bližšie sa k nemu pritúlila.

„Nebojíš sa ma?“ opýtal sa, prekvapený jej reakciou.

„Nie, mala by som?“ síce ju fakt, že je vlkolakom, prekvapil, nebála sa ho. Teraz už naisto vedela, že sa doňho zamilovala. Len láska, ten krásny a silný cit, mohol zatieniť aj takéto odlišnosti v nich.

„Nikdy by som ti neublížil,“ rozhodne a pevne riekol a ona vedela, že mu môže veriť. Radostne sa naňho usmiala a nežne pobozkala.

„Chýbal si mi,“ zašepkala blízko jeho pier.

„Ty mne tiež, no už je neskoro. Vaši sa o teba už asi boja,“ riekol to, na čo ona vôbec nechcela myslieť. Smutne si povzdychla a vstala. Jake ju odprevadil až k autu, kde sa s ňou vášnivým bozkom rozlúčil. Stihol si však ešte vypýtať jej číslo a dohodnúť sa, že zajtra po škole ju vyzdvihne a poobedie strávia spolu. Nessie celá natešená sa vracala domov, myšlienkami ako vždy pri Jakovi.

„Prídem domov okolo šiestej,“ lúčila sa so svojimi súrodencami, keď sa ponáhľala za Jakom, ktorý ju čakal na školskom parkovisku. Akonáhle ho uvidela, už nič iné ani nevnímala. Rýchlo k nemu utekala a rovno mu vletela do náruče. Jake sa uvoľnene zasmial, potešený jej reakciu na ňu a láskyplne ju na pozdrav pobozkal. Hneď nato jej podal helmu a Nessie si až potom všimla, že je tu na motorke. Nebála sa však, na podobnej jazdil aj strýko Jazz a občas jej dovolil sa na nej povoziť. Teraz sedela za Jakom, pevne h rukami oblapiac a nevnímajúc smer, ale jeho pevné brušné svaly. Preto ju trochu prekvapilo, keď sa zastavili a ona zistila, že musia byť v jeho rezervácii.
Podobné červené domčeky sa tiahli okolo veľkého voľného priestranstva, za sebou skrývajúc hustý les. Chvíľku ju premkli obavy, predsa len to, že Jakovi nevadí, nemusí znamenať, že ju tu ostatní budú tiež akceptovať. No keď videla jeho žiarivú úsmev a ruku natiahnutú smerom k nej, neváhala a chopila sa jej. Pomaly kráčali okolo radov malých domčekov a indiánov postávajúcich skoro všade. Všetci si ju zvedavo premeriavali, niektorí sa dokonca aj na ňu usmiali. Milo ju to prekvapilo a rýchlo zamietlo všetky možné odmietnutia jeho ľudí.

„Kam vlastne ideme?“ pýtala sa ho, keď sa ešte stále len prechádzali touto malebnou dedinkou.

„Dúfam, že ti to nebude vadiť, no môj otec by ťa rád spoznal,“ trochu zahanbene sa priznal a zamieril k poslednému domčeku pri kraji lesa. Nessie to trochu zmiatlo, no potom sa naňho šťastne usmiala. Jake ju chcel predstaviť ocovi, to musela znamenať, že jej na nej naozaj záleží.

„To nevadí, rada ho spoznám,“ riekla veselo a nechala sa zatiahnuť do malého dreveného domčeku. Podľa Jakobovho rozprávania vedela, že je jeho otec na vozíčku, preto ju neprekvapilo, keď pri malom kuchynskom stole sedel vo vozíčku postarší indián a zoširoka sa na nich dvoch usmieval. Nessie vedela po kom Jake zdedil ten čarovný úsmev, jeho črty mal v tvári aj jeho otec.

„Oci, toto je Nessie. Nessie, môj otec Billy Black,“ predstavil ich navzájom trochu rozpačitý Jake. Nessie k jeho otcovi natiahla ruku a ten jej ju priateľsky stisol.

„Som rád, že ťa spoznávam. Musím priznať, že sa Jake nemýlil, keď vravel, že si nádherná,“ zložil jej milý kompliment, na čo sa Jake trochu začervenal.

„Ďakujem,“ poďakovala sa a Jake povzbudivo chytila za ruku. Stisk jej uvoľnene opätoval a tak sa spoločne posadili k malému stolčeku a strávili spolu naozaj príjemný a zábavne strávený čas. Jakov otec jej aj napriek Jakovým protestom rozprával historky z čias, keď bol jej milovaný ešte dieťaťom, na čom sa obidvaja dobre bavili. Keď sa Billy dostával k zvlášť veselej príhode, do ich domu vtrhlo hneď niekoľko chlapcov. Nessie si rýchlo všimla, že majú rovnaké tetovanie ako Jake, takže jej došlo, že toto musia byť jeho bratia, jeho svorka. Z toľkého množstva vlkolakov jej bolo trochu úzko, no keď sa s ňou radostne zvítala, všetka úzkosť pominula.

„Konečne už nebudeme musieť počúvať tie Jakobove vnútorné monológy, keď už ste spolu,“ zvesela zvolal najmladší z ich svokry, mladý Seth.

„Nessie je taká krásna,“ napodobnil Jakeov zasnený hlas Paul.

„Ona je taká dokonalá,“ pridal sa Quil.

„Ale čo ak ma nebude chcieť?“ pokračoval Embry.

„Prečo by mala chodiť práve so mnou?“ dokončil Jared, na čo sa celá kuchyňa začala otriasť smiechom. Jake už bol červený hádam aj na zadku, tak sa ho Nessie snažila zachrániť. Už bolo naozaj trochu neskoro, preto sa ospravedlnila, so všetkými rozlúčila a spolu s Jakom sa pobrali k jeho motorke.

„Nevšímaj si ich, všetci sú retardovaní,“ zahováral Jake v rozpakoch, čo Nessie náramne pobavilo. Nežne ho pobozkala a pokračovali ďalej.

„Nebudem sa čudovať, ak už sem nebudeš chcieť prísť,“ riekol vážne, a tak ho Nessie rýchlo vyviedla z omylu.

„Tak nehovor, naozaj sa mi tu páčilo. Priznávam, že som bola zo začiatku trochu nervózna z toho, ako ma tu príjmu, no potom som rýchlo pochopila, že to bolo zbytočné,“ dodala teraz trochu ona zahanbene.

„Bála si sa, že by ťa neprijali?“ pochybovačne sa pýtal Jake a Nessie len prikýval súhlasne hlavou.

„Hlupáčik, vedia, že ťa mám rád, takže...,“ nedopovedal, no jeho slová ju dostali.

„Máš má rád?“ s nádejou sa ho pýtala a zastala stáť na mieste.

„Veľmi,“ úprimne jej odpovedal, stále hľadiac do jej očí.

„Aj ja teba,“ s červenými lícami mu vyznala tiež. Chytil jej tvár do svojich dlaní a vášnivo ju pobozkal. Nakoniec, aj keď to ani jeden nechcel, sa museli rozlúčiť. Jake odviezol Nessie až k odbočke jej domu, kde sa s ňou nežným bozkom definitívne rozlúčil. Nessie ešte stále s trochu priblblým úsmevom zamierila dnu a vôbec ju neprekvapilo, že celá rodina sedela v obývačke, zjavne na ňu čakajúc. Vôbec si ich však nevšímala a pokračovala ďalej do svojej izby v ušiach počujúc ako jej Jake hovorí, že ju má rád. Ignorovala aj Emmettov výbuch smiechu ako reakciu na jej zasnený úsmev a ani sa nečudovala, keď okamžite ako zaľahla do postele aj zaspala so snami plnými jej indiána.

„Aké to je vážne medzi tebou a tým Jakom?“ pýtal sa napäto Edward, keď sa Nessie večer vrátila z rande so svojim priateľom. Áno priateľom, s Jakeom už oficiálne chodili a ona bola asi najšťastnejším poloupírom na svete.

„Asi som sa doňho zamilovala,“ nakoniec priznala, aj tak nemalo zmysel niečo tajiť. Mamka sa na ňu šťastne usmievala, no ocko už taký šťastný nebol.

„Tak to by si ho nám mohla predstaviť,“ nadhodila teta Alice a Nessie strachom vypúlila oči, čím pobavila strýka Emmetta.

„Myslím, že Alice má pravdu. Mali by sme ho už poznať aj osobne,“ pritakal jej vážne Edward a keď všetci v obývačke okrem Nessie súhlasne prikývli hlavou, nemala na výber. S Jakom už boli spolu viac ako mesiac, asi predsa len nastal čas, aby spoznal jej rodinu. Obávala sa však reakcie rodiny na to, že Jake je vlkolak a hlavne jeho reakcie na jej početnú a podivnú rodinu. Nechcela ho od seba odplašiť, no ak nakoniec prežije toto stretnutie bude si na sto percent istá, že boli pre seba stvorení.

„Tak fajn, zajtra ho k nám pozvem. No budete sa správať rozumne,“ a prstom ukázala na svojho ocka, tetu Alice a strýka Emmetta. Hneď nato zaliezla do svojej izby a radšej ani nechcela myslieť nato, čo ju čaká.

Jake to našťastie vzal naozaj kľudne, dokonca sa aj tešil na jej rodinu, to ešte chlapec netušil do čoho ide. Presne o piatej zazvonil na dvere ich domu, ktoré mu Nessie rýchlo otvorila. Pre túto príležitosť si obliekol čierne džínsy a bielu košeľu, ktorú mal ležérne trochu rozopnutú. Narýchlo ho pobozkala a vtiahla dnu. V obývačke už čakali jej rodičia. Nakoniec sa rozhodla, že by mali ísť na Jake postupne.

„Dobrý večer,“ trochu rozpačito pozdravil, zjavne zaskočený ich mladým výzorom.

„Vitaj u nás, Jake. Nessie nám o tebe veľa rozprávala,“ jej mamka ju nesklamala. Chovala sa k nemu milo a prívetivo, Jakovi trochu odľahlo.

„Dúfam, že len to najlepšie,“ zvesela zvolal, načo sa z poschodia ozval smiech. Nessie trochu sčervenala a vysvetlila to: „To si nevšímaj, strýko Emmett sa zjavne zadrhol.“ A hneď nato sa domom ozval viacnásobný smiech.

„Vlkolak?“ naraz sa opýtal Edward a ostražito si premeriaval dcérinho priateľa. Dom rázom utíchol.

„Áno pane, no ničoho sa nemusíte obávať. Nikdy by som Nessie nedokázal ublížiť,“ pevne riekol a Nessie už išlo nervy prasknúť.

„Nič iného sme si ani nemysleli,“ riekla Bella a vážne sa pozrela na svojho manžela. Ten ihneď zmäkol pod jej pohľadom a súhlasne prikývol. Hneď nato sa atmosféra konečne uvoľnila a do obývačky zavítal aj zvyšok rodiny. Jake sa s každým privítal a nechal sa zatiahnuť do debaty o vlkolakoch s Jasperom, Emmettom a Carlislom. Edward s Bellou stáli obďaleč a sledovali ako na seba Jake s Nessie po očku pokukujú a láskyplne sa na seba usmievajú. Lepšie si ich dcéra ani nemohla vybrať. A keď nastal čas odchodu, išla sa s ním Nessie rozlúčiť až k odbočke pri lese.

„Ako som obstál?“ veselo sa pýtal Jake, priebeh večera sa mu naozaj pozdával.

„Na vynikajúcu,“ pochválila ho Nessie a nechala sa ním objať v jeho veľkom náručí.

„Neopustíš ma teraz, keď ich poznáš?“ musela sa ho na to opýtať. Neverila, že by všetko mohlo byť také ideálne. Čakal, kedy sa to skazí.

„Hlupáčik, nikdy by som ťa nedokázal opustiť. Nato ťa až príliš milujem,“ riekol a Nessie celá stuhla. Naozaj počula to čo počula. Zdvihla k nemu hlavu a hľadala nejaké náznaky toho, že by to nemyslel vážne.

„Nepozeraj tak na mňa. Čo si si to nevšimla. Aj keby si žila v rodine Addamsonovcov, tak by som ťa neopustil. Zamiloval som sa do teba už vtedy na parkovisku, keď si do mňa vrazila. Ukradla si moje srdce a to ti už navždy bude patriť,“ vyznal jej a s každým slovom sa jej na tvári rozširoval úsmev.

„Aj ja ťa milujem,“ radostne zvýskla a vrhla sa mu okolo krku. So smiechom sa s ňou zatočil a láskyplne pobozkal. Teraz už Nessie vedela, že sa mýlila. Práve sa ocitla v tej najúžasnejšej najideálnejšie dokonalosti na svete. Mala veľkú, milujúcu rodinu a teraz aj Jake, jej polovičku.

Ach, aká len bola šťastná. Konečne mala všetko po čom len mohla túžiť. A to len vďaka jej indiánovi.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sirota - Nessie (Bonus):