Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sirota - 7. časť

10.08.2010 (14:00) • Poppy • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 4446×

Sirota: 7. časť

Malá chalúpka na vrcholku útesu dnes prebývala životom. Do veľkej rodiny pribudol ďalší malý člen. Rovnako ako jeho sestry, aj malý Edward, si rýchlo všetkých obmotal okolo prstíka. Bolo zvláštnosťou, že na svoje sestričky sa síce trochu podobal, no predsa len bol odlišný. Namiesto bronzových vlasov, ktoré jeho sestričky zdedili po ockovi, mal malý Edward vlasy po svojej mamke, gaštanovohnedé. A tak ako Nessie s Lizzie, mali oči po mamine, Edward zdedil smaragdovozelené oči po svojom ockovi, kým bol ešte človekom. Jeho rodičia to mali aj pri ňom spravodlivo rozdelené. Tak ako mali dievčatá rysy tváre skôr po mamke, tak sa malý Edward podobal zas na svojho ocka. Ako by mu z oka vypadol. Každý si bol istý, že do rodiny pribudol ďalší lámač ženských sŕdc.

Stav Belly sa však nijako nemenil. Síce sa nezhoršoval, no ani nezlepšoval. A to všetkých trápilo najviac. Stále bola slabá, vždy len odpočívala, či už v spálni alebo občas na pohovke v obývačke. S pohybom a každodennými vecami jej pomáhal niekto z rodiny, zväčša Edward alebo ešte Esme s Alice. Nessie aj Lizzie pri nej často trávili svoj čas, akoby cítili, že s mamkou niečo nie je v poriadku. Bella sa to síce snažila zakryť, no sama cítila, že lepšie to už nebude.

Edward aj s rodinou už dávno trval na jej premene, no tentoraz to odkladala sama Bella. Dôvod bol jednoduchý, malý Edward, Edie, ako ho Bella rada volala, bol ešte príliš malý na umelú stravu, stále pil materské mlieko. Síce sa už pokúšali mu dať napiť ohriate mlieko s potrebnými výživami, no on odmietal. Vlastne to ani nebolo prekvapivé. Mal sotva tri mesiace a preto Bella ešte nechcela byť premenená. Ženská časť rodiny ju úprimne chápala, tá mužská však bola poriadne nervózna.

Dokonca ani sám Carlisle, ktorý mal v medicíne niekoľko storočnú prax, si nevedel rady. Naozaj mu záležalo na svojej neveste, behom toho obdobia, čo s rodinou k nim zavítali a ostali s nimi, mu rýchlo prirástla k srdcu. A nielen jemu. Celá rodina rýchlo pochopila svoju nerozvážnosť a doslovnú hlúposť. Ich prchkosť a aj namyslenosť. Len kvôli Bellinmu pôvodu a osobnému želaniu, ju zavrhli a odsúdili. Nedali jej ani najmenšiu šancu spoznať ju a tým vyvrátiť ich mylné zmýšľanie. Zachovali sa k nej a aj k Edwardovi veľmi nepekne, tak ako sa rodina nemá chovať. Našťastie si svoju chybu uvedomili a dokonca im tí dvaja aj odpustili. O niečom takom ani nesnívali, no predsa sa tak stalo. Nikdy v celej existencii im neprestanú byť vďační za to, že im dali možnosť svoju chybu oľutovať a napraviť. Že im dali šancu stať sa súčasťou ich úžasnej rodinky.

Cullenovské dámy dostali šancu o akej dúfali len vo svojich najtajnejších snoch. Aspoň čiastočne sa im splnil sen o dieťatku, ktoré ony nikdy nemohli mať. Bella nebola žiaden sebec, so svojimi ratolesťami sa rada podelila aj s nimi. Všetky ženy v dome sa tešili z tých malých, výnimočných detičiek. A nielen ženy. Aj muži sa často a radi hrávali s drobčekmi. Konečne sa všetko dostalo do tých správnych koľají, tak ako to malo byť už dávno. Jediné, čo im všetkým vadilo, bol práve Bellin nemenný stav. Všetci tajne dúfali, že to už dlho nebude trvať a Edie umelé mlieko čoskoro príjme. Tak by potom mohli Bellu premeniť a všetko by bolo dokonalé.

„Edward, čo vlastne bude, keď ma premeníš? Ako to bude ďalej?“ pýtala sa unavene Bella, keď v náručí držala Edieho, ktorý hladovo hltal materské mlieko. Ihneď ako si odgrgne, pôjde konečne spinkať a jeho mamka tiež.

„Už som nad tým uvažoval. Najlepšie bude ak sa odsťahujeme,“ odpovedal jej, no samému sa to veľmi nepáčilo. Predsa len to bola najrozumnejšia možnosť a ak sa z Belly stane upír, vždy budú najprv musieť myslieť na ich krytie.

„A čo náš domček?“ smutno sa pýtala Bella a srdce jej zvieralo, že odtiaľ budú musieť odísť.

„Je mi to ľúto, miláčik. Ani mne sa odtiaľto nechce, no nemáme na výber. Budeš novorodená a aj keby si zvládla svoj smäd rýchlo, bolo by príliš podozrivé, keby ťa ľudia uvidela takú novú. Chápeš? Síce by si to bola stále ty, no ľudia by si rýchlo všimli odlišností na tebe. Nemôžeme takto riskovať, je to príliš nebezpečné. Aj tak sa nás v tejto chalúpke tlačí až príliš veľa upírov. Presťahujeme sa na nejaké odľahlejšie miesto a neskôr sa znovu zaradíme do bežného života,“ vydýchol Edward, vzal si svojho syna do náruče a hneď ako si odgrgol, ho kolísal z jednej strany na druhú, aby zaspal. Bella sa pohodlnejšie uložila do vankúšov, čakala kým za ňou neprídu aj jej dievčatká.

A presne hneď ako Edward uložil svojho spiaceho synčeka do postieľky, do izby nakukla malá Nessie sprevádzaná Esme, ktorá na rukách držala Lizzie. Tá už sa tiež pomaly stavala na svoje nožičky, no ešte jej to nešlo tak dobre. Rozprávať už tiež začínala, aj keď len tak šušlavo. Radšej sa však smiala a na všetko ukazovala.

Nessie rýchlo pobehla k posteli, na ktorej ležala jej mamka a šikovne na ňu vyliezla a pritúlila sa k Belle. Esme podala Lizzie Belle do náruče a taktne ich nechala osamote. K Nessie si priľahol Edward a začal ju štekliť. Tá sa ihneď začala zvonivo smiať a Lizzie okamžite nato. Rýchlo sa však utíšili, aby nezobudili Edieho. Bella obidve svoje dievčatká pobozkala na dobrú noc a po chvíľke sa s nimi znovu rozlúčila, želajúc im pekné sny. Bolo jej veľmi ľúto, že ich sama nemôže uložiť do postieľky, no sama sa nedokázala ani umyť, nieto ešte chodiť, či vydržať tak dlho hore. Robila to však pre svojho tak dlho očakávaného synčeka a on jej za to stál.

Pomaly privrela oči, uvolnila telo a upadala do bezsenného spánku. Podvedome ešte zacítila ako ju objali chladné ruky a na čelo pobozkali studené pery.

„Láska, takto to už ďalej nejde. Je čas,“ prehováral k svojej žene Edward, keď už prešiel ďalší mesiac a jej stav sa zhoršil.

„Edie už neodmieta umelé mlieko, takže by sme už nemali čakať.“ Hladil ju po spotenom čele, dúfajúc, že sa konečne umúdri.

„A je to preňho naozaj dobré? Ja to ešte vydržím,“ sťažka hlesla Bella, no ani sama svojim slovám neverila.

„Carlisle si myslí, že to bude v poriadku. Prosím, láska,“ žadonil, až mu Bella nakoniec súhlasne prikývla.

„Tak dobre. Najprv sa však chcem rozlúčiť s deťmi,“ riekla a pokúsila sa posadiť. Edward jej pohotovo pomohol a vybral sa pre Edieho, ktorý ležal vo svojej postieľke.

„Síce neviem prečo sa chceš lúčiť, no dobre,“ nechápal to Edward, no nestaval sa proti vôli svojej ženy. Opatrne jej podal Edieho, ktorý na svoju mamku okamžite uprel svoje krásne zelenkasté očká.

„Ty môj krásavec. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi sme po tebe túžili. Mamka bude teraz trochu mimo, no rýchlo sa dá do poriadku a potom sa jej už tak skoro nezbavíš,“ nežne ho pohladila po hlavičke a pobozkala na čelíčko. Edie akoby chápal celú vážnosť situácie a vážnym pohľadom skenoval svoju mamku. Neplakal ani sa nesmial. Hneď ako ho Edward vrátil do postieľky, do izby vbehla Nessie a tackavo za ňou aj Lizzie.

„Mami, teta Alice vravela, že ma chceš vidieť,“ Nessie už hovorila nielen plynulo, ale aj veľmi zrozumiteľne a hlavne spisovne. Obidve si k nej okamžite ľahli a nechali sa objať.

„Mamka si onedlho ľahne spať a zobudí sa až o niekoľko dní. Ale nebojte, hneď potom vám vynahradí všetok čas, čo s vami nebola. Dovtedy sa o vás postará ocko spolu s ostatnými,“ snažila sa im to vysvetliť, tak aby sa nezľakli. Obidve však posmutneli ešte viac, no tiež potláčali slzy.

„A potom už budeš v poriadku?“ opýtala sa Nessie, na čo jej mamka súhlasne prikývla.

„Tak dobrú noc, mami,“ hlesla a pobozkala ju na čelíčko, tak ako to ona robievala jej, keď bola ešte malá.

„Daj pozor na sestričku a bračeka,“ povedala jej s úsmevom Bella a pritiahla si k sebe aj Lizzie.

„Ja ši viem dať požor,“ zašušlala Lizzie a zoširoka sa na všetkých usmiala. Iste, pozor si vedela dávať, no bol to veľký nezbedník. A strýko Emmett s Jasperom ju v tom len podporovali. Vždy však v rámci bezpečnosti.

„Veď práve,“ zasmiala sa Bella a aj Lizzie pobozkala. Hneď nato sa obidve pobrali preč a nahradil ich Edward.

„Uvidíš, bude to v poriadku,“ chlácholil ju a nežne hladil po tvári.

„Verím ti,“ hlesla a trochu sa natiahla, aby ho mohla pobozkať. Rád jej vyhovel a nežne spojil ich pery v sladko-trpký bozk. Sladký, tešiaci sa na jasnú budúcnosť, trpký kvôli tým pár dňom, plných bolesti.

„Celý čas budem s tebou. Sľubujem.“ Ešte raz ju nežne pobozkal.

„Pripravená?“ opýtal sa, a keď súhlasne prikývla, perami sa presunul k jej krku. Nežne ju pobozkal po pulzujúcej tepne a predtým než do jej hrdla zaboril svoje zuby, riekol: „Prepáč.“

Bella sťažka vydýchla, oči doširoka otvorené, keď zacítila manželove tesáky vo svojom krku. Cítila ako sa jej do žíl dostáva jeho jed, ktorý zapaľoval všetky jej bunky. Šíril sa rýchlo, do všetkých jej končatín až ju celú pohltil. Oči pevne stisla k sebe, rovnako ako pery. Nechcela kričať, čo jej teraz hrozilo. Dobre vedela, že jej manžel si to bude vyčítať aj tak, nechcela ho trápiť ešte viac. Zmietala sa v ohni, ktorý ju spaľoval, dúfajúc, že to vydrží a všetko bude zase v poriadku.

„Skvelá práca, synu,“ pochválil Edwarda Carlisle, keď sa prišiel pozrieť za svojim synom a jeho ženou. Všetci dospelí počuli ich rozhovor a boli už pripravení. Keď sa Edward po krátkej chvíli odtrhol od toho lákadla, ktoré jej krv poskytoval, okamžite ho pohltili výčitky. Síce bol rád, že nemal žiaden problém sa od nej odtrhnúť, napriek tomu teraz on mohol zato, čo prežívala. Síce bola jej krv neskutočné chutná a vábivá, pomyslenie, že by sa napil viac ako by mal, ho zabíjalo ešte viac. Vtedy si bol úplne istý, že to dokáže a tak sa aj stalo. Ešte jej ranu oblizol jazykom a jeho sliny ju okamžite zacelili, akoby tú tenkú pokožku nič nepretrhlo.

„Mali by sme začať baliť,“ slabo hlesol a stisol ruku svojej žene. Keď vravel my, narážal skôr na sovju rodinu. Od Belly sa teraz nechcel odtrhnúť.

„Už sme začali. Nie je toho veľa, takže večer sa môžem vydať na cestu,“ riekol mu otec a nechal ho osamote so svojou ženou, meniacou sa na upíra.

Každý v rodine, okrem Esme, ktorá bola s deťmi, pomáhal ako len vedel. Už predtým sa dohodli, že žiaden nábytok a ani mnoho oblečenie nebudú brať. Len toľko, aby sa to zmestilo do ich áut. Už dávnejšie sa Esme postarala o ich nový domov. Vybrala jeden krásny dom z 18. storočia, ktorý nechala podľa jej predstáv a návrhov renovovať. Nachádzal sa v Kanade, neďaleko malého mestečka, no obklopený hustým lesom. Presne tak, aby im to vyhovovalo. Dom bol dostatočne veľký a pozemky okolo rozľahlé. Patrila k nemu aj sklenená, zimná záhrada a tiež záhrada za domom, plná tých najkrajších kvetom všetkých možných farieb. Každý už mal zariadenú svoju vlastnú izbu, rovnako ako bol zariadený aj zvyšok domu.

Rýchlo pobalil všetko čo si Edward vyžiadal a potom čo sa zotmelo, Bellu preniesli na zadné sedadlo Edwardovho Volva, domček zavreli a pomaly sa pobrali na cestu. Nessie cestovala s Alice a Jasperom, Lizzie s Emmettom a Rose, pričom Carlisle šiel s Esme, ktorá v rukách držala Edieho. Edward sa ešte raz zahľadel na ten malý domček, v ktorom sa jeho šťastie snáď strojnásobilo, v ktorom začal s Bellou nový život, v ktorom zažili tak mnoho nádherných chvíľ.

Nastal čas na rozlúčku s týmto krásnym miestečkom. Vo svojej práci už dávno dal výpoveď, Bella tiež. On sa so svojimi kamarátmi aspoň rozlúčil, no Bella na to nemala čas. Dohodli sa však, že hneď ako bude upírom, napíše im aspoň nejaký list s menším vysvetlením. Pre mesto sa Edward s Bellou sťahovali za jeho rodinou. Vlastne to ani nebolo až také veľké klamstvo.

„Ešte sa uvidíme,“ slabo hlesol smerom k chalúpke, ihneď nato nasadol do svojho auta a po tme sa vydal na cestu do novej budúcnosti.

Ani nie o dva dni zbesilej jazdy a občasných zastávkach pre deti, dorazila celá Cullenovská rodina do ich nového domova. Všetky štyri autá zaparkovali na čistinke pred domom a s otvorenými ústami sledovali tú krásu. Ich mamka, a v niektorých prípadoch aj babka, sa tentoraz prekonala. Skoro vidiecky pôsobiaci dom z 18. storočia, bielo natretý s hnedou strechou, s jedným poschodím, no rozdelený na dve krídla. Edward vzal Bellu do náruče, pobozkal do vlasov a spolu so zvyškom rodiny sa vydal dovnútra.

Hneď ako prekročili prach domu, onemene ostali stáť. Dom bol krásny nielen z vonku ale aj zvnútra. Chodba, na ktorej sa ocitli bola nádherná. Drevená podlaha, tmavým drevom obložené steny do metrovej výšky, zvyšok biely. V strede okrúhlej menšej haly, bol stolík s nádhernou kyticou kvetov zo záhrady, za ním schody tiahnúce sa na druhé poschodie. Z maminých myšlienok vedel, ktorá izba patrí jemu a Belle, a rýchlo ju tam odniesol.

Krásna priestorná izba na konci južného krídla, s belaso-modrými stenami, bielym starožitným nábytkom bola neskutočne nádherná. Na obrovskú posteľ s baldachýnom položil Edward svoju lásku a odpočítaval posledné hodiny jej premeny. Ostatní si zatiaľ so záujmom prezerali zvyšok domu.

Na prízemí, z haly smerovali dve chodby do oboch krídel. V južnom sa nachádzala priestranná, svetlo ladená obývačka, s modernou technikou, kvetinami a tiež mnohými starožitnosťami. Z nej viedla jedna bočná chodbička do Carlislovej pracovne, ktorá bola ako jediná izba zariadená rovnako ako v minulých domoch. A tiež sa z obývačky dalo rýchlo dostať do zimnej záhrady a odtiaľ von z domu.

Naopak, v severnom krídle, sa nachádzala obrovská jedáleň, podobne zariadená ako vstupná hala. Dominoval jej obrovský drevený stôl s krásnymi stoličkami, všetko veľmi drahé a krásne kúsky z 18. storočia. Z jedálne sa dalo dostať do ďalších dvoch miestností, a zároveň posledných miestností na prízemí. Jednou z nich bola veľmi domácky, no prepracovane zariadená kuchyňa s najmodernejším vybavením a všetkým, čo taká kuchyňa má obsahovať. A poslednou izbou na prízemí, bola menšia, útulnejšia obývačka, ktorá mala jednu stenu úplne presklennú, tak že poskytovala krásny výhľad na zadnú záhradu kvetov a les, za ňou.

Hneď nato sa všetci presunuli hore na poschodie. V severnej časti sa nachádzali izby jednotlivých členov rodiny. Prvá, najbližšia k schodom, bola pastelová izba Carlisla a Esme. Hneď oproti nim mali izbu Rosalie s Emmettom, zladenú do rôznych odtieňov fialovej farby. Vedľa nich mali izbu Alice s Jasperom, skombinovanú do zeleno-žlta, a potom sa tu už nachádzali len tri hosťovské izby, v neutrálnych, pastelových farbách.

V južnom krídle sa okrem Bellinej a Edwardovej belasej izby, nachádzali aj tri detské izby. Veľkosťou sa rovnali ostatným, takže mali všetky deti svoje obľúbené hračky a tiež dosť priestoru pre neskoršiu renováciu. Najbližšie mal izbu Edie, no jednu kolísku mal aj v izbe svojich rodičov. Predsa len, doteraz ešte nikdy nespal sám. Vedľa neho mala izbu Lizzie, ktorá hrala všetkými veselými farbami. A oproti nej bola izbe pre Nessie, v jasnej žlto-zlatej farbe, ktorú mala veľmi rada.

Rose spolu s Esme a Alice sa postarali o deti, zatiaľ čo ich rodičia mali teraz vlastné problémy. Vykúpali ich, obliekli do pyžamka a nakŕmili. Potom ich uložili do postieľok, kde okamžite zaspali. Všetkých troch vyčerpala cesta a tak nebolo divu, že zaspali okamžite ako im hlávky padli na vankúše. Edieho dali do kolísky v izbe rodičov a potom sa už všetci pobrali vybaľovať svoje veci.

Od skorého ráno bolo v krásnom, odľahlom dome veľmi rušno. Nielenže sa tri veselé detičky zobudili skoro ráno, ale pomaly sa blížil koniec Bellinej premeny. Bolo to neobvyklé, pretože premena zvyčajne trvala tri dni, no teraz Bellino srdce uháňalo o život, čo bol jasný znak blízkeho ukončenia zmeny na upíra. A tak sa rodinka rýchlo rozhodovala, ako ďalej. Nakoniec sa všetci zhodli na tom, že deti by v tom čase v dome nemali byť. A tak ich Rose spolu s Esme vzali na menšiu prechádzku po neďalekom lese. Všetky deti teplo obliekli, aj keď vonku ani nefúkal vietor, a vybrali sa po menšej lesnej cestičky.

Ostatní sa zhŕkli okolo postele, na ktorej ležala Bella. Ostražito očakávali, kedy jej srdce vypovedá službu a ona prvýkrát otvorí oči do nového sveta. Dlho ani čakať nemuseli. Keď sa izbou ozval posledný úder Bellinho srdca a potom nastalo hrobové ticho, v izbe zavládla ťaživá atmosféra. O necelú sekundu na to Bella otvorila oči a bleskovo sa posadila. Očarene sledovala časť svojej rodiny, ktorá sa jej teraz zdala ešte krajšia ako predtým. Jej novému a dokonalému zraku neuniklo nič. Emmettove svaly sa zrazu zdali ešte väčšie, Jasperove jazvy, o ktorých len počula, už aj videla. Carlislove plavé vlasy a rovnako svetlá pokožka bola ešte výraznejšia, konečne prezrádzajúca jeho pravý vek. Alice sa zdala snáď ešte krehkejšia a pojašenejšia ako predtým a Edward... Jej manžel bol dokonalejší ako si ho pamätala. Až teraz, keď videla jeho, chápala o čo všetko prichádzala. Jej ľudské, nedokonalé oči nemohli vidieť toľkú krásu pokope, no teraz to zvládli bez problémov. Stále to bol on, jej Edward, no akoby to bol aj niekto nový.

Jej láska k nemu však nezmizla, no ani nebola rovnaká ako predtým. Narástla do nečakaných, gigantických rozmerov. Predtým, ako človek, ho milovala najviac ako len dokázala, no teraz jej toto nové telo dávalo omnoho viac miesta a priestoru. Teraz ho dokázala pochopiť, teraz videla ako on miluje ju. Táto krásna správa spôsobila, že jej šťastie a radosť z toho, že s ním bude teraz navždy, ju posmelili do činov. Rýchlejšie ako svetlo sa naňho vrhla a vášnivo pobozkala. Edward to vôbec nečakal, a preto z okraja postele, na ktorej sedel, spadol na zem. Chvíľku ostal omráčene ležať, no potom sa veľmi rád pridal k svojej žene.

Ich prvý upíry bozk predčil všetky jeho predstavy. Krásou sa to mohlo rovnať ich prvému bozku vôbec. Belline pery už však neboli také poddajné ako predtým, samy si určovali vlastné tempo a Edwarda prekvapilo, že mu to vôbec nevadilo. Od seba sa odtrhli až keď za sebou začuli pobavené odkašľanie. Edward sa zasmial Bellinmu hanblivému sklopeniu hlavy a pomohol jej postaviť sa.

„Bella, ako sa cítiš?“ opýtal sa Carlisle, prekvapený jej reakciou.

„Fantasticky? Je toho tak veľa,“ horlivo sa mu snažila vysvetliť Bella, no nedokázala nájsť správne slová k popísaniu jej slov. Všetci jej však rozumeli dokonale. Každý jeden z nich presne vedel ako sa cíti.

„Pozri sa do zrkadla,“ radostne zvýskla Alice a bez najmenšieho strachu, odtiahla Bellu k neďalekému veľkému zrkadlu. Jasperovi sa to síce veľmi nepáčilo, no keď nezaznamenal žiaden možný útok od svojej novorodenej švagrinej, uvoľnil sa.

Bella šokovane ostala stáť pred zrkadlom, neodkázala uveriť svojim očiam. V odraze videla nádhernú mladú ženu. Lesklé gaštanové vlasy jej splývali po pleciach a chrbte skoro až k pásu, jemne sa vlniac, dodávajúc svojej majiteľke prudkú eleganciu. Pokožka bledšia než obvykle, no krásne kontrastovala s farbou vlasov. Rysy jemné, krehko pôsobiace, telo súmerné. Najviac však Bellu prekvapili jej oči. Krvavočervená farba ju desila. Pod tým pohľadom sa až strachom prikrčila, načo ju Edward okamžite objal.

„O pár mesiacov budú ako naše,“ chlácholil ju a pevnejšie objal. Bella si zaborila hlavu do jeho hrude a vdychovala tú krásnu sladkastú vôňu vychádzajúcu z jej manžela.

„Nie si smädná?“ pýtal sa jej Jasper, ktorý nechápal jej pokľudnú povahu. Všetci vedeli ako by sa mala novorodená správať, no teraz nič takého nevideli.

„Trochu, no dá sa to zvládnuť,“ bez otvorenia očí slabo hlesla Bella a ešte pevnejšie objala svojho muža.

„Dá sa to zvládnuť?“ neveriacky sa pýtal Emmett, ktorý tomu tiež nerozumel.

„Ahm...,“ súhlasne zahmkala Bella, ruky pomaly presúvajúc pod Edwardovo sivé tričko. Zrazu sa izbou rozliahol bujarý smiech. Obidvaja mladý sa pozreli na Emmetta zvíjajúceho sa od smiechu.

„Tak to sa ti ani nečudujem,“ dostal zo seba a snažil sa upokojiť. Bella znovu zahanbene sklopila pohľad. Ani si poriadne neuvedomovala, že v izbe nie je sama so svojim mužom. Toto by si inak nikdy nedovolila pred rodinou. Keď sa však na Edward čo i len pozrela, už nedokázala vnímať nič iné, len jeho.

„To nevadí, miláčik. Je to v poriadku. Cítiš sa na stretnutie s našimi deťmi?“ opýtal sa jej Edward a rukou objal okolo pása.

„Áno, som si istá, že to zvládnem,“ pevne pritakala. Nikdy si ničím iným nebola istejšia. Svojim deťom by ani vo sne neublížila.

„Tak dobre. Alice, prosím, zavolaj ich späť,“ obrátil sa na svoju sestru Edwarda a ona okamžite vytiahla mobil a zavolala Rose. Tá spolu s deťmi a Esme sa v izbe objavili o necelé dve minúty. Ako na povel sa malá Nessie rozbehla rovno do Bellinej nastavenej náruče. Tá ju jemne, no predsa pevne, vyzdvihla do výšky a vybozkávala celú jej usmievavú tváričku.

„Mámi, už je ti dobre?“ pýtala sa celá šťastná, že sa jej mamička konečne zobudila.

„Dokonale,“ hlesla a položila ju späť na zem. Hneď nato sa k nej docupitala Lizzie a aj tú rýchlo objala a vybozkávala. Lizzie sa neustále smiala o sto šesť, čím vykúzlila úsmev na tvárach aj ostatným.

„Mami, ši veľmi pekná,“ zašušlala jej dcérka, no v rozprávaní sa pomaly zlepšovala.

„Ďakujem, miláčik.“ A ešte raz ju pobozkala a postavil k sestrička, ktoré teraz obidve držali svojho ocka za nohavice. A potom jej Esme podala aj jej posledné dieťatko. Edie sa už netrpezlivo vrtel, akoby vycítil, že svoju mamku onedlho uvidí. Tá si ho matersky privinula k svojej hrude a pobozkala na čelíčko. Jemne sa na ňu usmial a v očiach sa mu zračila radosť.

„Konečne znovu spolu,“ riekla a spolu s celou rodinou sa pobrali do obývačky.

Od toho osudného dňa, keď sa stretla malá sirota s mladým upírom, už ubehlo niekoľko rokov. Cez ten čas sa toho udialo naozaj mnoho. Nielen ich opätovné stretnutie, láska, spoločný život, rodina, no mnoho ďalších krásnych chvíľ. Odvtedy čo sa Bella stala upírom im plynul život pomaly, no isto a nádherne.

Mladá upírka sa rýchlo stotožnila so svojim novým životom. Netrvalo ani rok a bola schopná sa prechádzať medzi ľuďmi bez najmenších problémov. Celá Cullenovská rodina sa o troch najmenších členov starala s ohromnou láskou, nikdy im nič nechýbalo. Vyrástli z nich úžasné osobnosti. Nakoniec sa ukázalo, že po svojom ockovi zdedili omnoho viac, než sa na prvý pohľad zdalo. Ako dospievali, ich telá si pomaly žiadali aj krv a tak s nimi mladí chodili na rodinné lovy. To však nebolo všetko. Hneď ako Nessie dospela do šestnásteho veku svojho života, prestala starnúť. Rovnako ju nasledovali aj je súrodenci a tak už všetky obavy o ich životy pominuli. Ostanú pri svojej rodine počas celej večnosti. Sami však začínali žiť svoje životy naplno, hľadať svoje lásky, hľadať samých seba.

Do domčeka na útesoch sa Bella s Edwardom mnohokrát vrátili. Najmä vtedy, keď chceli byť osamote. Nakoniec si ho ponechali po mnohé roky a nemali záujem ho predať. Navždy ostane v ich srdciach ako miesto začiatku ich života.

Aj keď sa ešte mnohokrát sťahovali, menili si totožnosti, študovali a pracovali, stále boli spolu, ako jedna veľká šťastná rodina.

A tak malá sirota, ktorá príliš skoro prišla o všetko, nakoniec našla omnoho viac ako dúfala. A toto bol len začiatok.  

Autor: Poppy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sirota - 7. časť: