Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sexy Magic 6. kapitolka

09.04.2010 (21:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3547×

"Vždy to príde... len trpezlivo čakaj."

6. kapitolka

hudba

Chýba mi moja silná Rosie a jej úprimné oči. Jej odvážnu povahu.  Sakra, kto mi teraz povie, že musím ísť ďalej?!

Chýba mi moja usmievavá Pajka. To ako ma vedela  rozosmiať jej spontánnosťou a vždy  ma vedela inteligentne odradiť od zlých vecí.

Chýba mi moja milá Katinka. Každé jej slovo... to ako ma vedela dostať do kola jej fantázie. To ako ma vedela začarovať jej dobrotou.

Kam som to všetko zahodila?! Do pekla so mnou!

EdBeja

Takže tramtadadá Vianoce som prežila! Nie je to zázrak? Celé dva týždne som sa ani nepohla z kresla... prečo? Lebo moja večera chodila cez tú veľkú dieru v strope k nám... ó zabudla som chodila k nám aj cez otvorené dvere. No otvorené... boli rozbité lebo Emmet povedal, že keď nemáme komín, tak Ježiško musí niekadiaľ prísť, takže to vyšlo na deravé dvere. Naozaj krása.

„Láska?“ zašepkal mi Edward do ucha. No hej, stále som sa nepohla, viem asi ho zanedbávam, ale ona mi tak chýba. Musela som spomínať na naše spoločné chvíle

„Mhm?“

„Nechcela by si si zájsť niekam... von?“ mlsne na mňa mrkol a ja som sa musela usmiať. Vždy vedel  ako ma zamestnať. Pri ňom sa mi zabúdalo najľahšie.

„A načo?“ zamrmlala som a snažila sa ho naťahovať, no moja láska ma dávno prekukla. Nikdy som si nemyslela, že to bude také jednoduché. Keby tu k sakru bola len nie... ona si len tak odkráča. Trúba! Ale nie, nemôžem sa hnevať predsa na ňu... ale aj tak za to môže. Edward ma poťahal za zasnežené tričko a chytil do náručia.

Vrátili sme sa neskoro večer, keď už polka obyvateľstva v našom domčeku bola zasypaná. Dík Bože! Pozrela som sa na dieru v strope a zastonala. Prečo mi to robíš?!

„Edward... zajtra ten strop bude opravený. Inak... budeme mať veveričky aj v sprche!“ Emmet sa nad tou predstavou smial a Pajka tlieskala rúčkami. To by sa jej páčilo, prekecať hodiny s chlpatými guľkami. Edward vážne kývol hlavou a ja som si oddýchla. Vyšliapala som schody ako normálny človek a zaliezla do našej izby. Dík za tú posteľ! A hlavne za celý a nepoškodený strop. Chcela by som povedať, že som uťahaná lebo ten sex v snehu bolo niečo... ale má to háčik lebo nič sa nekonalo. Iba guľovačka. Moje tajné predstavy a zvrhlé chúťky som musela zamknúť na zámok.

„Ťuki ťuk...“ ozvalo sa za dverami a ja som len prevrátila oči.

„No poďte dnu...“ zamrmlala som a stiahla si perinu na hlavu. Do postele my skočili baby. Pajka si ľahla z jednej strany a Rosie  z tej druhej.

„Viete nad čím som rozmýšľala?“ ozvala sa Pajka a tým prerušila tok našich myšlienok. Stavím sa, že sme s Rosie mysleli na to isté. Často sa nám stávalo, že sme povedali naraz tú istú vetu. Pajka a Izzy si z nás robili vždy srandu, že sme dvojičky z jedného vajíčka. Ale Pajka myslela samozrejme vtáčie vajíčko.

„Počúvam.“

„Aj ja, aj ja!“ hlásila sa Rosie a ja som sa na nej musela smiať. Vždy vedela ako na mňa.

„Nájdeme ju...“ Pajka sa vyšvihla do tureckého sedu a v očiach jej blyšťali iskričky.

„Jasné a ja budem čo, čmuchálek...“ zamrnčala Rosie.

„No a? Kúpim vodít... dobre, dobre, prepáč!“ zasmiala som sa a Rosie mi vyplazila jazyk.

„Ste ako malé... ja hovorím vážne!“ Skákala na posteli a slová sa jej prerývali s vŕzganím postele. Mali by sme už s Edwardom vymeniť materiál.

„No... podľa  mňa neozývala by som sa...“ usmiala sa Rosie. Pajka do nej hodila vankúš a spadla na zem. Podľa ľudských rokov je z nás najmladšia a je aj najnižšia, no ak nepočítame Izzy.

„A kde chceš začať hľadať?“ ujala som sa slova a čakala na to čo povie.

„Už som poslala na oblet holubov, orlov a ták, vieš,“ víťazne sa usmiala.

„My nie sme v Snehulienke, Paji,“ vzdychla som si a ona sa zasmiala.

„Možno má pravdu... možno to pomôže,“ šťuchla do mňa Rosie a ja som sa snažila veriť. Veď prečo nie?! K sakru, veď sme Fantastic four!  Vstala som na nohy a sadla si k počítaču. Obe sa mi nakláňali poza chrbát a pozo rovali ma, čo robím. Predsa sa o nej musí niečo vedieť... musí byť nejaká známka toho, že tu stále je. Lebo ja viem, že tu je. Cítim ju blízko nás... ako keby bola s nami... len ju nevidno.

Strávila som pri počítači hodiny... hľadala som a hľadala. Baby boli rozvalené na posteli. Pajka  počítala nádychy Rosie a tá zas počítala vlasy Pajke. No, baby sa nenudia. Chalani dole hrali poker o vlastné veci. Ak nezačnú hrať o nás bude to v poriadku. Posledný krát som klikla a v momente ako som uvidela jednu fotku... jedinú fotku kde bola vidieť jej tvár, všetko vyplo. Ak to boli veverice neručím za seba. Či budú Pajku poznať alebo nie.

„Nie Katinka... Skipi nechcel!“ kričala Pajka, no ja som bola ako tornádo. Išlo predsa o Izzy. A Rosie tiež nevyzerala prívetivo. Asi jej prekazila počty. A do veveríc!

Izzy

Juchú, Vianoce som prežila pred cudzím oknom. Stromček som mala tiež aby ste vedeli a Popolušku má tiež poctivo pozretú. A večera? No fantázia. Naozaj si nemôžem sťažovať. Alebo... nié. Ja chcem ísť domov. Je toho už na mňa veľa. Prosím zoberte ma späť. Pristihla som sa už asi 5x pri tom ako fňukám. Sakra dievča zober sa!

Stála som na zasneženej lúke. Tu kde som ich prvý krát videla všetky zaľúbené. To vám poviem krásny pohľad. Sú to svetové baby. Najlepšie priateľky aké si viete predstaviť. Ani sa nedivím, keď po týchto slovách žiarlite a závidíte len do toho lebo máte čo! Ách, ten svet bol tak ľahký, keď sme boli len my. No som tak či tak šťastná, že som na ich pekných tvárach videla i ten úsmev a radosť. Je to naozaj neskutočné. To všetko čo mi behá hlavou nie sú blbosti, ale skutočnosť. Priala by som Vám cítiť šťastie druhých. Je to niečo čo mi vie vyčariť úsmev  na tvári na niekoľko dní možno mesiacov. Mám ich tak rada a moja návšteva sa bude čoskoro konať lebo už ma chytá abstinencia. Za všetkými troma hviezdami mojej noci.

Možno im pošlem pohľadnicu. Šla som do stánku na rohu ulice a vyberala tu správnu. Myslím, že táto sa im bude páčiť. Tá veverička s kartami je Rosie, úplne sa podobajú. Obe sú šibalky. Tá čarodejka s prútikom je Pajka... môj postrach a na koniec Katinka tam v zadu s dajme s pohárom... pozorujúc všetko z diaľky a potom nás vždy tromfne.

Kúpila som ju a začala písať.

Milé veveričky,

čoskoro ma uvidíte doma. Hej a nerobím si srandu. Mám Vás rada a čakajte ma so sudom čerstvej krvy inak utekám...  ale nie, moc mi chýbate, Mám Vás do jednej rada a posielam krvavé pusinky.

Vaša malá Izzy =*

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sexy Magic 6. kapitolka: