Takže je tu ďalšia kapitolka. Viem trvá mi to trochu dosť dlho, ale ako som Vám hovorila teraz mám to ťažké obdobie. Ale sľubujem, že sa polepším. A ďakujem Vám za to, že ste taký skvelí a stále ma čítate lebo TO ma teší najviac. Moc, moc ďakujem Vaša DarkPassion/Torpédko/Inka
26.03.2010 (18:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 683×
Ten, kdo žije osaměle, se musí sám k sobě chovat slušně a s dávkou hrdosti, nechce-li klesnout v očích toho posledního člověka, který mu zbyl, totiž v očích sebe sama.
5. kapitolka
Keď som dosala čo som chcela potrhala som tú kópiu Sebastiána na kúsky a zapálila. No dúfam, že to bola iba kópia... inak by ho škoda. Skryla som si ďalšie dva oriešky do vrecka a utekala domov. Konečne som sa nabažila tej rozkoše... a žiadny Róbertko či čo to je nebol potrebný... stačil jeden malý oriešok.
Rosie
Nie je tu. Stále... tu nie je. Už sú to 4 roky čo ušla. Ušla od lásky okolo nás. Ako sme mohli byť také sebecké? Ukazovať jej to toľko na očiach... Chýba mi a myslím, že nie som sama. Neviem na ňu zabudnúť na jej úsmev, smiech, ktorý sa mi ozýval v ušiach. Všetkým nám chýba...
Sedím na našom mieste... na mieste kde sa to všetko začalo. Tam kde Katinka mala prvý krát za svoju existenciu zahrabané nohy kamienkami. Tam kde sa Pajka bavila s prvou veveričkou vo Forks. Tam kde nás ona postavila na nohy.
„Zasa na ňu myslíš?“
„Nie...“ Emmet ma chytil okolo pásu a pobozkal do vlasov.
„Koľko krát ti mám ešte povedať, že klamať nevieš?“
„Toľko krát čo mi povieš milujem ťa...“ pobozkala som ho na bradu a on prevrátil oči. Emmet vždy vedel ako priviesť moje myšlienky niekam inam. Začal ma bozkávať po krku... po tvári. Tak veľmi mi pomáha ani nevie ako.
„Rosie! Rosie! Do prčic zobuď sa! Sú Vianoce!“ kričala na mňa Pajka ako keby som hore nebola! Veď som k sakru upír.
„Ukľudni sa! Dýchaj... Pajka!“
„Ale... sú Vianoce!“ hodila sa do kresiel a Katinka sa na nás smiala. Zrazu do okien niekto začal hádzať gule.
„Sú tu!“ vypísklo naše šťastko. To zas budú Vianoce.
„Emmet... ten stromček je moc veľký,“ snažila som sa presvedčiť môjho miláčika.
„Vôbec. Si žena Rosie. Nemáš prehľad,“ hodil rukou a ja som zavrčala. Prebila by som ho kedy by som chcela. Tak nech s tým nezačína. Som žena... a čo?! Vošli sme dnu a Emmet natlačil ten stromisko do obývačky.
„Práve si si prichystal vojnu s vevericami Emm,“ zašeptala Pajka.
„Prosím?“
„No však si im ukradol dom!“
„Ale prd som im ukradol.“
„Odkazujú ti, že ten ešte nie,“ zrazu Emmovi do hlavy vletel oriešok a veveričky zoskočili zo stromu. Snívam alebo držia kufre?!
„Tak už ma necháte pracovať?!“ zavrčal a ja som mu pleskla po hlave. Sú predsa Vianoce aj keď v nich moc nič nevidím.
Keď ten stromček narval dnu vyzeralo to asi tak, že kričal, reval, vrčal až prerazil strop.
„Emmet!“ Zakričala Katinka, keď zliezla z poschodia. Bola iba v uteráku a z vlasov jej kvapkala voda. No v očiach mala plamene. Zlatko, boj sa.
„To... bola moja kúpeľňa!“
„Prepáč Kati... ale nie je úžasný?“ Emm zaklipkal očami a ja som sa musela usmievať. Chytila som ho okolo ramien a vtisla mu bozk na líce.
„Je to krásne...“ všetci sa na mňa pozerali ako na blázna, ale ja som sa cítila zvláštne dobre. Cítila som ju tu. Ako keby sedela na schodoch a pozorovala každí náš pohyb. Je tu... a ja to viem.
Viete ako sedíme v obývačke?! V snehu. Pretože sa tá diera v strope nikomu nechce opravovať a ten stromček nemá inú možnosť. Musím uznať, že je krásny. To áno, ale tá veľkosť! Hore na vrchole sa nám usadili nejaké vtáky. Bojím sa aby ma neokakali. Lebo to sa nedá vyprať. Dobre kúpim si nové, ale no... pokrstená vtáčím hovienkom naozaj nechcem byť. Klopkala som nechtami do stola a silene si zívla.
„Kedy príde ten Emmet?“ Opýtala sa Katinka.
„Neviem, ale Edward mi dúfam donesie pumu!“ zaštebotala som.
„Ak mne Jasper nedonesie slona... nebavím sa s ním,“ všetky sme vybuchli v smiech.
„P...prečo slona?“
„Neviem... len sa chcem udobrovať... lebo viem, že nemá šancu ho doniesť,“ zasmiala sa a ja som do nej hodila zasnežený vankúš.
„Sme tu!“ počula som kričať moju lásku. V tom sa rozrazili dvere a oni sa na nás usmievali a v rukách mali plné lahvičky. Jasper sa rozbehol k nášmu slniečku a kľakol si pred jej kolená.
„Milá veveričia kráľovná... mám tu pre vás sloniu krv,“ udržiaval smiech, no ona ho capla po hlave a rozosmiala sa. No na koniec mu skončila v náručí. Bolo krásne a uvoľňujúce vidieť ich všetkých tak spokojných. Prečo odišla? Mohla tu byť s nami... piť krv a smiať sa na našej bezprostrednej hlúposti.
Inka
V súčasnosti začínam intenzívnejšie rozmýšľať, čo mám robiť, aby mal môj život zmysel. Ale k ničomu nedochádzam. Opustila som ich len pre jeden dôvod. Pretože im nechcem kaziť to čo si začali. Začali nový začiatok. A myslím, že bude vedieť pokračovať aj bezo mňa. Ja budem len taký vedľajší strážny anjel. Možno... možno ich niekedy navštívim a znovu sa vyparím. Ešte neviem... zatiaľ iba cestujem a túlam sa svetom. Skrývam sa pred svetom. Nežijem s ľuďmi, ale zvieracia krv je stále mojou potravou. Stále mám dva oriešky. Niekedy mám chuť vyčarovať si Sebastiána, ale boli by to obyčajné muká. Masochizmus. Je mŕtvy... definitívne mŕtvy. Bože... to som sa až tak previnila? Ja nemôžem, že sme boli také nymfomanky! To bolo proste v našej krvy. Náš život. No oblapila nás láska... a mne bola i odobraná. A tak to asi má byť. Práve... sa snažím zistiť aký čas sa túlam. Čo je za deň a na čo som došla?! Sú Vianoce... jeden náš obľúbený sviatok sexu... vždy sme naháňali chlapov v sexy santa oblečkoch. Ach, tie časy... tak krásne!
Chýba mi moja silná Rosie a jej úprimné oči. Jej odvážnu povahu. Sakra kto mi teraz povie, že musím ísť ďalej?!
Chýba mi moja usmievavá Pajka. To ako ma vedela rozosmiať jej spontánnosťou a vždy ma vedela inteligentne odradiť od zlých vecí.
Chýba mi moja milá Katinka. Každé jej slovo... to ako ma vedela dostať do kola jej fantázie. To ako ma vedela začarovať jej dobrotou.
Kam som to všetko zahodila?! Do pekla so mnou!
Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Sexy Magic 5. kapitolka:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!