Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 26. kapitola

25.10.2011 (20:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 53× • zobrazeno 6029×

26. kapitola

Zobrala som si horúci čaj a vyšla na malú terasu. Posadila som sa do hojdacieho kresla a zahľadela sa na krajinu. Líca mi štípal mráz, ale potrebovala som premýšľať na čerstvom vzduchu.

Edward vyzeral od tej včerajšej návštevy sklamane a mne sa zdalo, že bol až nešťastný. Teraz šiel na lov, ani sa so mnou nerozlúčil, ani mi nedal bozk, ako to robí vždy. Viem, že sa ho dotkol môj názor na svadbu, ale ja ho nezmením. Milujem ho, ale nepotrebujem sa kvôli tomu vydávať. Mohol by to pochopiť, ale to asi nechce.

Bojím sa, že by to pokazilo náš vzťah plný lásky a vášne, a to nechcem. Vydávajú sa tí, ktorí potrebujú mať svoju lásku na papieri, ale mne stačí, keď si ju každý deň dokazujeme. Chcem naozaj tak veľa? Možno by som mala zavolať Kate, tá vždy dobre poradí.

Išla som naspäť do spálne, kde som mala mobil.

„Ja neverím vlastným ušiam, slečna Swanová sa uráčila po štyroch dňoch zavolať,“ ozvala sa Katie sarkastickým hlasom.

„Prepáč, zlato, ale nebol čas.“

Hurónsky sa rozosmiala. „Ani nechcem vedieť, čo ste robili. Nie, počkaj, chcem to vedieť. Použili ste už konečne tie putá, čo som ti darovala k narodkám?“

„Nie, ani ich nikdy nepoužijeme. Povedala by som, že teraz nám nejde len potešenie.“

Na chvíľu ostala ticho. „Nechápem, na čo ti je sex okrem potešenia?“

„Na dieťatko,“ priznala som a samovoľne som sa usmiala.

Kate zapišťala od radosti, až som musela odtiahnuť mobil od ucha, lebo by mi praskli bubienky.

„To nemyslíš vážne?! Vy chcete dieťa? Ach, bože, to je skvelé. A vieš, aké bude po vás krásne?“

„Vďaka, Katie. Ale vlastne ti volám kvôli niečomu inému. Bývame teraz vo Forks, kde žije aj môj otec. Včera sme boli uňho na návšteve a on spomenul niečo o svadbe, či sa vraj neplánujeme brať. A ja som potom Edwardovi povedala, že sa nechcem nikdy vydávať. Odvtedy vyzerá dosť sklamane a nešťastne.“ Posledné slová som šepkala od ľútosti.

„Isabella Swanová, ty si riadna krava!“ začala mi nadávať, čo som sčasti aj potrebovala. „Vieš čo to vôbec znamená? Ten boh s najkrajším zadkom na svete si ťa chce vziať. Len ty môžeš byť taká sprostá. Okamžite sa s ním o tom porozprávaj!“

Povzdychla som si unavene. „Kate, poznáš môj názor na svadby, nepotrebujem, aby ma nejaký chlap vlastnil.“

„Bella, to, že sa vydáš, neznamená, že ťa bude vlastniť. A aj keby, dala by som všetko, aby ma mohol vlastniť niekto ako je on a mohol by si robiť so mnou čo len chcel. Vieš si vôbec predstaviť, koľko žien by ho chcelo do postele a ty ho od seba takto odháňaš?“

„Neodháňam ho, len som mu povedala, že nikdy nechcem svadbu.“

Nahnevane zafučala do mobilu. Živo som si predstavila, ako sa tvári - ako bohyňa pomsty. „Bella, to je to isté, porozprávaj sa s ním,“ stíšila hlas.

„Dobre, ďakujem.“

„Maj sa, zlato.“

Možno mala pravdu, ale môj názor to nezmení. V šiestich rokoch sa mi rozviedli rodičia a ja toto nechcem už viac zažiť, ani nechcem, aby to zažívalo naše dieťatko, ak sa podarí. Bože, som strašne pesimistická. Ešte ma ani nepožiadal o ruku a ja už myslím na rozvod.

Nakoniec som sa od únavy zvalila do postele, viečka sa mi samovoľne privierali a únava na mňa doľahla.

xxx

Sladká nevedomosť pomaly odchádzala a ja som na sebe ucítila pohľad. Zamrkala som a uvidela jeho nádhernú tvár. Nežne sa usmial a pohladil ma po líci. Chytila som ho za ruku a pridržala si ju tam.

„Dobré ránko, Šípková Ruženka,“ šepol a pobozkal ma do dlane.

„Ako dlho som spala?“

„Pred dvomi hodinami som prišiel, takže veľa nie. Pokojne ešte spinkaj.“

Ale ja som ho chytila za košeľu a pritiahla k sebe. Ľahol si ku mne na bok, aby sme si mohli pozeral do očí. Jeho zreničky už boli krásnej, topásovej farby a plné lásky.

„Prepáč mi to,“ zašepkala som a sklopila pohľad. Vedel, čo tým myslím. Chytil ma za bradu, čím ma prinútil, aby som sa naňho pozrela.

„Neospravedlňuj sa, zlatíčko. Rozumiem ti, ale sľúb mi, že niekedy si to premyslíš a dáš mi šancu,“ prosil ma, čomu sa nedalo absolútne odolať.

„Sľubujem, možno ti raz poviem áno, ale teraz ešte nie. Teraz mi stačíš ty.“

Pousmial sa a pobozkal ma na čelo. Pritisla som sa k nemu ešte bližšie, až som mala nos v jamke na jeho krku. Nohu mi dal medzi stehná a spokojne sme ležali nalepení na sebe, neboli v tom žiadne vedľajšie úmysly, bol to úžasný pocit. Blaženosťou som sa rozplývala a užívala si jeho jemné dotyky na mojom tele. Bol tak nežný a pozorný.

„Už som ti povedala, ako neskutočne ťa milujem?“ vydýchla som mu do krku. Zdvihla som hlavu, aby som naňho videla.

„Áno, a počúva sa to stále tak nádherne ako prvýkrát.“ Nosom sa otrel o ten môj. Šťastne som sa zachichotala a oplatila mu ten dotyk.

„Ako bolo vlastne na love?“

„Nudne, skolil som dve pumy a hneď letel za tebou.“

Zachmúrila som sa pri predstave, že Edward sa bije s pumou. „Aké je to loviť zvieratá? To sa mu zahryzneš do hrdla alebo čo?“

„Áno, zvieratá síce nie sú tak chutné ako ľudia, ale časom si zvykneš.“

Pri tej predstave ma zamrazilo, nechcela som  si seba predstaviť, ako zabíjam zvieratá v lese, aby som sa mohla živiť. Absolútne si neviem predstaviť, že by som bola to, čo on.

„Ako to bude s nami ďalej, Edward? Ty si nesmrteľný, ale ja nie,“ šepla som to, čo ma trápilo najviac. Neviem si bez neho predstaviť budúcnosť, ale...

Obočie sa mu zachmúrene stiahlo. „Mohol by som ťa premeniť, aby sme boli navždy spolu. Bella, ja si neviem predstaviť bez teba ani jeden deň budúcnosti,“ hovoril naliehavo.

„Neviem si predstaviť, že by som bola upírkou, Edward. Vyhovuje mi ľudský život, mám perfektný život, ale keby si ma premenil, všetko by sa zmenilo, však?“

Smutne prikývol. „Nemohla by si ísť dlho medzi ľudí, bola by si závislá len na krvi.“ Musela som ho pohladiť po líci, ako sa tváril zničene a posledné slová hovoril s takou bolesťou.

„Nechcem nad tým teraz premýšľať, Edward. Zbožňujem svoj život, ktorého si neoddeliteľnou súčasťou a vždy budeš. Nikdy sa ťa nevzdám, ale to nechcem ani ľudského života. Aspoň nie teraz. Daj mi, prosím, čas.“

Pousmial sa. „Máš ho mať koľko len chceš. Ale keď sa ti začnú tvoriť vrásky, tak sa nesťažuj.“

Nahnevane som ho plesla po ramene, ale hneď na to som sa rozosmiala. „Vieš, že nie si vôbec vtipný?“

„Som, a ty to vieš, lebo sa tomu smeješ.“

„Bol by si skvelý básnik,“ pochválila som ho.

„Písal by som len o tebe, o kráske, ktorá mi vletela do existencie, ktorá zatienila všetko okolo a svoju pozornosť som mohol venovať len a len jej.“

„To som nechcela.“

Pobavene pokrútil hlavou. „Ty si trdlo, miláčik. Som ti za všetko neskutočne vďačný.“

„To skôr ja tebe. A už koniec debatám, som pekne nadržaná, keď si vedľa mňa s tou rozopnutou košeľou.“

Hurónsky sa rozosmial a znova, a znova sme sa mohli venovať pokusom o dieťatko.

25. kapitola - 27. kapitola

Neviem, či ste si to už všimli podľa vývoju deja, ale pomaly budeme končiť, už to bude potrebné. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 26. kapitola: