Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 21. kapitola

11.10.2011 (17:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 6532×

21. kapitola

„Idem s tebou a hotovo,“ oznámila som mu a začala sa obliekať.

„Bella,“ povzdychol si a pokúsil sa o inú taktiku. Rukami mi blúdil po tele a perami mi bozkával celú tvár. „Ostaň tu, zatiaľ sa pobaľ a poobede odchádzame.“

Založila som si ruky a ignorovala jeho presvedčovacie pokusy. Povzdychol si a odtiahol sa odo mňa.

„Fajn, môžeš skočiť za Kate a ja pôjdem dať výpoveď,“ povedal neoblomne a zapínal si gombíky na košeli.

„Nemusíš dávať výpoveď. Viem, že máš tú prácu rád,“ presvedčovala som ho už niekoľkýkrát, ale už som vedela, že to je zbytočné.

„Bella, chcem byť teraz len s tebou a peňazí máme naozaj veľmi veľa. Ale ak chceš, pokojne tam pracuj ďalej,“ odvetil mi s úsmevom a ja som ho musela láskyplne objať. Je tak nesebecký, až mi to láme srdce. Neskutočne ho zbožňujem a hlavne milujem.

„Nie, budem s tebou a užijeme si konečne voľno,“ zavrnela som mu do košele.

Jemne sa odtiahol a pobavene sa mi pozrel do očí. „Chceš povedať, že ako moja sekretárka si nemala pri mne voľno?“ spýtal sa laškovne a pobozkal ma do vlasov. Kútiky úst sa mu šibalsky hýbali.

„Nie, neustále si ma niečím zamestnával.“

Rozkošne sa rozosmial. „A ako?“ zašepkal mi do ucha a oblizol ho. Pomalým pohybom kĺzal po mojom krku, vlasy mi odhrnul, aby mu neprekážali v ničivej ceste. Dokázala som len slastne zavzdychať.

„Presne takto,“ vydýchla som. „Tvojimi dokonalými perami, vášnivými bozkami, vzrušujúcimi dotykmi...“

Na ústach som ucítila, ako sa zoširoka usmial a ešte mi dal mľaskavý bozk. Blažene som sa usmiala a bezducho sa začala obliekať. Keď sme boli pripravení, nasadli sme do môjho auta a vyrazili do spoločnosti. Poslednýkrát. Neviem síce, ako si Edward ďalej predstavuje našu budúcnosť, ale viem, že bude perfektná, lebo bude s ním.

„Inak, ak si pamätáš, sľúbil si mi, že mi po príchode povieš jedno menšie tajomstvo,“ pripomenula som mu a rozžiarene sa usmiala.

Trochu sa zachmúril, ale hneď to zakryl. „Poviem ti ho, keď budeme pri mojej rodine.“

„Súvisí to nejako aj s tvojou rodinou?“

„Z veľkej časti áno.“ Pousmial sa, keď som naňho prekvapene pozrela a pohladil ma po ruke. No budem si musieť počkať, ako vidím.

O chvíľu sme už vstupovali na parkovisku pre zamestnancov, ale na Edwardovom mieste stál obrovský, čierny Jeep. Ale Edward len pokojne zaparkoval vedľa a vystúpil.

„Asi to berie príliš vážne,“ zachechtal sa a chytil ma za ruku. Tak mne išli prasknúť nervy a on sa tu pokojne smeje. Vybrali sme sa dovnútra a každý sa otáčal za našimi prepletenými rukami. Vidím, že dnes to bude hotová premiéra a pohľadom sa neubránime.

Vtom sa pred nami objavila Jane a zatarasila nám cestu. Ale keď si všimla naše ruky, zamrkala, mierne vypúlila oči a pozrela sa na mňa.

„Prvý apríl?“ spýtala sa tichým hláskom.

Edward sa zachechtal a ja som mala problém udržať vážny výraz. „Nie, Jane. Je dvadsiaty október, ak by si nevedela. Treba sa pozrieť každé ráno do kalendára,“ ozrejmila som jej a Edward sa naplno rozosmial. Ach, aký bol zrazu iný, keď sa rozviedol a plánuje zahodiť svoju prácu. Teraz mi nepripadal ako zodpovedný šéf, ale ako zaľúbený pubertiak. Len teraz neviem, ktorá verzia sa mi páči viac. Hm... obidve, to je jasné.

„Zlatko, idem hore a ty sa choď rozlúčiť s Kate,“ povedal mi nežne a ešte ma pobozkal na ústa. Začula som hlboký nádych Jane a zrazu zapišťala. Spokojne som sa usmiala a ešte raz ho pobozkala, nech si to Jane užije. S laškovným výrazom ma chytil za zadok a odišiel hore. Jane som tam nechala zmätenú a vybrala sa za Kate.

„Ja neverím vlastným očiam, vrátila sa naša hrdinka!“ vykríkla, keď ma uvidela a objala ma.

„Kate, videli sme sa pred dvomi dňami,“ objasnila som jej so smiechom.

„Ženská, ty si sa nejako zmenila. Si tuším krajšia.“ Obzerala si ma ako výstavnú skriňu.

„Asi to bude tým, že Edward je konečne rozvedený a odchádzame na nejakú dobu za jeho rodinou, ktorá len tak mimochodom žije tam, kde môj otec. A obaja končíme v tejto spoločnosti,“ vychrlila som na ňu šťastne.

„Počkaj, počkaj, počkaj. O čom to tu melieš? Obaja chcete odísť odtiaľto?“ pýtala sa zmätene.

„Áno, chceme si užiť spoločné chvíle a ten nový idiot chce Edwarda aj tak vyhodiť a ja tu bez neho pracovať nebudem. Ale nemaj starosti, všetko bude v poriadku,“ uistila som ju, keď sa trochu zachmúrila.

„Ja viem, ale kto tu bude so mnou ohovárať a robiť zle Jane, hm? A s kým budem chodiť do našej milovanej kaviarničky a do baru?“

Objala som ju okolo ramien. „No tak, Kate. O pár týždňov sa vrátim a snáď si nemyslíš, že kvôli chlapovi by som obmedzila naše večery. A ak ide o Jane, tipujem, že dá na taký mesiac pokoj, keďže bola svedkom toho, ako sme sa s Edwardom bozkávali. A okrem mňa ti tu ostala ešte Melinda, Lili a Charlize. Myslím, že budeš rada, keď si odo mňa konečne oddýchneš,“ zasmiala som sa a pevne ju objala.

„Musím ísť ešte hore za Edwardom a zoberiem si svoje veci z kancelárie.“

Prikývla a ja som sa vybrala k výťahu. Keď som sa viezla hore, zrazu som ucítila nepríjemný tlak v podbrušku a niečo ma tam mierne pichlo. Bože, veď to nemám ešte dostať. No hneď to ustalo a výťah vtedy zastavil na najvyššom poschodí.

Čím bližšie som sa blížila k dverám, začula som Edwardov nahnevaný hlas. Vošla som dnu a uvidela ho, ako stojí pár centimetrov od toho magora.

„Ešte raz o nej povieš niečo také, zabijem ťa,“ hovoril mu Edward vražedným hlasom. Nekričal naňho a tým bol jeho hlas nebezpečnejší.

„Edward, nechaj ho na pokoji,“ šepla som a rýchlo podišla k nemu. Položila som mu ruku na rameno. Jacob niečo zamrmlal a Edwardovi sa vtom z hrude ozvalo zvláštne dunenie, akoby to bolo vrčanie. Okamžite som od neho odstúpila a vystrašene naňho pozrela.

„Čo... čo... čo to bolo?“ koktala som. Jacob sa hrdelne rozosmial a Edward sa ku mne pomaly otáčal. Nežne mi pozrel do očí, ale ja som vtedy dostala strašný kŕč do podbruška a nohy sa mi podlomili.

„Do prdele...!“ zakričala som a snažila sa zdvihnúť zo zeme, ale bolestne ma pichalo v podbrušku. No Edward bol už pri mne a vystrašene na mňa pozeral. Zdvihol ma zo zeme, ale zamrzol v pohybe. Jednu ruku zdvihol a... neviem ako ma držal len na jednej ruke. Ale to nebolo to, čo ma totálne zarazilo. Edwardova ruka bola totižto od krvi.

„Bella, ty krvácaš,“ šepol a jeho oči zrazu potemneli, ale rýchlo sa spamätal. No mne už sa privierali viečka od únavy. Začula som posledné zvuky v podobe Edwardovho kriku a ponorila som sa do sladkej nevedomosti.

Edward:

Letel som s ňou dole po schodoch ako o život, už som začul sanitku, ktorú privolal ten pes a rozbehol som sa ešte rýchlejšie. Bella bola stále v bezvedomí, ale neustále krvácala. Panebože, čo sa jej to stalo?

Lekári už dávali dolu nosítka. Bellu som na ne položil a lekári sa k nej hneď vrhli. Zúfalo som nastúpil do sanitky bez akéhokoľvek povolenia a držal ju pevne za ruku. Mal som chuť revať ako malé decko.

„Čo sa s ňou deje?“ pýtal som sa ich naliehavo, ale ignorovali ma. Modlil som sa k bohu asi miliónkrát. Konečne sme boli pre nemocnicou, kde ju vytiahli a bežali s ňou na sálu.

„Vy počkáte tu,“ prikázal mi lekár pred, keď som mienil ísť dovnútra. Stisol som zuby, aby som naňho nezavrčal a zúfalo som prikývol. Ach môj bože, nech je len v poriadku. Všetky hlasy okolo mi hučali v hlave a ja som sa nedokázal sústrediť na lekárov, ktorí boli na sále s mojou Bellou. Pochodoval som tam a naspäť, držal som sa, aby som nevlietol dovnútra a nezačal na nich kričať, čo, do riti, sa stalo s Bellou.

Po polhodine vyšiel zo sály lekár a ja som k nemu pribehol. Mal neutrálny výraz, čo mohlo znamenať len jediné - niečo sa stalo.

„Vy ste jej...?“

„Priateľ.“

Chytil ma za plece a smutne sa pousmial. „Vaša priateľka práve potratila. Je mi to ľúto.“

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 21. kapitola: