Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 14. kapitola

17.09.2011 (14:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 5644×

14. kapitola

Edward:

Bola tak neuveriteľne sladká. Pokojne spala, občas trochu zachrápala a v ruke pevne zvierala moje tričko. Celú dobu som na ňu hľadel s úžasom, stále som nemohol uveriť, že vyslovila tie slová. Bola do mňa naozaj zaľúbená a ja som bol v siedmom nebi. Nedokázal som myslieť na nič pochmúrne, len na lásku, ktorú som pociťoval k tejto úžasnej žene.

Nikdy som neveril, že by tieto slová povedala práve ona. Vždy mi hovorila, že neverí na lásku, že nepotrebuje vážny vzťah a dnes tie slová vyslovila s takou ľahkosťou a rozhodnosťou. Tak strašne som ju miloval. Bola mojim anjelom a diablom súčasne. Dokázal by som pre ňu trpieť všetku bolesť. Ach, ani som nemal slov, aký som bol šťastný.

Musím zavolať do práce, že zajtra neprídem. Síce je sobota, ale sľúbil som, že doobeda prídem. Musím si poriadne užiť posledné dva dni pokoja od Rose, ktorá sa už v nedeľu večer vráti.

Opatrne som uvoľnil Bellinu ruku a položil ju vedľa seba na posteľ. Postavil som sa a s mobilom som vyšiel z izby. Jemne som za sebou zatvoril dvere a šiel do jej obývačky.

Byt mala úžasne zariadený a ja som si predstavoval so širokým úsmevom, ako spolu trávime všetok čas v tomto byte. Vstávali by sme spolu, obliekali by sme sa v spoločnom šatníku, umývali si zuby v kúpeľni, raňajkovali v kuchyni, potom išli spolu do práce. Večer by sme trávili u telky, potom by sme sa presunuli do spálne, kde by som sa jej plne venoval. Mali by sme spoločné Vianoce, staral by som sa o ňu. Ach, až som sa zachvel z tých krásnych predstáv a ja viem, že sa mi raz splnia.

Ale ešte stále tu ostávajú dva problémy. Rose a upíri. Musím jej konečne povedať, že nie som obyčajný človek, ale poloupír. Viem, že si všimla za ten rok množstvo rozdielov na mne, ale ja som jej to vždy nejako objasnil. Musím vedieť o mne pravdu, možno by to aj zobrala dobre, a ak by sa chcela stať upírkou, súhlasil by som s tým. Ale to sú zatiaľ len priania, ktorá sa môžu aj nemôžu stať pravdou. A ja dúfam len v prvú možnosť.

V adresári som našiel číslo na Georgea a zavolal mu. Trvalo mu to pekne dlho, ale dočkal som sa konečne.

„Nazdar, chlape, čo by si rád, nie som práve v najlepšom stave,“ ozval sa jeho rehot.

„Zajtra neprídem do roboty, lebo sa musím postarať o Bellu, je chorá, takže bude stačiť, ak prejdete tých pár predajných zmlúv, ktoré ostali z tohto mesiaca,“ oznámil som mu. Nemohol som mu povedať, čo sa stalo Belle, hneď by sa to dozvedela celá spoločnosť a ja pred tým Bellu uchránim.

„Fajn, a pozdravuj Bellu, nech sa čoskoro vylieči.“

„Jasné, uži si večer.“

Skočil som ešte do kuchyne a napil som sa pomarančového džúsu. Mám pocit, že v poslednej dobe dávam príliš prednosť ľudskému jedlu pred krvou, akosi mi začína chutiť. Toto keby som povedal Jasperovi, tak by vybuchol do smiechu.

Vtom mi zazvonil mobil, začínam pomaly túto vec nenávidieť. Pozrel som sa na meno volajúceho, oči mi v okamihu sčerneli a zaťal som ruku do pästi.

„Čo chceš?“ zavrčal som do mobilu.

„Ako si sa rozhodol, že to vyriešime?“ spýtal sa. Prekvapene som pozeral pred seba.

„O polhodiny ma čakaj za mestom, asi dvadsať míľ od benzínky na severozápade.“

„Budem tam.“

Bella:

Znova ma prebudila strašná bolesť hlavy a žalúdka. Oči som nechala zatvorené a rukami som sa načiahla vedľa seba, ale neucítila som ho. Zmätene som otvorila oči a pretrela som ich, v tme som nič nevidela. Rozsvietila som malú lampičku vedľa seba a uvidela len malý papierik.

Miláčik, prepáč, že tu nie som, o chvíľu sa vrátim. Potreboval som si niečo vybaviť. Pokojne spi ďalej, ale hlavne oddychuj. S láskou, Edward

Povzdychla som si a postavila sa. Moje kroky okamžite viedli so sprchy, ešte som odostrela. Bolo zamračené. Vyšla som na balkón, na pokožke sa mi urobila husia koža, bolo veľmi chladno. Z terasy som mala krásny výhľad na miestny park, všetky stromy boli obsypané farebným lístím, vial studený vietor. Prišla jeseň – moje najobľúbenejšie ročné obdobie.

Keď som sa začala triasť od zimy, vliezla som naspäť do bytu a do horúcej sprchy. Presne toto som nutne potrebovala. Horúce kvapky vody mi dopadali na pokožku, telo sa mi prestalo triasť, aj bolesť hlavy prešla. Božský pocit. Ale k tomu mi chýbalo ešte jedno. Edward.

Pri spomienke na včerajší deň som sa blažene usmiala. On je ten, ktorý sa mi dostal do srdca a viem, že v ňom aj ostane. Už niet cesty späť. Odkedy sa zo mňa, preboha, stala beznádejná romantička? Ten chlap ma totálne zmenil a ja som mu mohla byť za to jedine vďačná. Toto nové ja sa mi začína príliš páčiť a nemienim sa ho v najbližšej dobe vzdať.

Keď som sa vrátila naspäť do izby len v uteráku, vzala som si zo stola tabletku a zapila ju vodou. Hodila som na seba len dlhé tričko a nohavičky. Zapla som telku, do kuchyne som si zbehla pre čaj a ďalšie piškóty. Vliezla som pod deku a naladila kanál s mojimi obľúbenými seriálmi.

No po chvíli som sa začala aj tak nudiť, spať sa mi nechcelo a podľa Edwardovej rady sa nemám namáhať.

Ale zrazu sa ozvalo cinkanie kľúčov a následne sa otvorili dvere. S úsmevom som sa posadila a čakala. O chvíľu sa vynoril v dverách, ale ja som ostala paralyzovane sedieť.

„Nič mi nie je,“ ozval sa so smiechom a posadil sa ku mne na posteľ. Tvár mu zdobil obrovský monokel, z pery mu tiekla krv a tričko mal celé roztrhané.

„Panebože, čo si robil?“ spýtala som sa ho zhrozene. Posunula som sa k nemu a opatrne sa dotkla jeho krvavej pery.

„Nič mi nie je, naozaj. Rýchlo sa mi to zahojí,“ uisťoval ma, ale ja som nepočúvala.

„Počkaj tu, hneď som pri tebe.“ Rozbehla som sa do kúpeľne, zobrala som odtiaľ tampóny na tvár a sprej na ošetrenie. Sadla som si k nemu a začala mu peru nežne ošetrovať. Usmieval sa na mňa ako anjelik, vyzeral úplne v pohode. Keď som mu chcela ísť ošetrovať aj oko, zastavil ma s pobaveným výrazom.

„Bella, nechaj to tak, som naozaj v poriadku, som chlap a nie nejaká baba,“ odfrkol si pobavene, tak som to vzdala.

„Povieš mi, čo sa to stalo?“ chcela som vedieť.

„Len som chránil tvoju česť a pobil sa so svojím bývalým najlepším kamarátom,“ odpovedal mi. Panebože, on sa bil s Emmettom! Keď som si predstavila jeho obrovské, svalnaté telo, prišlo mi zle. Veď ho mohol aj zabiť. Zatočila sa mi hlava a už som padala do vankúšov.

„Bella,“ zhíkol a sklonil sa ku mne. „Som naozaj v poriadku. Mám viac sily, než si myslíš.“

„Mohlo sa ti stať aj niečo horšie,“ šepla som.

„Bella, som chlap a musel som si to s ním vybaviť. Bolo to síce ťažšie, ale sľúbil mi, že vypadne z mesta a ja ho už nikdy nechcem vidieť a už to nerozoberajme. Chýbala si mi.“ Sklonil sa ku mne a chcel ma pobozkať, ale ja som ho zarazila.

„Edward, máš rozbitú peru,“ šepla som. On len pokrútil hlavou a vášnivo ma pobozkal, ale ja som ho bozkávala čo najnežnejšie, nechcela som mu spôsobiť ešte väčšiu bolesť. Nakoniec si povzdychol a odtiahol sa.

„Je ti už lepšie?“ spýtal sa starostlivo a hladkal ma po vlasoch.

„Teraz mi je výborne.“

Zoširoka sa usmial, ľahol si medzi vankúše a stiahol ma na seba. Pozerala som mu do tváre, láskyplne sa usmieval. Natiahol ku mne ruku a palcom ma pohladil po spodnej pere.

„Už som ti povedal, aká si nádherná?“ spýtal sa nežne.

Hrane som sa zamyslela. „Myslím, že nie,“ odpovedala som mu, teda skôr zaklamala. Edward mi každý deň pripomína, aká som nádherná a krásna a dokonalá...

„Si si tým istá?“ Laškovne sa usmial, nežne ma chytil za pás a prevalil pod svoje božské telo.

„Áno,“ hrala som ďalej.

Prstami mi vkĺzol pod tričko a začal ma štekliť. Zvíjala som sa pod ním a izbou sa ozýval môj hlasný smiech.

„Prestaň,“ smiala som sa a krútila sa pod jeho dotykmi.

„Ešte stále som nepočul správnu odpoveď,“ hovoril mi do ucha a začal ma dráždiť aj svojimi perami, ktorými mi hrýzol do ucha.

„Áno, povedal si mi to,“ dostala som zo seba pomedzi smiech. Šteklenie konečne prestalo, ale Edwardove ruky ostali pod mojím tričkom. Vyhrnul mi ho a bez hanby sledoval moje krivky. Usmial sa ako malý chlapček a začal ma dráždiť. Ach, môj bože, toto je neskutočné.

„Si už len moja,“ zavrčal mi do pokožky a ja som sa šťastne rozosmiala.

„Nebuď si tým taký istý,“ podpichla som ho so smiechom.

„Toto si nemala hovoriť,“ mrkal na mňa a začal sa mi venovať ešte vášnivejšie.

Áno, mal pravdu. Som už len jeho.

13. kapitola - 15. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 14. kapitola: