Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 13. kapitola

16.09.2011 (18:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 60× • zobrazeno 6506×

13. kapitola

Strašne ma bolela hlava aj žalúdok. Nedokázala som rozlepiť oči, bola som strašne slabá. Čo sa vlastne deje? Spím? Včera, či kedy to bolo, som asi pekne prehnala s alkoholom. Znova. Ach, mala by som sa už poučiť, už nikdy nevypijem viac ako jeden pohár vína.

A vtom sa môjho čela dotkla ruka a nežne ma pohladila. Kto to je?

„Spinkaj ešte,“ šepkal mi veľmi známy hlas. Edward. Áno, hovorí to Edward. Nútila som sa otvoriť oči, až sa mi to po hodnej chvíli podarilo. Zamrkala som a pootvorila oči. Zbadala som tvár anjela, ktorý sa na mňa smutne pozeral. A vtedy mi pred očami prebleslo strašne veľa vecí a spomienok. Alkohol. Emmett. Schody. Izba nad barom. Medvedie objatie. Vášnivé bozky. Oblečenie lietajúce po izbe. Zvláštne vrčanie. Krik. Edward, nahnevaný Edward.

Panebože, Edward nás pristihol s Emmettom pri sexe. Ach, nie. Z oka mi stiekla obrovská slza, za ňou sa valili ďalšie a ďalšie. Bolo mi zo seba zle. Ale ako to, že si nič z toho... aktu nepamätám? Boli to len záblesky, musela som byť poriadne opitá.

„Pšt, Belli, neplač,“ tíšil ma jeho sladký hlas. Ako mohol na mňa vôbec ešte rozprávať po tom, čo som mu urobila? Veď som mala sex s jeho najlepším priateľom. Som štetka, obyčajná štetka.

„No tak.“ Privinul si ma na hruď a hladil ma naliehavo po vlasoch.

„Prepáč,“ dostala som zo seba pomedzi vzlyky. Chcela som sa od neho odtiahnuť, aby ma nemusel z ľútosti držať, nezaslúžila som si jeho objatie. Ale on mi chytil tvár do dlaní a s vážnym výrazom na mňa pozeral.

„Bella, neospravedlňuj sa. Niekto ťa zdrogoval, nevedela si, čo robíš.“ Pozerala som naňho ako vyoraná myš. O čom to tu melie? Ale dávalo to zmysel, preto si toho asi veľa nepamätám.

„Myslíš to vážne?“ spýtala som sa ho opatrne.

„Áno, a nebol to prvý prípad. Lekár hovoril, že takto už zdrogovali aj iné dievčatá,“ uistil ma, ale ja som sa aj tak cítila strašne.

„Hneváš sa na mňa veľmi?“ šepla som nesmelo.

„Nie, Belli, na teba sa nehnevám, ale na Emmetta áno. On bol pri zmysloch, ty nie. Ale už to, prosím, nepreberajme. Je dôležité, že si v poriadku.“

Prikývla som a pritúlila sa k nemu. Ach, prečo som sa cítila tak strašne? Svedomie ma hrýzlo až do samého kúsku kostí v tele. Nie sme manželia ani nič, ale mala som pocit akoby som ho podviedla.

„A prepáč mi, že som na teba kričal,“ ospravedlnil sa po chvíli.

„Mal si na to právo, Edward.“

Zakrútila hlavou. „Nie, Bella. Ty si voľná, môžeš byť s kým chceš a ja ti to nemôžem zakazovať.“

„Ale prečo mám pocit, že som ťa podviedla?“ spýtala som sa skôr seba, ale počul to. Pozeral mi do očí a ja som mala pocit, že sa pousmial nad tou otázkou. Nič nepovedal, len ma pobozkal do vlasov, bol tak nežný a vzbudzoval vo mne neznáme pocity. Nebolo to vzrušenie ako vždy, ale niečo iné. Pre mňa neznáme.

O polhodinu prišla sestrička s lekárom. Ani som ju príliš nevnímala, ale pri vete, že pôjdem domov až o tri dni, som začala protestovať. Stálo ma to veľa presvedčovania, ale dovolila mi ísť domov už dnes. Edward z toho nebol príliš nadšený, ale snáď nečakal, že tu ostanem tri dni. Musela som sľúbiť, že ostanem doma. Edward sľúbil, že sa o mňa postará. Tak to som zvedavá. Veď jeho manželka má prísť už zajtra.

xxx

„Konečne,“ povzdychla som si, keď ma Edward položil na sedačku v mojom byte. Vonku už bola tma. Edwardovi som povedala, nech ide domov, ale odmietal a chce sa o mňa postarať. Nemala som šancu presvedčiť ho. Ak existuje niekto na svete tvrdohlavejší ako ja, tak to je on.

„Idem ti urobiť niečo na jedlo,“ oznámil mi, keď ma zabalil do hrubej deky.

„Nemusíš sa namáhať, pokojne si sadni vedľa mňa.“

Nesúhlasne sa na mňa pozrel. „Už ani slovo, postarám sa o teba a hotovo.“

Len som si povzdychla a nechala ho. Zmizol v kuchyni, ale hneď som ho uvidela. Obývačku som mala spojenú s kuchyňou, takže som naňho veľmi dobre videla.

„Čo by si si rada dala?“ spýtal sa ma s úsmevom. Bol tak sexi v tej kuchyni, vždy som zbožňovala tento pohľad a nikdy ma neomrzí, to je nemožné.

„Hlavne nič ťažké,“ odpovedala som mu a ešte viac sa zavŕtala do tej deky. Prikývol a pootváral všetky skrinky v kuchyni. Nakoniec vytiahol nejaké ovocie z chladničky a začal ho krájať. O chvíľu mi priniesol misku plnú ovocia.

„Ešte piškóty, prosím.“ Pousmial sa a šiel naspäť do kuchyne. Toto bol snáď prvý chlap, ktorý sa nemračil a nefrflal, keď mal byť aspoň chvíľu v kuchyni a niečo prichystať. Mať ho za manžela by bol hotový raj a mne sa táto predstava každou minútou páčila viac a viac. Bol tak starostlivý a dokázal splniť všetky tajné túžby. Hotový anjel so sexi zadkom, teda nielen s ním, každá časť jeho tela bola dokonalá.

„Nad čím tak premýšľaš?“ spýtal sa po chvíli.

„Radšej nad ničím.“ Cítila som, ako mi horia líca. Zasmial sa a ovinul mi ruku okolo ramien. Za celú dobu v nemocnici či cestou nespomenul ani jedno slovo o tej udalosti a ja som vedela, že to nebude absolútne preberať, keď mu to ani ja nepripomeniem. Je to dokonalý gentleman a ja ho zbožňujem.

Zahľadela som sa do jeho božskej tváre a rozplývala sa. Cítila som, ako sa mi rozbúchalo srdce. Bola som mu tak vďačná, že sa o mňa stará aj po tej veci a cítila som sa tak zvláštne. Bol to krásny pocit.

„Čo je?“ spýtal sa ma nežne, keď si všimol môj pohľad. Len som s úsmevom pokrútila hlavou a natiahla sa k jeho perám. Ešte som pocítila na ústach jeho úsmev a vášnivo ma pobozkal. Takto by som si predstavovala každý deň.

„Bella, čo sa ti stalo?“ spýtal sa ma zrazu.

Zmätene som sa zamračila. „Prečo by sa mi malo niečo stať?“

„Ja neviem, ale mám pocit, že sa z teba teraz stalo malé, ustrašené dievčatko. Vždy si taká bojovná a teraz si taká nežná a ja ťa zbožňujem ešte viac,“ šepkal s vážnou tvárou.

„Ustráchané dievčatko?“ spýtala som sa pobavene.

Rozosmial sa so mnou, ale stále mal v očiach stopu vážnosti.

„Možno máš pravdu, zrazu sa cítim inak. Tak veľmi ma potešilo, že si... že si mi odpustil tú vec a ja sa cítim s tebou zrazu inak,“ priznala som. Bolo ťažké vysloviť tie slová, ale hneď sa mi uľavilo. Jeho pohľad zrazu tak znežnel, až som mala chuť rozplakať sa. Hrial ma ten pohľad pri srdci a ja som začala rozpoznávať tie pocity, ktoré pomaly plávali na povrch.

„Jednoducho pre mňa zrazu znamenáš viac,“ dodala som ešte nesmelým hláskom.

„Bella,“ začal s vážnym hlasom. „Pre mňa budeš znamenať vždy viac. Možno ku mne necítiš, to čo ja k tebe, ale moje city k tebe sú každou minútou silnejšie. Rose pre mňa nič neznamená, ale ty áno. Si pre mňa to najviac na svete a nevzdám sa ťa. Nikdy. Obávam sa, že som sa do teba zaľúbil.“

Pozerala som naňho s otvorenými ústami. Presne tohto som sa obávala celú dobu. Ostala mi už len jedna možnosť.

„Myslím, že máme problém,“ odvetila som s vážnym výrazom.

Zatvárila sa trochu vystrašene. „Prepáč, Bella, nemal som ti to tak narýchlo povedať. Zabudni na tie slová, nemal som ich vyslovovať, nechcem tým skaziť tento náš... ehm, milenecký vzťah...“

Rýchlo som mu položila prsty na pery, aby nepovedal niečo, čo by sme obaja potom ľutovali. Bol taký zlatý a vystrašený.

„Edward, myslím, že budeme musieť pokaziť tento milenecký vzťah,“ oznámila som mu tvrdo, hrala som to perfektne.

„P... Čo... Prečo?“ koktal roztomilo.

Nežne som ho pohladila po dokonalej tvári, ktorá sa na mňa mračila. „Pretože som dovolila to, čo som nikdy nechcela a ani v to nedúfala, ale neľutujem to. Zaľúbila som sa do svojho milenca a dnes som si to konečne uvedomila,“ vyznala som sa mu. Triasol sa mi hlas, ale bola som pevne rozhodnutá. Nikdy by som neverila, že tieto slová poviem práve ja.

„Prosím?“ vyšlo z neho neveriacky.

„Trdlo, nepozeraj na mňa ako na zjavenie, myslím to vážne. Zaľúbila som sa do vás, šéf.“ A vtom som ležala na sedačke pod jeho mohutný telom, ktoré ma radostne objímalo a šťastne sa smial. Bol neskutočne rozkošný.

„Toto sa nemalo nikdy stať,“ zašepkal.

„Ale stalo a už to nezmeníš.“

„Ani by som to nikdy nedovolil.“

Rozžiarila som sa a ponúkla mu svoje pery.

Edward:

Chcel som byť pre ňu jediný – o tom som sníval ešte len včera a už dnes som si touto vetou istý, stala sa skutočnosťou a ja som zaľúbený ešte viac. Toľký nával šťastia som ešte nikdy nezažil, ale ešte tu stále ostáva Rose, ale to vyriešim. Viem to, verím v tom, verím v nás.

12. kapitola - 14. kapitola

Toto ste asi nečakali, však? :D

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 13. kapitola: