Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Scene Love 3. kapitola

01.02.2010 (08:00) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2089×

3. kapitola

Chytili ma chladné ruky...

„Môžem ti zatlieskať?“ spýtal sa zamatovo jemný hlas. Obzrela
som sa za zdrojom tejto melódie. Edward! Stál tam v plnej kráse ako
nejaký anjel.

„No menšia poklona by sa zišla.“ Povedala som s úsmevom. Edward
sa znovu pokrivene usmial a mne sa podlomili kolená. Chytil ma a
postavil na nohy.

„Neviem kto sa komu bude klaňať.“ Povedal posmešne a rozbehol sa
na parkovisko. Za toto by som ho dokázala zabiť. Bežala som za ním.
Cítila som tú cukríkovú vôňu, ale aj napriek tomu ma vystrašilo
keď na mňa skočil.

„Hej, vzdávam sa.“ Povedala som nahnevane. Spomenula som si, že
mám ísť do riaditeľne. Zhodila som Edwarda a postavila sa na nohy.

„Kam ideš?“ Pýtal sa nechápavo.

„Do riaditeľne. Musím.“ Zvesila som hlavu a kráčala do
riaditeľne. Edward niekde odišiel. Prechádzala som chodbami a spieval
si pieseň Tik Tok od Keshy. Zaklopala som na dvere a vstúpila.
Riaditeľ sedel v kresle a čítal nejaké papiere.

„Vy Blackovci sa nepoučíte. Čo mám s vami robiť? Čo si zas
vyviedla, Isabella?“ Krútil hlavou. Čo som to spravila? Už viem.

„Zložila som profesorovi Swanovi kompliment, tak ako on mne. A
pohrozila som mu, myslím.“ Odpovedala som a kmitali mi pri tom
kútiky.

„Nech sa to už viac neopakuje, jasné?!“ Prikývla som a odišla. V
škole som nechcela zostať už ani minútu. Vybehla som na parkovisko,
vyhliadla si svojho miláčika a nasadla. Rozhodla som sa Alice
vytiahnuť z vyučovania. Počkala som do zazvonenia. Alice určite
vedela čo budem chcieť urobiť, preto ma neprekvapilo, keď som ju
zbadala vychádzať z dverí. Prekvapil ma vychádzajúci Edward. Takže
máme spoločnosť, nevadí. Upravila som svoj strapatý účes a vyšla
im naproti.

„Koho autom ideme?“ spýtala som sa. Alice ukázala na strieborné
Volvo. To auto som nepoznala. Že by Edwardovo? Vzala som si kreditku a
preukaz. Nasadla som na zadné sedadlo, Edward na miesto vodiča a Alice
na miesto spolujazdca. Chcela som zapnúť rádio, ale Alice ma
predbehla. Práve hrali Hot od Avril Lavigne. Spievala som spolu s
rádiom a Alice sa pridala. Ani som sa nenazdala a boli sme v centre.

„Alice, ako vyzerám?“ pozrela som na ňu neistým pohľadom. Od
parkoviska pri škole som sa nevidela v zrkadle.

„Skvele. Poďme. Najprv pôjdeme do drogérie a potom kupovať
oblečenie.“ Povedala šťastným hlasom Alice. Obaja sme prikývli a
vyrazili. Vošli sme do prvej drogérie. Ja osobne som si kúpila laky
na nechty, lak na vlasy, čiernu ceruzu a čierne tiene. Druhá cesta
bol obchod New Yorker, ktorí som priam zbožňovala. Prvé čo upútalo
moju pozornosť boli sukne. Stála pri nich aká si slečna a v ruke
držala ružovú krátku sukňu s volánmi. Musela som ju mať! Pomaly
som sa zakrádala k obeti, ktorá si sukňu položila na okraj košíka.
Nenápadne som si ju vzala a rýchlym krokom ušla z miesta činu.
Kúpila som si tri páry štuciek, tielka s nápismi a obrázkami a
štrnásť párov nohavíc. Maly skvelý výber farieb. Čierne, modré,
ružové, biele i žlté. Vybrala som rôzne farby a všetky mi sadli
ako uliate. Moju pozornosť upútalo aj jedno zábavné tričko. Čierne
s nápisom:

I´m wolf

Nie je to zábavné? Nakoniec som si ho kúpila. Zazvonil mi mobil.

„Haló?“ ozvala som sa.

„Bella, kde si? Aha ideme za tebou, zostaň na mieste!“ povedala
rozrušená Alice a zložila telefón. Postávala som na mieste a
čakala. Netrvalo dlho a prišiel Edward a Alice. V rukách mali mnoho
tašiek.

„Ahoj, konečne sme ťa našli. Ideme?“

„Áno.“ Pozrela som na displej a zistila, že je pol jedenástej
večer! Preboha! Boli sme tu trinásť hodín?! Wow! Na moje nešťastie
mi zaškvŕkalo v bruchu.

„Ideme sa ešte s Bellou najesť. Pravda.“ Povedala Alice pobavene.
Odula som ústa a hlasno si vzdychla. Obaja sa zasmiali.

„Neviem, čo je tu smiešne. No hahaha! Spokojný?!“ zasmiala som sa
ironicky. Sadli sme si v malej kaviarni, ktorú som moc dobre poznala.
Objednala som si len palacinky. Alice sa ma neraz pýtala či mi to bude
stačiť. Moja odpoveď vždy znela áno. Prehltla som posledné sústo
a postavila sa. Obaja už kráčali k východu. Pri dverách ma zastavil
aký si scene boy, ale od Edwarda mal ďaleko.

„Ahoj, cica. Smiem ťa na niečo pozvať?“ Spýtal sa koketným
hlasom. Zdvihla som obočie, otočila sa na päte a odišla. Pri
vchodových dverách ma premohla únava a zaspala som. Do auta ma zrejme
odniesol Edward. Mala som moc komický sen. Bola som v obchode s
topánkami, kupovala som si pri pokladni prezervatív a po vytiahnutí z
regálu ma všetky začali naháňať. Bežala som po ulici a z
čistého neba sa na lane na zem zviezol Edward a zachránil ma. Bolo to
dosť nechutné. Letela som s Edom do svetla. Otvorila som oči, ležala
som Edwardovi na hrudi! Ježiš, ja sa budem týždeň minimálne
zbavovať toho smradu.

„Dobré ráno.“ Pozdravil zamatovým hlasom. Jeho hlas znel ako
najdokonalejšia uspávanka. Vstala som z postele – vlastne z Edwarda
– a zamierila do kúpeľne. Vyčistila som si zuby a vrátila sa do
izby. Edward držal v rukách tácku.

„Môžeš vypadnúť? Chcem sa prezliecť. Čo robíš vlastne u nás
doma?“ čudovala som sa.

„Ty si u nás doma. A si oblečená.“ Po poslednej vete sa začal
smiať. Čo mu bolo smiešne? Pohľadom som zavadila o zrkadlo, preboha.
Vyzerám ako strašiak do maku. Nadľudskou rýchlosťou som letela
naspäť do kúpeľne. Tvár som si natrela make – upom, na oči
použila očnú linku a tiene a na pery lesk. Vlasy som si učesala do
strapatého účesu. Vrátila som sa po veci do izby a zas sa zamkla v
kúpeľni. Prehrabala som nejaké tašky až som našla to čo som
hľadala. Ružovú sukňu, tričko s hello kitty, ružové baleríny a
veľkú sponku na ofinu slabo ružovej farby. Rozhodla som sa aj pre
sieťkované silónky a rukavice čiernej farby. Oboje som si nasadila a
vrátila sa do izby. Zobrala som si do ruky jednu hrianku s džemom a
chrúmala. Do izby vtrhla Alice so šťastným výrazom.

„Bella, Jacob sa sťahuje!“ kričala spevavým hlasom. Pochopila som
význam jej slov.

„Áno! Super! Kedy?“ toto bola úplne najlepšia vec na svete. Ten
hajzel sa sťahuje.

„Zajtra! A vezme si tvoje auto.“ Povedala už so smutnejším
výrazom. Ja som z toho naopak bola šťastná.

„To nevadí, Alice. Idem si kúpiť nové.“ Zoširoka som sa na ňu
usmiala. Úsmev mi opätovala. Z ničoho nič sa domom ozvala nádherná
melódia. Obe sme sa rozbehli na prízemie. Za veľkým krídlom sedel
Edawrd. Pomaly som prešla k nemu a počúvala. Netrvalo dlho a
prestal. Vydesene som ho sledovala, ale odpoveď som nedostala. Na
miesto nej ma chytil ukázovakom za bradu a letmo pobozkal. Ten dotyk
našich pier bol dokonale oslobodzujúci, túžba, ktorá sa prejavovala
ako elektrický prúd nás oboch kopla. Môj pocit šťastia sa
závratnou rýchlosťou zväčšoval. Našu nádhernú chvíľu
prerušila Alice. Obaja sme nahlas zavrčali a ona sa len usmiala.

„Edward, si skvelý. Keby toto spravil Jasper.“ Edward len sklonil
hlavu. Čo sa tu zas deje?

„Čo je?“ spýtala som sa. Čakala som na odpoveď, ale
neprichádzala. Pozerala som raz na Alice a raz na Eda. Ani jeden sa
nezmohol slova až na koniec ticho prerušila Alice:

„Ed ti kúpil darček k narodeninám. Nie je to milé?!“

„Čo?“ Zarazila ma tá správa vôbec? Položila som si túto
nezmyslenú otázku viac krát, ale odpoveď som nepoznala.

„Alice, malo to byť prekvapenie! Ďakujem!“ povedal hnusne a
odišiel. Neskôr sa vrátil naspäť a ťahal ma za ruku do garáže.
Nechápala som jeho správanie. Teraz ma napadlo, že ja mám zajtra
narodeniny! Oficiálne sedemnásť rokov. Sklonila som hlavu, Edward
zastal a ja som ako zmyslov zbavená narazila do jeho kamenného tela.

„Prepáč.“ Zašepkala som stále zamyslená. Otočil sa ku mne a
mňa otočil k červenému autu značky Ford Mustang! Skoro ako K.I.T.T.

„Ďakujem! Preboha.“ Najsilnejšie ako som mohla som ho objala.

„Chceš ma r – rozpučiť ako žabu?“ spýtal sa pobavený mojou
reakciou. Rýchlo som ho pustila a schovala si ruky za chrbát.

„Takto nie.“ Povedal stále s úsmevom na perách. Chytil ma
dlaňami za pás, pritisol si ma bližšie a pobozkal. Zaplietla som mu
ruky do vlasov jemných presne ako jeho hlas. Bozky som mu opätovala,
pritisla som si ho ešte bližšie. On ma chytil za zadok a spravil to
isté. Naše bozky boli čím ďalej tým viac vášnivejšie.

„Budete sa tu olizovať ešte dlho?“ ozval sa ženský hlas. Udivene
som sa odtrhla od Edwarda a obzerala sa okolo seba. Nikto nikde.

„K.I.T.T.?“ spýtala som sa udivene. Ten hlas mi nesedel, bol
ženský.

„Nie, ja som tu.“ Toto bol K.I.T.T.ov hlas! Ja som už naozaj
zošalela.

„Ahoj, ja som Sarah, tvoje nové auto.“ Prehovoril hlas. Ja mám z
toho filmu počutiny! Pozerala som na červené fáro s očami až na
podlahe a sánkou ešte nižšie.

„Edward, že toto nie je nejaký sprostý vtip.“ Pozrela som pre
zmenu na Edwarda. Zatváril sa vážne, usmial sa a pohladil ma po
tvári.

„Nie, vôbec to nie je vtip. Ja mám K.I.T.T.a a ty Sarah. Je to síce
vtipné, ale vtip to nie je.“ Povedal spokojne. Znovu som ho pobozkala
a prešla za Sarah. Bola dokonalá, nádherná... ani neviem ako ju už
pomenovať.

„Ahoj, Sarah.“ Pozdravila som svojho miláčika.

„Ahoj.“ Pozdravila ma znovu. Pohladila som jej kapotu, mala
zaujímavú štruktúru.

„Tipujem, že je nepriestrelná?“ spýtala som sa.

„Áno.“ Odpovedala. Toto sa mi sníva! Ešte sme tam stáli dve
hodiny, keď ma Edward začal prehovárať, že potrebujem jesť. Stále
som krútila hlavou, tak ma chytil do náručia a odniesol domov.
Položil ma na stoličku, založila som si ruky na prsiach a odula
ústa. Všetci a najmä Emmett, Edward a Jasper mali zo mňa srandu.
Rýchlo som do seba napchala syr s hranolkami a bežala som naspäť za
Sarah a Kittom. Nasadla som. Edwarda som mala v pätách ešte pri behu,
preto ma vôbec neprekvapilo, že už sedel v aute.

„Ahoj, Sarah.“ Asi ma nikdy neprestane baviť zdraviť moje auto.
Pohladila som koženú karosériu a naštartovala. Edward naštartoval o
zlomok sekundy neskôr. Z garáže som vyletela ako prvá.

„Ahoj, Bella. Volá Edward, spojím ťa s ním?“

„Áno. Ďakujem.“ Odpovedala som nadšene. Na prednom skle sa
objavil EdwArd, takže video hovor.
Jemne som sa usmiala.

„Ahoj.“ Skrývala som úsmev, lebo zostal zarazený. Teraz som to
už nevydržala a vybuchla.

„Bella, mohla by si spomaliť?“ spýtal sa ma zamatovo jemným
hlasom, nešlo mu odolať, tak som teda spomalila. Zamračila som sa a
pridala som.

„Bella, dostaneš pokutu. Nemáš pri sebe ani hotovosť ani kartu,
jediné čo ti vezmú bude vodičák a do Sarah si nesadneš dva
roky.“ Oznámil mi s pobavením v hlase. Spustila som nohu s pedálu a
prepla na automatické riadenie. Jazdila som len tak po meste a bavila
sa s Edwardom. Stretli sme sa na opustenej ceste osem kilometrov za
mestom.

„Ahoj.“ Pozdravili sme zborovo a dali si vášnivý bozk. Kitt a
Sarah sa len pozdravili.

„Kitt, teba nepochopím. Máš pred sebou takú kočku a ani si ju
nevšimneš.“ Krútila som hlavou ako to robievala Alice.

„Nemám súbor o láske. Doktor Mike Long mi ho nenaprogramoval. Čo
je láska, Edward?“ spýtal sa nechápavo.

„Cit, ktorí cítiš k nejakej osobe, ako ja k Belle. Vyjadruje sa
bozkami, slovami a inými gestami. Zapamätáš si to?“ spýtal sa už
teraz vážne Edward. Musela som sa zasmiať.

„V databáze mám o bozku napísané: Dve osoby sa dotýkajú perami a
splietajú spolu jazyky. Je to, to čo si mal na mysli, Edward?“

„Presne.“ Prikývol Edward.

„Dáme si závod?“ toto bola výzva pre mňa. Lišiacky som mrkla a
nasadla do auta. Pípalo mi červené svetielko a následne sa na skle
objavil obraz auta.

„Blíži sa sem nebezpečne rýchlo neznáme vozidlo.“ Poznamenala
Sarah. Pozrela som sa na Edwarda.
„To je Alice. Jasper jej kúpil Alex. To je auto s umelou
inteligenciou. Chce si dať závod.“ Mrkol na mňa. Hneď ako
dopovedal na ceste sa objavil žltý športiak. Tipujem, že v ňom
sedí Alice.

„Ahojte, to ste chceli začať bez nás?“ opýtala sa na oko
urazená Alice. Obaja sme pobavene pokrútili hlavami, Alice sa zaradila
a všetci traja sme si zapli video hovor. Keďže som bola v strede mala
som závod odštartovať. Prečo teda nie?

„Štart!“ Hneď ako som dopovedala, všetci sme leteli ako blázni
dvadsať jedna kilometrovou diaľnicu.

„Dýchajte prach Cullenovci. Mám to v kapse.“ Oboch som s veľkým
sebavedomým predbehla. Netrvalo dlho a boli mi v pätách – vlastne v
kolesách môjho auta.

„No, no, slečna Blacková. Aby ste sa tým mojím nezadusila.“
Povedala Alice. Predbehla ma tesne pred koncom, čiže z toho vyplíva,
že musím byť aspoň druhá. Alice ukončila video hovor čo
znamenalo, že je už v cieli.

„Bella, nechceš so mnou chodiť?“ Spýtal sa Ed. Zošlapla som
brzdu až na podlahu.

„Č – čo?!“ Skoro som vypľula oči. Ledva som zachytila ako ma
predbehol. Z tej otázky mi vyschlo v krku, hlasno som preglgla a
poriadne sa nadýchla.

„Keď už som vyhral to druhé miesto, budeš?“ Znovu som sa
nadýchla a snažila sa zmierniť svoj tep.

„Áno! Počkať! To si spravil len aby si ma predbehol?!“ Kypel mnou
hnev. Mohla som vyhrať aspoň to druhé miesto! Zhlboka som dýchala a
snažila sa upokojiť.

„Potrebuješ tabletku na upokojenie?“ spýtala sa Sarah.

„Áno, prosím.“ Povedala som skrz zuby. Zo zásuvky, ktorá sa sama
otvorila na mňa priam kričala tá pilulka. Rýchlo som ju preglgla a
otočila smer auta. Chcela som byť čo najskôr doma. Na skle sa
objavila Alice.

„Bella, domov ísť nemôžeš! Je tam Jake. Roztrhá ťa ako handru!
Prosím, nechoď.“ Prosíkala a nahodila psí kukuč. Hlasno som
vydýchla a prepla automatické riadenie.

„Sarah, ku Cullenovcom.“

„Dobre.“ Odpovedala a hnala sa ulicami. Pomaly, ale isto sme sa
blížili k domu. Otvorila som ovládačom garážové dvere a
vstúpila. Zostala som čumieť na päť športiakov s umelou
inteligenciou. Bledo modré, ružové, čierne s šedým pásom na
kapote aj vpredu, aj vzadu, silno modré a strieborné. Zaparkovala som
na svoje miesto a spustila overenie, ktoré slúžilo na zistenie
cudzích predmetov na aute alebo v garáži. Keď sa overenie skončilo,
pomaly som sa pobrala do domu.

„Ahoj, Esme. Nemáš niečo pod zub?“ spýtala som sa otráveným
hlasom.

„Mám.“ V okamihu mi priniesla tanier s cestovinami a hríbovou
omáčkou. Ďakovne som sa na ňu usmiala a sadla si za stôl.

„Ktoré auto je tvoje?“ spýtala som sa nedočkavo.
„Silno modré, Rose má ružové, Emm čierne so strieborným pásom,
Jazz slabo modré a Carlisle strieborné. Vaše som si ani nepozrela.
Aké sú?“ spýtala sa zo záujmom.

„Ja mám červené, volá sa Sarah, Ed má čierne menom Kitt no a
Alice žltú Alex. Ako sa volá tvoje?“

„Lilly, Rosalie má Miley, Emm Mika, Jazz Chrisa a manžel Carla. Sú
božské. Budeš ešte jesť?“ Ani som nespozorovala, že pri tom
napínavom rozhovore jem. Podala som Esme tanier.

„Bola som na nákupe a kúpila som ti zmrzlinu, dáš si? Je
karamelová, jahodová, kakaová a malinová.“ Mňam zmrzlina. Hneď
ako som počula to zázračné slovo som prikývla.

„Karamelovú, prosím.“ Naraz sme sa usmiali. Podala mi zmrzlinu a
pokynula aby som si sadla do obývačky. Z regálu s DVD – čkami
vytiahla jedno a vložila do prehrávača. Prebehla ešte do kuchyne a
vrátila sa s fľaškou plnou krvi.

„Pozrieš si so mnou komédiu?“ spýtala sa s prosíkom v očiach.

„Jasné. Ako sa volá?“

„Niekto to rád blond.“ Odpovedala a nahodila nevinný výraz. Celý
večer sme sa smiali. Celý dom sa otriasal pod našimi výbuchmi
smiechu. Okolo jednej ráno prišla Alice s Edwardom a len krútili
hlavami. Letmo ma pobozkal a vyšiel hore. Alice hneď priniesla laky
na nechty so slovami:

„Spravíme si dámsku jazdu.“ Prečo nie? Obe sme prikývli a išli
sa prezliecť do pyžama. Esme bola za sekundu a mne to trvalo asi
desať minút. To čo mi prichystala bol presne môj štýl. Čierne
tielko s hello kitty a kraťasky. Obe boli už nachystané a čakali len
na mňa. Sadla som si na vankúš a začala si maľovať nechty na
nohách. Pri tomto rytuáli sme kecali o chalanoch a autách. Keď sme
skončili na rad prišli ruky. Použila som krvavo červenú, Esme
modrú a Alice žltú.

„Bella už musí ísť spať.“ Zakričal z poschodia Edward. Obe
sme prikývli, tak som vstala a vybehla za Edom. Rozvaľoval sa na posteli a
usmieval sa ako slniečko na hnoji. Bola som ešte mierne podráždená
z toho závodu, tak som ho odsunula a ľahla si na voľné miesto. Zostal
zarazený, ale neskôr zrejme pochopil. Nedalo sa naňho dlho hnevať,
tak som si ho pritiahla späť a pobozkala.

„Dobrú noc.“ Zaželala som a ľahla si na jeho hruď. Začal mi
hmkať tú nádhernú melódiu a ja som sa neovládla a zaspala som.
Sníval sa mi nádherný sen, ktorý mal nepochybne na svedomí Ed.
Sedela som na drevenej lavičke, jedla zmrzlinu a z ničoho nič sa
vedľa mňa objavil Edward. Začalo snežiť, jeho pokožka mala
rovnakú farbu ako krištáľový sneh. Na oblohe svietil guľatý
mesiac. Dal mi nežný bozk na líce a... zobudila som sa. Hlasno som
vydýchla a následne zívla. Nikto nikde, tak som sa pobrala do
kúpeľne, kde som zo seba spravila človeka. Klasický ranný rytuál.
Do vlasov som si tento raz zaplietla modrú ružu a pobrala som sa
obliecť. Dala som si sieťkované silónky, čierne tielko so Snoopym,
modrú sukňu, modré conversky a čiernu rukavicu. Zbehla som schody do
kuchyne kde na mňa čakali raňajky a celá rodina okrem Emmetta a
Jaspera.

„Dobré ráno, Bella.“ Pozdravili zborovo. Esme mi podala tanier
praženice a pohár džúsu. Sadla som si za stôl a pomaly prežúvala
– ja viem, vyzerala som ako krava na lúke, ale čo už.

„Kde sú chalani?“

„Išli ti spraviť garáž pre Sarah.“

„Aha. A čo na mňa všetci tak pozeráte?“ Ale fakt na mňa čumeli
ako somár na kopu sena. Na túto otázku sa mi nedostala odpoveď.
Pozrela som na hodiny, ani ma neprekvapilo, že som vstala tak neskoro.
Bolo pol jednej poobede. Pokrčila som ramenami a sadla si za notebook.
Ako správna Scene Girl by som mala mať konto na MySpace, tak prečo si
ho nespraviť? Zadala som údaje a konto bolo na svete. Vypla som
počítač a v miestnosti sa objavila celá rodina.

„Všetko najlepšie k narodeninám, Bella!!!“ zakričali až mi
zaľahlo v ušiach. Prevrátila som oči a chcela odísť, ale Emm sa mi
postavil do cesty. Nesúhlasne som sa zamračila a prekrížila ruky na
prsiach.

„Darčeky!“ zakričal Emmett a objal ma. Konečne ma položil na
nohy a ja som zalapala po dychu. Prvá prišla Alice. V rukách držala
veľkú krabicu a keď mi ju podala skoro sa mi kolená podlomili.
Roztrhla som baliaci papier a zostala pozerať s údivom. V krabici
ležalo oblečenie pre môj štýl.

„Ďakujem.“ Vďačne som sa usmiala a chytila do ruky ďalší
darček, ktorý bol od Esme. Rozbalila som ďalšiu krabicu v ktorej
boli úžasné plyšové hračky. Vyskočila som na nohy a objala Esme.
Rosalie s Emmom mi kúpili novú detskú izbu, Carlisle televízor,
Jasper telefón a Edward cédečko na ktorom boli jeho klavírne songy.
Zazvonil mi môj mobil s obalom hello kitty.

„Haló?“ ozvala som sa.

„Bella, poď už domov!“ okríkla ma mama a zrušila hovor. Odniesli
mi veci do Sarah a Kitta a mohli sme vyraziť. Zaparkovala som rovno v
garáži, ktorá bola určená Sarah. Spustila som overenie, vybrala
veci a kráčala do domu. Edwarda som mala za chrbtom. Dvere už v
predstihu otvorila mama.

„Všetko najlepšie, Bells!“ popriala mi. Objala ma a podala malú
zabalenú krabičku. Odokryla som vrchnák a zostala nechápavo pozerať
na zlatý kľúč.

„Kúpila som ti malú chalúpku.“ Oznámila mi, keď som sa dlhší
čas neozývala.

„Ďakujem, mami.“

„Jacob už odišiel a ja som si našla priateľa.“ Pokrčila
ramenami a s kuchyne vyšiel chlap. No super!

„Mami toto je Edward Cullen, môj priateľ.“ Matka stratila reč a
zatajila dych. Konečne sme vošli dnu a ja som si mohla zbaliť veci.
Povedala som mame, že sa odsťahujem hneď teraz. Edward mi pomohol a
s našou rýchlosťou sme to mali raz – dva. Zišla som dolu s
taškami, všetky veci sme zaniesli do aut a vrátili sa rozlúčiť.
Ako som sa dozvedela od mami jej priateľ sa volá Mark.

„Dávaj si na seba pozor!“ vravela mi stále matka.

„Mami, budem v poriadku. Mám predsa Sarah a Edawrda.“ Usmiala som
sa. Teraz ma napadlo, že som mame nepovedala o Sarah.

„Kto je Sarah?“ spýtala sa zarazene.

„Na miesto toho, aby som ti to vysvetľovala ti ju radšej ukážem.“ Vzala
som ju za ruku a ťahala do garáže.

„Ahoj, Bella.“ Pozdravila ma automaticky Sarah. Mama zostala stáť
a obzerala sa okolo seba.

„Kto je tu?!“ Sarah na túto otázku neodpovedala.
„Mami, toto je Sarah.“ Ukázala som na auto. Mama aj s Markom sa
začali strašne smiať.

„Bella alebo Edward, povedali ste vtip, ktorý som ja nepočula?“
Spýtala sa podozrievavo Sarah.

„Ukľudnite sa! Neviem na čom sa smejete. Sarah, nikto nepovedal
žiadny vtip.“ Keď som skríkla už sa ani Mark nesmial. Proste nikto
nebude urážať moju Sarah.

„Je to auto s umelou inteligenciou. Zajtra večer príde Jasper a
Emmet po diely z garáže. Sarah, dvere.“ Zakývala som matke a
urazene nasadla. Naštartovala som a zapla automatické riadenie.

„Smiem sa spýtať na čom sa smiali?“ spýtala sa Sarah.

„Na tebe.“ Povedala som skleslo. Moje auto vie ako mi zlepšiť
náladu. Pustila mi Edwardove cédečko. Podľa mapy, ktorú si Sarah
oskenovala sme trafili na chatu bez zablúdenia.

4. kapitola

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Scene Love 3. kapitola :