Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Scene Love 2. kapitola

26.01.2010 (13:00) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3451×

2. kapitola

Stala sa hrozná vec... Jake sa zahnal labou a udrel ma. Cítila som vietor vo vlasoch, bolesť a z posledných síl som zašepkala:

„Jake, prosím, nie.“ Na konci vety mi zlyhal hlas. Bolesť sa mi rozlievala v žilách. Bola som totálne stratená vo vlastnom tele. Posledné čo som cítila boli ľadovo studené ruky na hrbte, alebo to bola hruď? Ja neviem. Bolesť, tma a bolesť... už nikdy neuvidím slnečné svetlo, - nie že by som v tomto zapadákove toho svetla videla veľa. V hlave sa mi ozývali hlasy:

„Edward, vypadni! Si povrchný parchant! O chvíľu sa zobudí.“ Nahnevaný zvonivý hlas kričal po miestnosti. Bol mi taký známy a zároveň cudzý. Náhli záblesk spomienok mi pripomenul tú známu melódiu. Alice! Ale kto je Edward? Preboha, to je ten parchant z matematiky. Zachveli sa mi viečka a pomaly sa otvorili. Malá, pekne zariadená miestnosť prekvitala sladkou vôňou. Nie, tá vôňa bola odporná.

„Fuj, čo tu robím? Alice? Do riti! Ja som mŕtva. Ale toto nesedí. Čo tu robíš ty?“ Ja som fakt mŕtva! Kurva! Čo mama?

„Nie si mŕtva. Neboj budeš v poriadku. Máš otras mozgu, rozbitú lepku a zlomených šesť rebier. Jedna otázka mi vŕta v hlave, ako mohol Jacob...? Veď ste rodina.“ Nahodila nechápavý výraz a hodila ma naspäť do perín.

„Ten hajzel! Imbecil! Bože, ja ho roztrhám na márne kúsky, potom ho zjem a vytrávim! Vŕŕŕ...“ Viem ako som vyzerala, parilo sa mi z uší a oči mi išli vypadnúť z jamiek. Vo dverách sa objavil vysmiaty Edward.

„Pekná predstava. Môžem to isté zopakovať aj s tebou? Neboj nebude to bolieť.“ Ten parchant si zo mňa robí srandu. Alice ma začala zas zatláčať do perín.

„Alice, nechaj ma!“ Odstrčila som jej ruky a vstala. Pomaly som sa blížila k Edwardovi a živo si predstavovala ako ho roztrhám. Stále sa usmieval a čumel ako tela na nové vráta.

„Pekná košeľa.“ Zložil mi kompliment a oči mu potemneli túžbou. Začal sa ku mne približovať. Uštedrila som mu ranu celou svojou nadľudskou silou do brucha. Trochu ho to odhodilo a ja som sa priblblo usmievala.

„Jasper, Emmett? Poďte sem!“ Hore prišli nejaký chalani. Jeden ako hora a ten druhý vyzeral akoby ho niečo bolelo. Jeden chytil mňa a druhý Edwarda. Neviem prečo, ale spanikárila som.

„Pusť ma ty medveď! Počuješ?!“ Kričala som na celý dom. Len sa prijebane smial a nič viac. Rozhodla som sa brániť. Kopla som dotyčného medzi nohy a ten sa zvalil na zem v bolestiach. Bežala som... ani neviem kde som bežala. Na koniec som sa dostala do haly, kde som otvorila veľké presklené dvere. Počula som Alice kričať moje meno, ale ani som sa neotočila. Chcela som zabiť toho parchanta.

„Bella, stoj! Nemôžeš bojovať!“ Stále kričal ten otravný škriatok. Moje telo sa ovládalo samo. Proste som zdvihla ruku a Alice ukázala stredný prst. Bolo mi to teraz jedno, veď potom sa ospravedlním. Bežala som lesom, keď ma zadržali ruky.

„Bella, nie! On ťa zabije! Prosím, nechoď. Potom ho môžeš aj zabiť, prosím.“ Prosíkala a kľakla si na kolená.

„Fajn. Ale potom ho pekne vypitvám. Kúsok po kúsku!“ Rozplývala som sa nad tou predstavou.

„Dobre, ale teraz si choď ľahnúť.“ Rozkázala a neveriacky pokrútila hlavou. Pomaly som vošla naspäť do domu, kde ma čakala útla, nízka pani s táckou v rukách.

„Dobrý deň.“ Pozdravila som. Žena sa usmiala, prišla ku mne a podala mi tácku.

„Ahoj, volaj ma Esme. Dobrú chuť.“ Popriala mi a vybehla hore. Celý dom voňal nechutným smradom. Pozrela som sa na predmet v mojich rukách. Na tácke boli položené čerstvo upečené gofry s džemom a šľahačkou. Alice ma odviedla k stolu a ja som začala jesť. Hodila som posledné sústo do úst a odgrgla si.

„Pardón, ja som nechcela.“ Presne viem, že som bola červená až za ušami. Takto si grgnúť vo väzení? To malo byť ešte silnejšie. Z ničoho nič ma zaplavila vlna kľudu. Chcelo sa mi moc spať, Alice to nejako zistila a odviedla ma do izby. Ospalo som zapadla do perín a upadla do hlbokého spánku.

* * *

Zobudilo ma slabé svetlo, ktoré prenikalo oknom. Otvorila som oči a poobzerala sa po izbe. Môj pohľad sa zastavil na mesiaci. Bol nádherný, prekrásny... niečo sa mi zaseklo v krku. Nemohla som preglgnúť tú hrču. Z nejakého dôvodu som hlasno zavila.

„Aúúú...“ V izbe sa zjavila Esme, Alice, Edward, nejaký blondiak, blondína a ten hromotluk. Nemohla som si pomôcť a znovu som zavila, ale tento krát hlasnejšie. Hrča v mojom hrdle zmizla.

„Čo to bolo?“ Spýtal sa blondiak.

„Bella je z polovice vlk a z druhej čarodejnica. Jej druh sa na svete vyskytuje zriedka. Ten smrad čo ste cítili bola Bella.“ Potichu som zavrčala, sadla si na posteľ a ako omámená čumela na mesiac. Čo sa so mnou deje? Prečo som zavýjala? Alice mi podala pohár vody a nejakú pilulku. Rozkázala mi vziať si tabletku a nespustila zo mňa oči. Poctivo som tabletku zjedla a zvalila sa späť do postele. Esme mi priniesla notebook a pohár džúsu. Surfovala som po internete, kde som našla stránku o upíroch. Zas sa mi chcelo spať, ale teraz som únavu premohla. Pozrela som na digitálne hodiny a zistila, že sú štyri hodiny ráno. Pozrela som ešte nejaké debiliny, ale premohla ma únava tak som zaspala.

Sníval sa mi zvláštny sen. Všade boli tlmené svetielka, ruže a vo dverách stál Edward. Čo v mojom sne robí ten parchant? Pomaly prešiel za mnou a POBOZKAL MA! Bozky som mu oplácala, zaplietla mu ruky do vlasov a obtočila mu nohu okolo pásu. Fúúj!

„Áááááááááá...“ Dlho som kričala a v izbe sa zatiaľ zbehla celá rodina. Udychčane a vystrašene som vypleštila oči. Preboha! Ja sa budem báť už aj zaspať!

„Bella, čo sa stalo? Niekto ti ublížil?“ Pýtala sa vystrašená Alice.

„Áno, stala sa hrozná vec! Snívalo sa mi o tom parchantovi! Ja som sa s ním... bozkávala.“ Edward sa zasmial. Zasa sa ozvala moja vlkodlačia polovica:

„Potom ho chytíš, roztrháš a spáliš.“ Táto predstava sa mi moc páčila. Edward sa váľal v kŕčoch na zemi.

„Edward, že si to nebol ty! Preboha, Edward! Ona sa ani nevyspí. A má v pláne ťa roztrhať a spáliť. Môžem ti povedať, že sa jej to podarí.“ Edward znovu zvážnel, ale potom sa ironicky usmial.

„Alice, ako si vedela načo myslím a že sa mi to podarí?“ Zaujímalo ma.

„Ako upír vidím budúcnosť, Edaward číta myšlienky a dokáže sa ti dostať do snov, Jassper dokáže cítiť tvoje emócie alebo ich zmeniť. Neboj, toto je celá naša rodina. Toto je Carlisle – náš adoptívny otec, Esme – adoptívna matka, tento ozembuch je Emmett a jeho žena Rosalie, no a mňa a Eda poznáš. Jassper je na love.“ Jemne sa na mňa usmiala. Zostala som len ja a Edaward. Hypnotizoval ma pohľadom a pomaly sa približoval.

„Čo chceš?“ Spýtala som sa omámene. Stále sme si hľadeli do očí a naše pery boli stále bližšie a bližšie. Tvár mi ovial je ho sladký dych, zostala som bez pohybu a myslenia. Do izby vtrhla Alice a ja som si uvedomila, že čo robím. Chcela som pobozkať toho parchanta. Rýchlym pohybom som ho odstrčila a zapadla do postele.

„Edward, padaj! Do kelu! Mňa s teba raz porazí!“ Jačala. Skúšala som ich ignorovať a aj sa mi to podarilo. Znovu som zaspala. Zobudila som sa až poobede a na stolíku ma čakal obed. Zjedla som kura s ryžou. Do izby pricupkala Alice.

„Bella, budeš tu musieť zostať. Jacob by ťa roztrhal na malinké kúsky. Nie si hladná? Smädná?“ Robila si starosti. Pokrútila som hlavou a ľahla si naspäť. Je tu hrozná nuda. Vzala som si džús a napila sa.

„Alice, musíme ísť do školy. Budeme meškať.“ Ony idú do školy? Ja chcem tiež!

„Aj ja chcem ísť do školy, prosím.“ Spravila som psie kukuč.

„Nie, Bella! Nechcem vidieť ako ťa tvoj brat roztrhá!“ Stále krútila hlavou. Vedela som, že to mám prehrané. Zvesila som hlavu a začala fňukať.

„No, chcela si to sama. Edward tu s tebou zostane.“ Pokrčila ramenami a odišla. Ed sa usmial a sadol si vedľa mňa. Pomaly sa ku mne naklonil a začal ma netrpezlivo bozkávať. Odstrčila som ho od seba zo slovami.

„Nemám záujem. Smrdíš ako lízatko.“ Pri tom som pokrčila ramenami a odišla do kúpeľne. Dala som si horúcu sprchu a vyčistila si zuby. Z toho smradu ma rozbolela hlava. Edward medzi tým odišiel, na stolíku bol položený aspirín na bolesť hlavy. Preglgla som pilulku, zapla si telku a pozerala môj obľúbený seriál. Milovala som rýchlu jazdu a preto bolo očividné, že sa mi páčil. Už len ten názov: Knight Rider

A okrem herca, ktorý hral Mika sa mi páčil aj K.I.T.T. (auto).

K.I.T.T.

Neviem ako sa mi zas podarilo zaspať, ale dokázala som to. Stále som len spala a spala. Keď som sa zobudila bola doma celá rodina a ako som sa dozvedela Edward šiel na lov. Alice si zo mňa urobila testovacieho panáka. Namaľovala ma, obliekla a toto stále dookola. Ten týždeň ušiel až prirýchlo. Ani som sa nenazdala a sedela som s Alice v aute.

„Tak a si doma. Pozor na brata, chce ťa doraziť. Neurážaj ho a neprovokuj, jasné?“

„Áno, madam.“ Povedala som s úsmevom. Bolo mi s nimi dobre, keby bolo na mne tak tam ešte som, ale mama ma chcela doma. Vystúpila som zo žltého porsche a pomaly som kráčala k vchodovým dverám. Zazvonila som a dvere mi otvorila mama.

„Kde si do pekla bola? To auto ti beriem. Jake mi povedal ako si narazila, si v poriadku?“ Pýtala sa mama. Na schodoch sa usmieval Jacob a kýval hlavou, čo znamenalo, že ak jej poviem pravdu som mŕtva.

„Áno, som v pohode. A to auto mi nevezmeš mami. No vlastne môžeš, idem si kúpiť nové. Ak dovolíš, idem do svojej izby.“ Chcela som spraviť racionálnu zmenu. Bola som síce krásna, ale prečo nebyť krajšia? Položila som si túto otázku. Mala som síce tmavo hnedé vlasy, ale čierna sa mi páčila viac. Rozhodla som sa zájsť ku kaderníčke. Chcelo to nový štýl. Hľadala som na internete a našla som len emo, gothic a všeliaké lízatkovo rúžové štýly. Narazila som však na jeden dokonalý, scene. Toto sa presne hodilo ku mne. Vytlačila som si obrázok, prezliekla sa a vyrazila.

Scene štýl

„Mami, idem do obchodu a potom ku kaderníčke. Pápá.“ Zakričala som medzi dverami a vošla do garáže. Uháňala som po ceste ako blázon. Vošla som do drogérie, kde som si potrebovala kúpiť farby na vlasy. Vybrala som čiernu, ružovú, modrú a blond. Zaplatila som kreditkou a ponáhľala sa ku kaderníčke. Zaparkovala som čo najďalej, aby si ma nik nevšimol. Pani O´Connelová bola najlepšia kaderníčka široko ďaleko, preto sem chodievali skoro všetky baby z našej školy. Vošla som a sadla si na sedačku. Nikto tu nebol, čo bolo divné – aspoň mne.

„Ahoj, Bella. Dlho som ťa nevidela.“ Pozdravila ma pani. Bola to prívetivá a trošku namyslená žena.

„Dobrý deň. Potrebujem zmeniť štýl.“ Jemne som sa na ňu usmiala a sadla si. Podala som jej obrázok.

„Vyzerá to trochu prostitútsky, ale čo by som pre teba nespravila, však?“ môj úsmev sa ešte rozšíril. Celú hodinu, kým ma strihala sme sa rozprávali o blbostiach. Podala som jej farby a ostatok nechala na jej fantáziu, ale dodala som ešte:

„Čiernu na celú hlavu, potom blond aby mi vyšli takéto pásiky a nakoniec tieto farby ako je to na tom obrázku.“ Z môjho výkladu musela pochopiť, lebo sa pustila do práce. Nemali sme už o čom kecať, tak som si pustila MP3 prehrávač. Stihla to do pol štvrtej, čo bolo pomerne veľa. Trochu jej to trvalo, ale oplatilo sa čakať. Výsledok bol dokonalý. Doma som mala nejaké handry, čo by k tomu štýlu pasovali. Zajtra pôjdem na nákupy a vezmem aj Alice.

„Ďakujem.“ S týmto slovom som vyrazila domov. Cesta mi netrvala dlho, len desať minút. O štvrtej som už bola doma. Vybehla som do izby, spravila si domáce úlohy a navečerala sa. Zapadla som do perín a zaspala.

„Cŕŕŕŕn!“ Buchla som po budíku a s dobrou náladou vstala. Bežala som do kúpeľne, ktorá bola teraz prázdna. Vyčistila si zuby, umyla tvár a naniesla make – up. Čiernu linku, tiene rovnakej farby a lesk na pery. Učesala som sa a čo ma prekvapilo bolo, že bola som spokojná. Prešla som do izby a vytiahla čierne nohavice, tielko s hello kitty a čelenku s mašľou. Na ruku som si navliekla sieťkovanú rukavicu a zbehla dolu. Bola som zladená do čiernej a bielej, ako vždy. Vzala som si conversky rovnakých farieb a bundu. Mala som päť minút do zvonenia na prvú hodinu. Sadla som do auta a vyrazila. Zaparkovala som a skoro ma porazilo. Alice je scene! Bola neuveriteľne zladená a Edward bol tiež. Stály pri vchode a čakali.

„Ahoj, Bella. Nejako sme sa zladili.“ Mrkla na mňa. V rovnakom účese – až na tie krátke vlasy – mala rovnaké melíry a k tomu ešte zelený. Oblečené rúžové tričko zo Snoopym, bielu krátku sukňu, rúžovo biele conversky a na ofine veľkú sponku.

Edward ako scene boy

Edward vyzeral rovnako úžasne, mal čierne vlasy ostrihané aby sedeli zo štýlom, čierne úzke rifle, chlapčenské conversky a biele tričko na ktorom je napísané:

Vampire Boy

„Alice, vyzeráte obaja úžasne. Pôjdeš so mnou na nákupy? Len my dve.“ Zavesila sa mi okolo krku a zvýskla.

„Jasné, super!“ Pomaly sme sa všetci traja pobrali na hodiny. Prvú som mala s Edwardom. Sadli sme si do lavice. Všetci na nás čumeli a najmä Jessica. Nahodila som roztomilý výraz a môj pohľad zablúdil k Edovi. Vyzeral božsky.

„Vyzeráš skvele, Bella.“ Zložil mi kompliment s pokriveným úsmevom na perách. Čumela som naňho ako zhypnotizovaná.

„Ďakujem. Aj tebe to sekne.“ Zašepkala som.

„Slečna Blacková! Ste s tým štýlom namyslená, povrchná a čím ďalej tým viac hlúpa. Pán Cullen sa aspoň učí.“ Krútil hlavou profesor. Zodvihla som ruku a povedala:

„Ďakujem za pekný kompliment, profesor Swan. Aj ja vám jednu vec chcem povedať. Drž hubu lebo ti ju rozbijem. Ak nechceš ešte niekedy jesť niečo iné ako sú kaše a polievky, nech sa páči. Na môj štýl nikto brblať nebude. A ani na moju osobnosť! Jasné?!“ Povedala som zvýšeným hlasom. Celá trieda na mňa pozerala s obdivom a aj Ed.

„Isabella, do riaditeľne.“ Povedal profesor s červenou tvárou. Vyzeral ako nasratá rajčina. Zdvihla som sa a medzi dverami ešte povedala:

„Ďakujem za uvoľnenie z tejto posratej a nudnej hodiny. Pápá.“ Povedala som náročky. Profesor sa div psychicky nezrútil. Zabuchla som dvere a kráčala po chodbe do riaditeľne. Chytili ma chladné ruky...

Nezabudnite na komentár!

3. kapitola

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet