Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Scene Love 1. kapitola + prológ

24.01.2010 (19:15) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1097×

Prológ

Utekám pred niečím, pred čím sa utiecť nedá. Mám to v sebe, neovládateľnú beštiu. Netvora, ktorého nesmiem vypustiť na povrch. Veľa krát si kladiem otázku:

Načo je vo mne?

Ale nepoznám odpoveď. Utekám, ale stále sa nehýbem, nevládzem dýchať, ale nedusím sa. Kto vlastne som? Čo som? Túžila som milovať a byť milovaná. Za to som len nenávidená a nenávidím. V srdci mám čierno – čiernu tmu, v ktorej nesvieti ani to najmenšie svetlo. Nevidím lásku, nehu ani krásu. Prečo?

Som zaslepená nenávisťou. Nenávisť som ja a môj život od narodenia. Chcem nenávidieť!!! Nechcem milovať, nedokážem, nemôžem. Láska znamená bolesť, bolesť nenávisť a nenávisť všetko. Zmiešané emócie. Úsmev je vyjadrenie šťastia alebo debility. Keby som sa ja usmiala, všetci naokolo by si mysleli, že nie som v poriadku. Keď zistíte skutočnosť, to čo vám zatajovali. Vybuchnete hnevom, neovládateľným hnevom. Skutočnosť je...

1. kapitola

„Jacob, nenávidím ťa! Ničíš mi život! Ty hajzel!“ Už po stí krát som kričala na môjho brata. Stále sa jebnuto usmieval. Nie! On sa mi vysmieva! Mala som sto chutí ho roztrhať na milión malých kúskov. Keby sa len ten kokot nevedel premeniť. Hajzel, debil... nedokážem už pre jeho osobnosť vymyslieť ani nadávku.

„Bella, upokoj sa! Po prvé – ja nie som hajzel, po druhé – je moja vec čo robím a po tretie – ty sa do toho starať nebudeš!“ Dokončil a bežal na poschodie. Ja ho raz roztrhám! Keby sa viem premeniť na vlka ako ten kokot, bolo by po ňom. Prečo ja mám len tie zmysly? Bože. Vybehla som schody do izby a zabuchla dvere. Hajzel, hajzel, hajzel, hajzel... Stále som si opakovala v duchu. Po pätnástich minútach ma to prestalo baviť, siahla som na stolík rukou po MP3 prehrávač, ale nebol tam.

„Jake, ty hajzel! Vráť mi ju!“ Kričala som zas na toho parchanta. Kedy mi dá konečne pokoj? Naštvane som dupala do izby toho imbecila. Spokojne si sedel na posteli a počúval moju MP3. Ani o mňa nezavadil pohľadom.

„Ty počúvaj, daj ju sem!“ Ukázala som naňho prstom. Len sa usmial a prepínal si ďalej pesničky. Prišla som za ním a vlepila mu facku. Celý dom sa zachvel až v základoch.

„Bella, toto oľutuješ! Ty pometená krava!“ Chytil ma za ruku a druhou mi dal päsťou do nosa. Bolesť mi obmývala celú tvár, ktorú zaliala krv. Zaťala som ruky do pästí a ovládala svoju túžbu, roztrhať ho ako handru. Bolesť začala ustupovať a nos sa mi vyliečil pomerne rýchlo. Kopla som ho kolenom do brucha, vytrhla mu MP3 prehrávač a vyletela z izby. Skoro som vyvalila dvere s pántov. Zamkla som a kľúč hodila na posteľ. Začal búchať na dvere a ja som náročky zapla MP3. Slúchadla zapadli do mojich uší a mňa zhypnotizovala jedna z mojich najobľúbenejších piesní. Byť človek, som dávno hluchá, lenže v mojom prípade nemôžem.

„Isabella, ja tie dvere pre mňa, za mňa vyvalím! Otvor, ty suka!“ Kričal a jeho naštvaný hlas bolo počuť aj cez kričiacu speváčku v MP3. Stlačila som gombík plus a tým sa vymazala z reality. Neviem ako sa mi pri tom reve podarilo zaspať, ale nejako som to dokázala. Zobudil ma až ten otravný budík. Pozrela som na hodiny a mala som pol hodinu aby som sa pripravila do školy. Bežala som do kúpeľne, kde ako skoro vždy trčal Jacob. Búchala som na dvere.

„Čo chceš? Počkaj si!“ Zakričal. Netrpezlivo som klepala nohou a bubnovala prstami o stenu. Už mi dochádzala trpezlivosť, keď sa rozrazili dvere a v nich stál nahý Jacob.

„Fúj, choď sa obliecť!“ Povedala som znechutene a odvrátila zrak. Len sa zasmial a ušiel do izby. Vletela som do kúpeľne a začala si čistiť zuby a tvár. Naniesla som na tvár make - up, lesk na pery a šedé tiene. Bežala som do izby sa obliecť. Našla som biele tričko s podtlačou smrťky, čierne nohavice a čierno – biele conversky. Prehodila som si cez ruky čierny jesenný kabát a nasadla do svojho čierneho kabrioletu. Bol to môj miláčik. Neraz som dostala pokutu za rýchlu jazdu, preto som do školy dorazila pomerne rýchlo.

„Bella, kde si v riti bola? Čakáme tu už pätnásť minút!“ Povedala mi Ashley hneď ako som vystúpila z auta. Mala na tvári taký zvláštny výraz. Akoby sa zaľúbila, ale to nie je možné. Má Erica, najkrajšieho chlapca na škole.

„Čo sa deje, Ash?“ Spýtala som sa s neskrývanou zvedavosťou v hlase. Usmiala sa od ucha k uchu.

„Máme na škole nových žiakov. Volajú sa Cullenovci. Sú fakt božský, hlavne ten Edward. Musí byť môj!“ Rozplývala sa. Čo je? To ja jediná na ňu pozerám ako vyoraná myš?

„No a? Aj tak si ťa nevšimne. Ako sorry, ale vyzeráš ako prostitútka.“ O Ashley sa nedalo povedať, že je moja najlepšia kamoška. To skôr Demi alebo Avril. Pomaly som kráčala na hodinu, ktorá už začala. Otvorila som dvere od učebne a do nosa ma praštila sladká vôňa. Fúúj! Poznala som upírov moc dobre, ale že by sa do tohto zapadákova nejaký nasťahovali ma nenapadlo. Tá pijavica sedela v mojej lavici. Tá vôňa bola sladká, ako levanduľa a kilo cukru. Nie, počkať. Kilo cukru by mohlo ísť do riti. Ako štyri kilá cukru. Sadla som si vedľa toho bieleho lízatka a mala sto chutí zapchať si nos. Neviem prečo, ale mala som taký pocit, že ten cicavec to cíti rovnako. Ja predsa nesmrdím! Alebo... to nie je možné. Sused si zapchal rukou nos.

„Ak sa ti niečo nepáči, tak si sadni niekde inde. Ty nevoniaš tiež nejako vábne.“ Povedala som z ostra. Otočila som sa k tabuli a pokúšala sa ignorovať ten smrad. Niečo ma na ňom stále priťahovalo. Bol svojim spôsobom trochu krásny, ale je to odporná pijavica. Jedno moje JA tvrdilo, že je pekný a to druhé, že je odporný ciciak. Obe sa navzájom v mojej hlave prekrikovali. Tá pijavica vedľa mňa sa tvárila rovnako. Ale nie. Kokot, toto sa mi muselo zdať. Odvrátila som zrak a snažila sa venovať učiteľovmu výkladu. Na nešťastie sa mi to nepodarilo. Z nejakého dôvodu som stále sledovala zubatého (ne)kamoša vedľa mňa.

„Čo čumíš, šteňa?“ Otočil sa na mňa nechápavo. Moja vlkodlačia polovica mi vravela nech ho roztrhám na kúsky a tá čarodejnícka, že ho mám nechať na pokoji.

„Za prvé – nie som šteňa, za druhé – volám sa Bella a za tretie – ja nečumím. Nie som až tak to, čo si myslíš. Daj si pohov, ciciak.“ Chvíľu milá a potom ako sviňa. Sklonila som hlavu a začala si čmárať do zošita.

„No a? Má ma to zaujímať. Ja som Edward. A niesom žiadny ciciak.“ Musela som sa usmiať – no bol to výbuch smiechu na celú triedu, ale to je jedno. Celá trieda sa na mňa pozrela a najmä Ash, ktorá sedela o dve lavice vpredu. Nedá sa povedať, že sa na mňa pozrela, skôr ma vraždila pohľadom. Pijav... Edward sa zasmial. Čo mu je smiešne?

„Čo?“ Spýtala som sa ako omámená, keď som sa mu zapozerala do zlatých očí. Boli ako tavené zlato. Pohľad akým sa na mňa pozeral ma vydesil, tak som rýchlo uhla. Zapozerala som sa na štruktúru mojich čiernych riflí. Bolo zaujímavé sledovať ako sa jedno vlákno preplieta cez to druhé. Zrazu sa ma dotkli ľadovo studené ruky. Reflexne som sa zahnala a dotyčnému vyleteli zošity, ktoré pristáli na tvári práve Ashley.

„Prepáč, ja som nechcela. To tento parchant.“ Ukázala som na Edwarda. Pozrel na mňa nenávistným pohľadom.

„Čo ja? To ty! Pche.“ Zo zdvihnutou hlavou odišiel na ďalšiu hodinu. Pozbierala som si veci z lavice a prechádzala na druhú hodinu. Chodby boli plné toho smradu. Cestou na hodinu som narazila na Demi. Túto „dobrú“ hodinu máme našťastie spolu a na nešťastie s Jacobom. Sadla som si do lavice, kde bolo smrad najmenej cítiť. Zazvonil školský zvonček a do triedy vbehol malý škriatok. Ja mám také „šťastie“! Zas ten smrad. Jediné voľné miesto bolo ako vždy pri mne.

„Ahoj, ja som Alice. Teší ma. Och.“ Zrejme zacítila môj pach, pretože jej ruka vystrelila k nosu.

„Bella, teší ma.“ Tomuto malému stvoreniu proste nešlo odolať. Zlaté oči svietili iskričkami, malá a štíhla postava, polodlhé čierne vlasy učesané do šibalských špicov. Zložila si ruku z nosa a žiarivo sa usmiala.

„Môžem si prisadnúť, Bella?“ Ani nečakala na moju odpoveď a už sa rozvaľovala na susednej stoličke.

„Ďakujem.“ Povedala. Za čo poďakovala?

„Prepáč, za čo si ďakovala?“ Stále mi to nešlo do hlavy. Čakala som na odpoveď a obzerala sa po triede. Hodina už začala.

„No, za to, že si mi dovolila si prisadnúť.“ Len pokrčila ramenami a venovala sa učiteľovi. Ale ja som nič nevravela. Pohľadom som zastavila na Jakovi, ktorému sa triasla polovica tela. Vytrhla som list zo zošita a napísala:

„Upokoj sa, ty imbecil!“ Poskladala som ho na malý kúsok a poslala Jakovi. Očami som sledovala ako papierik koluje z jednej ruky do druhej. Jacob si prečítal daný text a vystrelil po mne pohľadom. Začal sa triasť ešte viac. Rýchlim pohybom sa postavil a prišiel ku mne.

„Pán Black, sadnite si!“ Rozkázal učiteľ. Chytil ma pod krk a nadvihol.

„Sklapni!“ Povedali sme naraz. V triede sa ozvalo brblanie. Niektoré bitky s bratom boli zábavné, iné životu nebezpečné. Tento pohľad v jeho očiach som nepoznala, vyzeral ako by sa mu v nich odrážala smrť, - tipujem, že moja. Prišiel učiteľ a chytil Jacoba za plece.

„Obaja Blackovci do riaditeľne! Nemám náladu sa s takými parchantmi zaoberať. Padajte!“ Kričal v tvári červený od hnevu. Brat ma pustil, ja som si zobrala tašku, rozlúčila sa s Alice a pomaly šla. Pri dverách som Jakovi vlepila facku a hnusne zapáchajúca stena mu dala druhú. Bežala som ako som mohla na parkovisko a nasadla do kabrioletu. Potrebovala som veľa priestoru, pretože ja som nebola na boj z blízka. Jake sa v ňom priam vyžíval. Ja som bola od jak živa strategička, tušila som svoj ďalší krok a tak isto aj jeho. To čo sa však stalo som nečakala. Vystúpila som na lúke a čakala. Dlho nik neprichádzal, keď ma niečo napadlo zozadu. Rýchlo som sa pozbierala a postavila.

„Jake, upokoj sa!“ Kričala som a môj hlas sa ozýval horami.

„Kurva, ja sa neupokojím! Ty si tam kľudne debatuješ s tou pijavicou a mne napíšeš, že sa mám upokojiť? Tebe už načisto preskočilo?! Mohla si nás ohroziť, mňa a moju povesť. Mám nový plán! Na zajtra si nič neplánuj. Odvezieš mňa a Johna do Port!!!“ Skončil a mne až teraz došiel význam slov ktoré si zamrmlal popod nos.

„Nie, zabijem ťa hneď teraz...“ Odrazil sa a vo vzduchu premenil. Mala som pocit, že to bude bolieť, ale toto som nečakala. Reflexne som zakričala:

„Jake, to nesmieeeš!“ Stala sa hrozná vec...

2. kapitola

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Scene Love 1. kapitola + prológ: