Hm.... Zase menšia zmena v kapitole... Nie, nieeee... Zasa bude Edward... :-* Ja ani nepíšem perex, lebo táto kapitola je DIVNÁ!!! Nie, nie je... Ja neviem aká je... Si to musíte prečítať! :) Ale viem, že keď som ju začala písať, pôvodne to malo vyzerať ÚPLNE INAK... No nejako... Príjemné čítanie!!! A komentík nejaký! :) Bože!!! Nezabi(te) ma za ňu!! Ja z nej mám divný pocit a niečo sa v nej stane... Možno niečo rozhodujúce... Ale zaváži to až ďalej... Ježiš... No už ani neviem čo píšem... Proste... Užite si to :)
13.03.2010 (10:00) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1821×
9. kapitola – Fajn, úžasné. A teraz dôvod?
La – la – la – la– la – la – la– la – la – la!!
Dnes som si teda prispala!! Je už pol dvanástej, teoreticky obed... Pravdepodobne som už sama doma, ako som sa včera dozvedela, Marta včera nakoniec predsa len získala tú prácu... No, uznajte, je nenormálne šikovná!! Dom prázdny, teda až na mňa, dúfam, že ten môj podarený susedko sa včera už vyrozprával dosť, lebo, keď som si to nechala uležať v hlave, tak tá jeho nálada, prešla na mňa... Vlastne, to sa deje stále, keď vediem s niekým takú “debatu“, teda pokiaľ sa nevykecávam ja... Čiže dnes to vidím na deň bez nálady, no aspoň sa kvôli ničomu nerozčúlim, ale zase... Och, no nič... Na druhej strane by som mohla spraviť to, čo som plánovala včera, dobrý to nápad!
Ježiš! Mne drbká dnes slušne, a to som sa ešte len zobudila, bacha na vec!!!
Umyť, obliecť, napapkať a šupsá do prieskumu!
No a čo na seba? Budem síce len pobehovať po dome, ale aj tak, ako bezdomovec vyzerať nemusím... Tričko na ramienka – v tomto dome je neskutočné teplo – trojštvrťové tepláky a najsamlepšie ponožky... Huňaté, chlpaté, teplučké... Jedna báseň.
Pre boha, som ja v pohode? Rozmýšľam nad ponožkami?
Čo výdatného ponúka na dnešný deň pani chladnička? – teda okrem hektolitrov multivitamínového džúsu? – vajíčka!!
Tie sú mojou špecialitou!!!
No, a teraz, čo preskúmam ako prvé? Hmmm... Kuchyňu mám v malíčku, v obývačke nie je o čom, spálňa ma netrápi, mám to, hosťovská, aj keď tam pravdepodobne nič nebude, ale aj tak, za to nič nedám...
Toto je tu, toto tu... Vlastne tu dokopy nič nie je!!!
Pokračujeme v trase.
Keby ma teraz niekto videl, tak som u neho definitívne považovaná za blázna. V dome to dunelo, od skvelého výkonu mojich lások (repráčiky), a po tom istom dome sa preháňam ja - šialená päťnástka, za hlasného doprovodu mojich neskutočne výkonných hlasiviek, vykrikujúcich: Tick – tock on the clock!!
Bože, len nech ma nikto nevidí!! A vlastne, mi to môže byť fuk...
Idem sa im aj do spálne vlámať? Nie, radšej nie, ešte by som objavila niečo, čo nechcem vidieť!
Takže moja izba... To čo som si dávala ja, v tom mám aký – taký prehľad, no ten zvyšok...
.......................................................................................................................................................
Po hodine dôkladného prehľadávania, premiestňovania a prikyvovania, som už mala zmapovaný každý milimeter môjho kráľovstva.
K mojej dnešnej dobrej nálade prospelo asi aj to, že vykuklo Slnko!! Tu, chápete? To je super!!
Nie! Beriem späť!! Prosím, len nech nezachádza!
A je to v prdeli!!!
„A je to v prdeli!“
„Aj ja ťa rada vidím, som myslela, že ani nedojdeš.“ Nič nového pod slnkom, že pán dokonalý zase u nás, proste ho už beriem ako samozrejmosť... Nechápem!
„Slnko vykuklo, a síce to Rose mohla zmeniť, minimálne aby som sa ukázať mohol, ale Alice jej to zakázala, že by ti to len náladu pokazilo.“
„Ako keby na mne záležalo. Priznaj sa! Ty sa určite rád pozoruješ, ako sa trblieceš, uhádla som?“
„Bože, si prvá čo ma prekukla, čo len budem robiť?“
„To čo doteraz?“
„To je otázka?“
„Dajme tomu.“
„Dobre k veci, prečo som prišiel.“
„Počúvam, len mi prosím ťa povedz, že dnes už budeš v pohode.“
„Hej, nebodaj sa ti moja depresívnejšia časť, ktorú si mala možnosť vidieť včera, nepáčila.“
„Ťažká otázka, veľmi ťažká! Aspoň bol pokoj, no ty riešiš úplne nepodstatné veci.“
„Nepodstatné veci?“
„Hej.“
„Čo na tom bolo...“
„Napríklad to, že takto si už sto rokov, doteraz v pohode, odrazu... BUM!!“
„Ty si strašná!“
„Ďakujem!“ žiarivo som sa naňho usmiala a pokračovala v začatej činnosti. Len nechápavo krútil hlavou.
„No takže načo si sa tu znova ukázal?“
„Tak ma večer napadlo...“ spravil pauzu.
„Toto nezačína dobre, pokračuj.“
„Nechceš sa previesť?“
„Čo?“
„Večer si niečo splietala.“
„No, keď sme sa rozprávali.“
„Aha, ty myslíš ešte to predtým, a čo som splietala?“
„To s Emmettom?“
„Edward? Nevieš hovoriť bez toho aby si mal predtým polhodinovú obkecávačku?“
„Fajn, som ticho. Ty už aj tak vieš čo som tým myslel, takže ak by bol záujem, tak moje číslo máš. Hej a Alice ťa pozdravuje, že je od teba pekné, že sa ani nezastavíš, ani nezavoláš.“
„Cestu k Vám si po prvé nepamätám, po druhé, ani neviem ako by som sa k Vám dostala a po tretie, to isté môžem vravieť aj ja o nej.“
„Tak si teraz vlasy vytrhajte.“
„Prečo? Nemám dôvod!“
„Takže?“
„Takže?“
„Ideš?“
„Nevšimla som si, že by si prišiel autom.“
„Veď som ním ani neprišiel.“
„A ako sa k Vám chceš dostať?“
„Peši?“
„A ako dlho to potrvá?“
„Pár sekúnd.“
„Pre mňa Edward, pre mňa!“
„Ale veď to spojíme, na čo by si sa ty trápila, vezmem ťa.“
„Zabúdaj!“
„Prečo?“
„To si vážne myslíš, že som samovrah?“
„Nie, prečo? Veď tebe sa nič nestane.“
„Vtipné! Ešte ti vypadnem niekde po ceste a ty by si si to ani nevšimol.“
„Podceňuješ ma?“
„V živote!“
„Takže ideš!“
„Nie.“
„Áno!“
„Nie!“
„Áno!“
„Nehádam sa, nie!“
„Bože to sú protesty!“
„Vďaka!“
„Ideš!“
„Nejdem!“
„Ale no tak, sprav mi radosť!“
„Ako?“
„Že by som ťa poniesol!“
„To by ťa spravil šťastný?“
„Nie len to, ale aj to. Áno.“ Ešte dlho sme na seba pozerali, až prehovoril.
„Vieš ešte lepšie ako ja, že pôjdeš.“
„Ak sa mi niečo stane, si mŕtvy Edward Cullen!“
„Koľká nedôvera! Myslíš, že by som dovolil, aby sa ti niečo stalo?“
„A prečo by si to nemal dovoliť?“ nenápadne sa ku mne začal približovať.
„Lebo by som si to neodpustil,“ vydýchol mi do tváre, a jeho dych ma úplne zmiatol. Odrazu ma prepadla neskutočná chuť ho pobozkať.
„Sprav to!“ pritiahol si moju tvár k tej svojej a začal približovať jeho pery k tým mojím.
„Nie,“ môj hlas bol asi taký slabý ako moja vôľa. Bože, ja ho nemôžem pobozkať! Na to nemám právo!
„Kecy!“ s týmto slovíčkom sa prisal na moje pery a mňa zaplavila jeho vôňa, chuť. Neskutočné! Pritiahol si ma ešte bližšie k sebe, ja som mu zaplietla ruky do vlasov a tlačila ho bližšie k sebe. Pootvorila som pery a on preplietol naše jazyky. Bože! Podlomili sa mi kolená a po celom tele mi nabehli zimomriavky. Ak by ma nebol zadržal, asi by som sa tam zosypala. Chytil ma za boky a pery presunul na môj krk.
Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie! Nie!
„Ale áno,“ zašepkal mi do ucha, čím vyvolal len ďalšie zimomriavky a túžbu po ňom.
Pre boha čo to rozprávam?
Ani ma nenechal vydýchať a zasa sa prisal na moje pery. Bože nie, už dosť! To nesmiem!
Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno! Áno!
Vo mne sa momentálne nachádzali dve bytosti: jedna na mňa kričala, aká som hlúpa, že som sa nechala tak ľahko zmanipulovať a podľahla mu, aj keď netuším čo ho to napadlo.
A tá druhá bola taká šťastná, že vo mne niekde až poskakovala.
Tentoraz som sa fakt cítila ako feťák! Snáď som nedostala dosť? Aj tak to potom bude veľmi zlé, teraz som si s ním úplne pokazila vzťah! Nebol síce normálny, ale tak mi to vyhovovalo.
Začína mi dochádzať kyslík! Nie, ešte nie! Toto už viac – krát nezažijem!
Jemne, ale podľa môjho názoru veľmi skoro ukončil tento bozk, no čelo si oprel o to moje a nechal ma vydýchať!
Keď sa mi ako tak vyčistila hlava, uvedomila som si, že svoje prsty mám ešte stále zapletené v jeho vlasoch. Rýchlo som si pritiahla ruky k telu a odstúpila od neho.
„No, to by sme mali.“
„Prepáč!“ jeho oči, čierne oči, čierne ako noc sa mi zadívali do tých mojich a ja som sa začala topiť. Radšej som rýchlo odvrátila pohľad.
„No.“
„Prepáč!“
„To už si raz vravel. Chcem počuť dôvod.“ Na prekvapenie všetkých a najmä svoje som bola kľudná.
„Bude to znieť strašne, ale ja vážne neviem. Prestal som sa ovládať, ja...“
„Aha, takže na budúce sa aj ja môžem prestať ovládať, hej?“
„Prepáč.“ Sklopil hlavu. No, a pozerajte sa takto naňho, treba ho utešiť.
Prišla som bližšie k nemu a zdvihla mu hlavu.
„No, tvárime sa, že sa nič nestalo, jasné? Toto sa už nebude opakovať!“
„Ani keď budeme obaja chcieť?“
„Nie.“
„Dobrovoľne?“
„A toto snáď dobrovoľné nebolo?“ na toto nemal slov.
„No vidíš! Čiže žiadne na budúce.“
„Dobre.“
„Nikto o tom nebude vedieť.“
„Alice.“
„S výnimkou Alice.“
„Z tej návštevy už asi nebude nič, čo?“ ospravedlňujúco sa na mňa usmial.
„No, prepáč, ale nemyslím si, že po tomto by som ešte zvládla beh.“
Stretli sa nám oči... Mňa k nemu niečo neskutočne ťahalo, možno je to tým, že je upír... Ale to viem, tak by to malo byť iné nie? Myslím, že momentálne nám to bolo obom jedno... Pritiahol si ma naspäť k sebe.
„Fajn, nabudúce, sa počíta až od zajtra.“
„Súhlasím.“ Zamrmlal a opäť prisal pery na tie moje.
Dnes sa mi bude veľmi dobre zaspávať!
Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 9. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!