Ďalšia strelená kapitola! :D Zase sa nič také neudeje a vlastne táto poviedka asi neskončí tak, že sa v nej bude diať nejaké ohromné množstvo vecí, no ale to ešte uvidím...:D Kto si myslí, že kopírujem... Možno to tak aj vyzerá, ale ja túto poviedku už nosím v hlave asi rok! Len nejako som sa k jej napísaniu dokopala až v tejto dobe... Každopádne mám isté - zatiaľ - že to číta maximálne jedna osoba :D:D Ohromné množstvo!! Nevadí, mňa to písať baví a pokiaľ ma to bude baviť písať budem aj pre tú jednu, takže toto je venované NoemiVolturiCullen. PS: Ospravedlňujem sa, že až tak neskoro, ale nebola som týždeň doma a k tomu všetkému aj bez počítača, tak sa nedalo... :) Príjemné čítanie!
03.03.2010 (14:45) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1515×
7. kapitola – ZM!! (Zastreľte ma!)
„Tak ako bolo?“
„Ahoj! Dalo sa, ale, jednu vec nepochopím, ako môže byť niekto taký strelený? Asi by si ma mal od nich držať ďalej, mojej pohnutej psychike by to mohlo vážne poškodiť, ale na druhej strane, Hrhov to istí nie?“ (pozn. aut.: Hrhov – reeudakčné centrum pre mladistvých, po starom polepšovňa)
„Hrhov je teraz momentálne úplne odveci.“
„Prečo?“
„Diaľka, vieš letenky sú drahé.“
„Ako by ti na cene záležalo, ale veď vieš, ja tam mám už rezervovanú izbu, takže teoreticky by ti letenky preplatiť mohli nie?“
„Nerozoberaj to, dobre?“
„Ako myslíš, tak ja idem zasadnúť, budem mimo, chápeš, absťák...“
„Počkaj, nevravela si náhodou, že ti si tam sadneš len keď bude niekto zapnutý?“
„Ale oci, veď už mi poprezváňali.“ Ostala som len nechápavo krútiť hlavou, niektoré debaty s mojím ocom sú fakt... Úplne odveci.
„No jasné, tak sa zatiaľ maj!“
„A kde si sa ty vybral?“
„Faktúry.“ Viac mi netrebalo, kvôli faktúram sa všetko začalo, kvôli nim sa v podstate rozviedli. No dobre nie úplne len kvôli nim, ale aj tie zavážili. Veď uvážte, keď vás v nedeľu pošle do prdele, lebo on potrebuje písať faktúry... No nič, to už bolo, kašľať na to.
„Budú raz tvojou smrťou.“
„Zatiaľ žijem, maj sa!“
„Čavelo!“ nad ním sa dá vážne len krútiť hlavou...
To už je toľko hodín? Wow, normálne ono je už pol siedmej! Bože, to je šrot! Kým sa toto rozhýbe...
To mi chýbalo, zelené okienko... ICQ! Bože, ja som maniak! Ale veď... Niesom maniak, len mi chýbajú, to je normálne, nie?
Moja matka ma facebook. Chápete? Ja teda rozhodne nie, no aspoň nebudeme míňať majland na telefón, tak aspoň popíšeme...
Ahojky!
Ahoj, ako sa mi tam máš?
Dve slovíčka: totálna psychiatria!
Aha... Ako Miro?
Oco... Ako vždy, Marta ti už je iné kafe, ale v podstate som s nimi doteraz bola iba minimálne.
To myslíš ako? Ťa nechávajú samú doma. Alebo čo?
Nie, mami kľud, včera som sa povybaľovala ,– a mala veľmi zaujímavé prekvapenie v podobe Cullenovcov na gauči – zoznámila sa s paní, čo nám navrhovala dom, teda s ňou a s jej manželom a deťmi, no a dnes ma tie jej deti vzali na niečo ako “prehliadku“ po okolí... Mami, je tu nádherne, všade samé lesy, páčilo by sa ti tu!
To som rada, že sa ti tam páči... Chýbaš nám tu!
Pre Boha mami! Som preč ani nie tri dni, ber to tak ako keby som bola u babky na prázdninách!
Jaroslav s Jakubom Ťa pozdravujú! Veď mi sa to tak aj snažíme brať, teda, je koniec augusta, teraz by si tam tak či tak bola, kebyže si na Slovensku. Ale na druhej strane, ani neveríš aký je doma kľud!
Tak to ti teda ďakujem! Odzdrav ich, hej, a Kubovi povedz, že tých svojích upírov som predsa len stretla, ale vo vlkolakov nech nedúfa, pýtala som sa na nich a tí tu nie sú... Viem, že z toho bude smutný, ale taká je realita...
Kriste keby si len tušila akú pravdu ti tu teraz píšem... Fakt ma len do toho Hrhova strčiť!
Bože, ty nie si normálna! Po kom to ty len si? Odkázala som mu to, povedal, že, citujem: Nech si tých svojich upírov strčí niekde, aj tak sú vlkolaci najlepší!
Žeby po tebe? Odkáž mu, že aj ja ho ľúbim!
Odkázané, Klári, je mi to strašne ľúto, my sme dnes boli niekde s nejakým Jarovým kamarátom, pochodili sme po neviem akých lesoch a trocha dosť sme všetci unavený, zajtra prídeš, nie?
Tak vám sa teda bezo mňa žije. Prídem, máš jasné, že prídem, dobrú noc!
Ľúbime ťa! Ahoj, a dobrú noc aj tebe! Nech ťa tam niečo nezje!
Pár adeptov na môjho vraha by sa našlo... Nevšímaj si to! Aj ja vás mám rada, pekné sníčky!
PaPa!
Maj sa!
Takže sú v pohode, no to som rada!
Asi hodinu som ešte maniačila s Katkou, no potom sa mi už začali zatvárať oči... Nie, ja chcem ešte čítať. Vypínam, a šmykom do postielky! No ešte predtým sprcha, v nej zase strávim trištvrte hodiny... V tomto som nenapraviteľná!
Prevetrám Súmrak? Nie zlý nápad, už som ho dlho nečítala, teda dlho ako dlho... Tri mesiace sú dostatočná doba? Začiatok nudný.... Mne sa nechce čítať tie jej začiatočné kecy. Fajn, takže ktorú časť? No, a teraz ťažká dilema! Port Angeles, alebo lúka? Dobre, vyhrala lúka...
Bože, ono sa to nedá čítať!!! Možno mi už úplne šiblo, no predstava Edwarda s nejakou blondínou je, nech sa nikto nehnevá, ale komická!
Buď mi šibe, alebo sa mi v izbe práve niekto zasmial! Dobre, šibe mi, nikto tu nie je! Bože Klára, prestaň, tá tvoja fantázia!
„Takže ja som nikto?“ ozvalo sa mi za chrbtom. Ja ho zabijem! Až so mnou poskočilo...
„Mimochodom, to ako si to predstavuješ, to je komické!“
„Mohol by si byť taký láskavý a nekecať mi do toho?“
„Aj tak si už dočítala...“
„Čo? Prečo?“
„Pretože predstava mňa a blondíny je pre teba komická, mimochodom, Tanya vyzerá inak.“
„Vieš, že mi to je úplne jasné? V živote som ju nevidela a čuduj sa svete, ani neplánujem nejaké stretnutie s ňou. No, a čo sa tej predstavy týka, to už nechaj na mňa. A ešte jedna vec, neviem či si si všimol, no táto posteľ je pre jedného, tak sa pakuj!“
„Bože, čo ty máš stále s tou posteľou...“
„Bože, čo máš ty stále s mojou izbou? Ťa vyhodili z domu, nemáš kde spinkať chudáčik, alebo tajne túžiš po takej posteli ako mám ja?“ Síce z postele nezliezol, no aspoň som naňho teraz videla.
„No, asi to bude tou posteľou, vieš ja mám iba smiešny, koženný gauč. Nebodaj ti tu vadím!“
„Chudáčik, tvoji rodičia nemajú ani na to aby ti kúpili posteľ, no to je s tebou ešte horšie ako som si myslela!“
„Že? Kto by to bol povedal!“ Dnes ja už veruže čítať nebudem, tak aspoň uhni nech odložím knihu, budeš taký láskavý?
„Hmmm...“ V jednej sekunde som ju držala v ruke, Edward predo mnou a v druhej, už bola na poličke, v obale a Edward stále – alebo znova? – predo mnou.
„No, vďaka. Ináč, prečo si tu vlastne znova?“
„Normálny, každovečerný prípad.“
„Počkať! To tu akože plánuješ takto otravovať každý večer?“
„Au, to bolelo! Každý večer zasa nie, ale dnes mám na to prečo som tu aj iný dôvod!“
„Bože, pomoc. No čujme, čujme aký.“
„Ty vieš o mne, o nás, všetko. My o tebe nevieme nič, tak som tu na niečom takom ako výsluchu? Nie to asi nie, proste som tu aby som o tebe pozisťoval viac.“
„A to čo o mne vieš ti nestačí, máš základné informácie, čo viac ti ku šťastiu treba?“
„A čo ja viem? Spýtaj sa ostatných, tí ma vyhanli. Ale nie, nevyhanli, vyhnal som sa sám a tak ma v seknude napadlo, že sa na teba skočím pozrieť a tak som tu.“
„No to je fakt zaujímavé! Môj profil v skratke? Ak prídeš na to, že nie som normálna, ver, že nie si na omyle. Mám čerstvých 15, poväčšine som považovaná za strelenú, no vravia, že si už zvykli. Mala by som tohto roku nastúpiť do prvého ročníka na gymnáziu, k obľúbeným činnostiam patrí maniačenie, ber ako chceš, ďalej veľmi dôležitým bodom v mojom živote sú moji kamoši a rodina, tak nejak na rovnako, s najlepšou kamoškou respektíve kamoškami, považovanými za sestry, viem prekecať, prepísať, premaniačiť hodiny, dni a aj roky! Milujem festivaly, koncerty, proste miesta, kde si s partiou a kde sa dokážeš perfektne vyskákať. No a môj život si neviem predstaviť bez kníh, hudby, filmov, a komošov, nie v tomto poradí. Niektorí ľudia sa ma snažia, minimálne sa snažily ma zmeniť, no ani jednému z nich sa to nepodarilo, keď chcem viem byť milá, dobrá, no viem byť aj zlá, no to len k tým, ktorí s atak správajú ku mne. Som tvrdohlavá, a teraz odveci ale milujem jahody so šľahačkou! Stačí?“
„Vyčerpávajúci opis. A ešte niekoľko bleskových otázok, keď ťa tu už takto mám!“
„Och Bože nie! Také aké si v knihe dával Belle v aute?“
„Niečo na ten spôsob!“
„Tohto ma ušetri, prosím!“ začal sa smiať, nechápem prečo sa smeje, no smeje sa!
„Obľúbené knihy?“
„Debilnejšiu si tam nenašiel?“
„Odpovedaj!“ normálne som sa ho zľakla...
„Všetky z Twilight ságy, Upírske denníky, Škola noci, Červený smäd, Koralina, Hostiteľ a niektoré od Browna.“
„Hudba?“
„Rôzne, od Evanescence až po Keshu.“
„Film?“
„Titanic, Trinástka, Paranormal activity, Hriešny tanec dva, Anjeli a démoni, a seriál Upírske denníky, Čarodejnice, a ešte jeden zo slovenských, nebudeš poznať.“
„Kvet?
„To ťa ako vážne zaujíma?“
„Ja kladiem otázky!“
„Vieš kde môžeš ísť. Ruža.“
„Kde sa vidíš v budúcnosti?“
„Fúha, ťažká otázka, otec mi už naplánoval budúcnosť ako predavačke párkov v prívesnom vozíku v Bratislave, to je hlavné mesto Slovenska, no mňa skôr láka byť doktorkou, alebo psychologičkou a ešte možno taká antropologička.“
„Všetko samé ťažké školy, to si až natoľko inteligentná?“
„No ha – ha, nie nie som! Stačí ti toľko?“
„Nie, obľubené, alebo vysnívané mesto?“
„Hmmmm... Ešte raz zažiť Londýn, a ísť niekde smer New York, Sydney a Paríž.“
„Pekný zoznam! Čo by si chcela zažiť?“
„Myslené ako?“
„No, ako napríklad skok padákom, alebo niečo na ten štýl, chápeš?“
„Jasné, tak ten skok padákom, potápať sa niekde pri koralových útesoch, proste nejaký adrenalín.“ Nevraviac o tom, že mám u Emmetta ešte stále ten beh, to by som vážne chcela zažiť!
„To by si chcela aj prežiť!“
„Nehrab sa mi v hlave!“
„To nejde vypnúť!“
„Ale ja idem práve vypnúť, na viac otázok neodpovedám.“
„Nevadí, aj tak viem asi všetko čo som chcel. Teda ešte jedna vec môžem?“
„No, posledná!“
„Obľúbený hudobný nástroj?“
„Klavír a husle.“
„Ďakujem!“
„Nie ja ďakujem, že si sa stopol!“
„Niekedy s tým mávam problém.“
„Ale nevrav a s čím ešte?“
„No, to by bol pekne dlhý zoznam.“
„Ale veď máme čas. Minimálne ty!“
„A mne sa teraz nechce! Zajtra!“
„Aký si ty lenivý, tak takéhoto upíra som ešte nevidela.“
„To preto, lebo si poriadne ešte nevidela žiadneho upíra.“
„No tak to potom musíme rýchlo zmeniť!“
„Počúvam tvoje návrhy.“
„Dobre fajn, toto stopnem skôr ako sa to zvrtne na úplne “zmysluplnú debatu“.“
„Takže to už akože ideš spať?“
„A čo si čakal? Ja som len človek a v najbližšej dobe to neplánujem zmeniť, ja spánok potrebujem, ale tak ma zaujíma, čo máš v pláne teraz robiť ty?“
„Toto!“ Super! Edward Cullen ma v mojej izbe práve zhodil na posteľ, prikryl ma perinou a nechce ma pustiť!
„Edward zlez zo mňa!“ on ma priľahol!!!
„Ale, nebodaj ti to vadí.“
„Hej vadí!“ je trošku zložité rozprávať keď máte v ústach perinu, ale ja som to dokázala.
„S tebou nie je žiadna sranda.“
„Vďaka za prepustenie. Sranda? Za to s tebou je tá sranda úplne neskutočná. Edward buď si mimo, alebo je pre teba úplne prirodzené ležať o desiatej v noci cudzej babe v posteli!“
„Nerob zo mňa sukničkára.“
„Robíš ho zo seba sám.“
„Bože, tá dnešná mládež!“
„Koho tým myslíš? Lebo pokiaľ seba, tak súhlasím, si strašne skazený.“
„Ale, ale, niekto si tu otvára pusu.“
„U mňa bežný jav.“
„Nehovorila si náhodou, že už chceš ísť spať?“
„Tak mi zlez z postele a vypadni mi z izby.“
„Ty ma normálne vyhadzuješ! Si nevychovaná, asi ťa prevychovám!“
„Bez šance.“
„To hovoríš teraz!“
„Ja sa s tebou hádať nebudem. Dobrú noc.“ S týmito slovami som sa mu otočila chrbtom. Poznám ho dva dni, dva! A už mi lezie na nervy, no neviem, či to tu vydržím.
„Ale vydržíš!“
„Jedine keď, tak bez teba!“
„Len aby si ma potom neprosila aby som ostal, bez nás tu fakt zomrieš od nudy!“
„Vďaka za upozornenie, budem na to myslieť, nechce sa ti už ísť?“
„Nechce!“
„Si horší ako Emmett!“
„Párkrát mi to už vraveli.“
„Súhlasím s nimi.“
„Si ukecaná.“
„Ja vždy!“
„Bude už spať, alebo ti mám pomôcť?“
„Pomôž mi, vypadni!“
„Mám lepšiu metódu.“
„Nechcem ju poznať!“ aj napriek tomu si začal niečo pohmkávať a ja som chtiac – nechtiac upadla do ríše snov.
Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 7. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!