Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 4. kapitola

04.02.2010 (08:30) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1398×

4. kapitola – Ako to celé vlastne je?

„Posúď sama!“

V mojej izbe zavládlo dokonalé ticho. Jediný zvuk vydávali moje tiché nádychy a príliš hlasné buch – buch, môjho srdca. Ten chalan sa vážne tak vyžíva v tom, že ľuďom spôsobuje infarkt?

„Nezačneš kričať, však nie?“ v jeho hlase bolo začuť známky paniky. Kričať? Chlape mne skôr robí problém sa ti nehodiť okolo krku... A aj keby som kričať začala, som si istá, že ty by si ma určite umlčal skôr, akoby som vydala čo i len hlásku.

Na jeho tvári sa objavil úplne dokonale anjelský úsmev. Na nevydržanie!

„Nie, kričať by som nemala.“ Otočila som sa k nemu chrbtom, zapla rádio a zvýšila hlasitosť, keby sa ma môj otec rozhodol prísť skontrolovať. Neviem síce odkedy to takto presne funguje a ako na to vlastne prišiel, no vždy keď mi hralo rádio, tak mi do izby nechodil. Vďaka Bohu za to! Pre istotu som ešte trošku na hlasitosti pridala a hodila sa na posteľ, zatiaľ čo on tam stále len tak stál a stál, bez jediného pohybu... Znervózňujúce. Ja sa k nemu prvýkrát ozívať  nebudem, on sa mi doslova vlámal do izby a keďže, vykopnúť ho ani kričať očividne nemôžem, tak ho budem aspoň ignorovať. Po takej minúte ma to však už prestávalo baviť, posadila som sa do tureckého sedu a pozerala naňho. Kriste! Cullen! Edward Cullen v mojej izbe!!! Pomaly sa cítim ako Alica v krajine zázrakov. Jeho pohľad zablúdil k poličke v rohu izby, kde som mala časť svojich kníh. Tú najobľúbenejšiu časť. Volala som ju ( tak ako aj na Slovensku), taká moja malá upírska polička. Znelo to divne, no iné knihy ako o upíroch, ste na nej nenašli. A tým nemyslím, len štyri knihy, v ktorých má on hlavnú postavu, ale aj ďalších sedem kníh, práve o upíroch. Ak sa ich dotkne, začnem kričať. Zastal v strede izby a s úsmevom sa na mňa pozrel.

„Nestihla by si to!“ zasmial sa. Tak on si ešte rýpe. Edward, ne – Edward, ak sa ich dotkne, je mŕtvy!

„Nepodceňuj moje reflexy a už vôbec nie hlasivky. Síce netuším na čo si prišiel, no ja idem do sprchy, tak sa maj!“ Slušne som ho vyhadzovala a on nič!

„Pre tých viac nechápavých, to bolo slušne povedané: Vypadni!“

„Bránim ti snáď ísť do kúpeľne?“ pokračoval už k predtým menovanej policy. Tohto sa dnes asi tak ľahko nezbavím.

„Dobrý postreh!“ No super! Tak nič, Bože daj nech toto dnes prežijem! Zo skrine som si vybrala uterák a šla som do kúpeľne s malou dušičkou, že predsa len vypadne.

Bezvýsledne! Keď som sa vrátila, sedel na posteli a vyzeral, že rozmýšľa.

„Takže si neodišiel. Môžeš mi vysvetliť, prečo si nešiel s ostatnými?“

„Hm... Mám na to viacero dôvodov.“

„No wow!! Tak sem daj aspoň zopár, som strašne zvedavá.“

„Takže po prvé. Neviem akoby si sa cítila ty v dome plnom upírov, ktorí momentálne robia všelijaké veci, nevraviac o tom, že JA im musím čítať myšlienky. To, že momentálne nie som doma, nie je nič neobvyklé, vždy niekde vybehnem, doslovne. Tak prečo nevyužiť príležitosť ťa bližšie spoznať, nevrav mi, že ti toto všetko nepríde divné.“

„Počkaj, čo konkrétne máš na mysli? A k tomu predchádzajúcemu, nezažívaš to ty pomerne často?“

„Často, ako sa to vezme, vravím ti, že vždy niekde vybehnem. Divné. Presne to, že charaktery z knihy, sú skutočné.“

„Aha, no ja som si už na divné veci zvykla. Nepopieram, že toto je divnejšie ako všetko čo som doteraz zažila, no zrejme som sa s tým už zmierila, len by ma zaujímalo, ako to je možné. To síce neviem, či sa dozviem, ale veď to je taký nepodstatný detail.“ Ach, nikdy neopúšťajúca ma irónia.

„Mimochodom, posuň sa, aj ja si chcem sadnúť, a poprosím perinku, na ktorej sedíš. Budeš taký dobrý?“ Netuším ako, no už som ležala v posteli a perinu som mala až niekde na ušiach.

„Heeej!!! Sa ti zdá, že som batoľa?“

„V porovnaní s mojím vekom, áno.“

„No super, som rada, že ti moja izba momentálne slúži, ako tvoje dočasné útočište, no trocha sa prosím ťa posuň, ja ťa nevyháňam, ani nič podobné, no ja ešte neplánujem spať, či s niekým v izbe, alebo bez neho, no ták, posunieš sa? Ja si chcem sadnúť!“ Tlmene sa zasmial, no posunul sa.

„Do smrti som tvojím dĺžnikom, mám na teba jednu prosbu, môžem?“

„Môžeš, len či odpoviem.“

„K tým charakterom, vysvetlíš mi ako to je možné?“

„Jednoducho! Poznáš predsa Emmetta, nie?“

„A čo ja viem? Poznám len toho z knihy! Kto vie, či je taký aj v skutočnosti.“

„Je taký, ako v tej knihe, vlastne sa dá povedať, že všetci sme dosť podobný, až na niektoré detaily.“

„Počúvam.“

„Predpokladám, že Tanyu poznáš. Všetko sa to začalo asi pred šiestimi rokmi, keď sa Emmett stavil s Tanyou. Stávka bola v podstate o tom, či ma dostane do postele, nepodarilo sa. Tanya zúrila a Emmett vymýšľal, čo by jej dal za úlohu, keďže prehrala. Nikto nič netušil, dokonca ani Alice. V jedno pekné ráno prišiel s tým, že má napísať knihu! Najprv si všetci mysleli, že je to vtip, no on sa tak netváril. A tak začala Tanya písať, aby to nebol až taký trapas. Napísala toho dosť veľa, za dosť krátky čas, dokonca napísala viac, ako bola Emmettova podmienka, no on sa kvôli tomu samozrejme nehneval. Všetci sme to prečítali, povinne, kvôli Emmettovi! Dosť ma prekvapilo, že ma tam dala dokopy s nejakou Bellou, no potom mi došlo prečo, Isabella je jej druhé meno. Bolo to vtipné, ona si myslela, že keď napíše, aký by bol vzťah s človekom, a k tomu všetkému z môjho pohľadu, tak sa dáme dokopy, alebo čo... Všetko bolo úplne v pohode, až kým Emmett nedostal ďalší bláznivý nápad. Prečo to neposlať nejakej normálnej spisovateľke? Ako vravím Emmett... Keď sa všetci dozvedeli čo urobil, tak naňho zúrili, ale keď sa pol roka potom nič nedialo, prestalo nás to zaujímať. To ale nikto netušil, že tá spisovateľka, konkrétne Stephenie , to dáva do pohľadu tej Belly... Tak sme sa po nejakých štyroch rokoch presťahovali do Forks, no vtedy už bol Súmrak, viac ako známy. Vtedy bola Rosalie naša jediná šanca. Prečo? Vieš aký dar má Zafrina, však? No Rosalie má niečo podobné, akurát tam je malý rozdiel. Zafrina vytvorí ilúziu, vlastne ty vieš čo robí Zafrina. Rosalie dokáže vytvoriť niečo ako štít, a pod tým štítom všetci podliehajú jej... Hm... Realite? No, tak sa to nazvať dá, aby si tomu pochopila. Čiže Rosalie drží nad Forksom takú nevedomosť ohľadne celého Súmraku. Inak všetko v knihe sedí, teda až na tú Bellu.“

„Aha.“ Inteligentná odpoveď, ja viem, no čo mu na toto povedať? Takže Tanya... Dobre si to vymysleli...

„Prečo si mi to všetko vlastne povedal? A vravel si všetci pod tým jej štítom, prečo to na mňa nefunguje?“

„Prečo to na teba nefunguje netušíme. Dokonca ani Carlisle, ale sľúbil, že niečo pozisťuje. Hovorím ti to preto, aby si z toho nebola až tak mimo. Vieš bolo by trocha divné, keby si nás stále brala ako charaktery z kníh, lebo v podstate sme všetci iný, až na tie základné veci.“

„Základné veci? To myslíš ako?“

„Rosalie je s Emmetom, Alice s Jasperom, Carlisle s Esme, a tak ďalej... Dary máme rovnaké, teda až na Rosalie, Carlisle je náš “otec“, Alice je rovnaká maniačka ako v knihe, ak nie väčšia a ja už sto rokov odmietam Tanyu.“ Usmial sa.

„Chudák Tanya.“ Fakt som ju práve ľutovala?

„Edward som ti fakt veľmi vďačná za túto zaujímavú konverzáciu, ale som trochu unavená, ak chceš, príď aj zajtra, mne to je jedno, no teraz chcem spať, ak ti to nevadí. A ak pôjdeš domov, tak ich pozdrav a odkáž Emmetovi, že tie jeho stávky raz niekto určite neprežije! Pekný večer!“ Zasmial sa.

„Samozrejme. Len mi odkázali, že ak nebudeš kričať a ak sa na mňa nevrhneš, čo si nespravila, tak by bolo celkom fér ti to povedať.“

„Hmmm... Tak ďakujem, fakt si to cením.“

„Dobrú noc!“

„Ahoj!“

Zhrnutie 3. kapitola - 5. kapitola

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 4. kapitola: