Trvalo to trocha dlhšie ako obvykle, ale bola som v období, keď som zo seba fakt nevedela nič dostať. Ale asi som už normálne v starých koľajách a chvalabohu píšem ďalej... :D Tak fakt prepáčte, že to trvalo tak dlho... :/ Nie je príliš dlhá, ale v takej situácii, v akej som bola, no proste som rada, že aspoň toto. :D No a keďže som mala dostatočný čas nad všetkým porozmýšľať, tak zo mňa vypadlo niečo takéto. Dúfam, že to bude lepšie ako tie minulé kapitoly, aj keď... No neviem. Nechávam na vás. Príjemné čítanie!! :)
14.05.2010 (08:00) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1086×
21. kapitola – Skvelý deň s ešte lepšími osobami
Mám na výber z dvoch možností. Prvá: nechať to tak, nečinne sa prizerať a nechať si ho pretiecť pomedzi prsty. No a tá druhá, komplikovanejšia, bolestivejšia – skúsiť ešte niečo.
Lenže mňa neláka ešte niečo skúšať. Načo! On sa rozhodol. Brániť mu nebudem.
Sedím na zadnom sedadle Rosalinho auta, vnímam len upokojujúci zvuk bubnujúceho dažďa na streche auta a sledujem ako tie kvapky postupne stekajú, ako si každá z nich razí svoju vlastnú cestičku na skle.
Dnes sme prišli dosť neskoro. Rosalie to zatáčala na kraj parkoviska, keď zazvonilo. Každodenný scenár sa znova zopakoval a mňa čaká ďalší nekonečne nudný deň.
....................................................................................................................................................
„Nebude vadiť, ak si dnes prisadneme k vám, však?“ Neveriacky som zdvihla hlavu od tej divnej oranžovej tekutiny v pohári na milo sa usmievajúcu tvár môjho najmladšieho “brata“.
Keď si to tak pomyslíte, tak to znie dosť divne, dosť, dosť divne.
„Nie, jasné, že to nebude vadiť. V pohode,“ spamätala sa ako prvá Alice a tak si tí dvaja prisadli k nám. Katherine nalepená na Edwardovi, akoby jej šlo o život a to som sa na ňu zatiaľ ani nepozrela. Sŕkala minerálku z pohára, pričom jej každú chvíľu zabehlo, nervózne sa hrala s vlasmi, hrýzla si peru a Edward jej upokojujúco stláčal ruku.
Čo som komu spravila, že musím byť tohto súčasťou?
K pohode jej chudinke určite nepomáhalo ani hrobové ticho a moje vražedné pohľady. Bola to sranda, celý čas som ju prepaľovala pohľadom, sem – tam sa na mňa pozrela aj ona, stretli sa nám pohľady a jej srdce sa snáď rozbúšilo ešte viac. Keby si tušila, ako veľmi ťa chcem zabiť. Mala som chuť sa smiať...
Smiať sa tejto situácii, smiať sa nad hlúposťou môjho života, proste sa smiať!!!
„Ehm,“ snažila sa začať rozhovor Rose, no stačil jeden Edwardov pohľad a ostala radšej ticho.
Budem trocha provokovať? Za toto ma Edward nebude mať rád. V hlave som si predstavila jej tvár zo všetkých uhlov a zvažovala som, ako najbolestivejšie by sa dala zabiť...
Ako vravím, ten naoko pokojný upír začal vrčať a tá chudinka vedľa neho sa až skrčila...
No moja zlatá, asi ho až tak dobre nepoznáš.
Prepáč, no nevedela som odolať.
Pridala som aj jednu veľmi živú predstavu. On ma raz zabije.
„Fajn, začína tu byť dusno, tak ja sa radšej vzdialim. Zatiaľ sa mi majte pekne,“ vzala som ten biely kelímok zo stola, tašku prehodila cez plece a cestou z jedálne som tú divnú tekutinu kydla do koša.
Ďalšia hodina bude zabijak, to už vidím. Ďalšia hodina – dejepis, nič strašné, ale mám ho s pánom dokonalým bez jeho prívesku. No, mám sa na čo tešiť.
Do triedy som vošla medzi prvými, zároveň s učiteľom, ktorý začal nastavovať projektor.
Nie, nie, nie, nie, nie!!! Len mi nechcite povedať, že chce dať prezentáciu. Ako vravím, na hovno deň...
Cez okno som znudene pozorovala pobiehajúcich študentov na školskom dvore a dianie okolo seba úspešne nevnímala.
Načo si ona vôbec niečo začínala s upírom, keď sa ho očividne bojí?
Z rozmýšľania ma vytrhlo až odporne nepríjemné zavŕzganie stoličky vedľa mňa. Proste dokonalá hodina počas ešte lepšieho dňa.
„To si nemusela,“ začal Edward. „Dosť si ju vyľakala, stále vôbec nechápe, prečo ju tak nenávidíš a prečo sa k nej tak správaš.“
„Ó, tak ona chudinka nechápe. Nenapadlo ťa niekedy, že by si jej to mohol vysvetliť? Čo keby si jej povedal všetko? S tou jej povahou by ti aj tak všetky tvoje aktuálne prešľapy odpustila.“ Pri slove prešľapy som si jednoducho nemohla odpustiť slabý úškrn.
Možno by si niekto pomyslel, že sa k nemu správam sprosto, no bolo to pre mňa tak jednoduchšie. Bola som obrnená nepriepustným štítom nezáujmu, zahalená v oblaku bezstarostnosti, tváriac sa, že som úplne v pohode a že to so mnou nič nerobí.
Ďalej som ho už neriešila, učiteľ začal s prezentáciou, tak som sa radšej otočila k tabuli a jeho akékoľvek pokusy mi niečo povedať som ignorovala.
Úspešne som ho ignorovala až do chvíle, keď sa mi jeho ruka nejakým mne neznámym spôsobom ocitla na stehne.
Fakt vtipné!!!
Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 21. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!