Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 2. kapitola

25.01.2010 (16:00) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5316×

2.kapitola - Nový domov

Pozorovala som krajinu okolo seba a nevedela sa vynadívať. Bolo tu krásne, bolo síce pod mrakom, no nebola príliš veľká zima. Milujem takéto počasie... Stromy okolo sa mihali, až splývali do jednej dlhej, zelenej šmuhy a ja som premýšľala... Krajina okolo mňa vytvárala mierne depresívnu náladu, no ja som to zbožňovala. Ako sa cesta k môjmu novému domovu skracovala, rozmýšľala som, asi o najlepšom lete v mojom živote. Síce sa toto leto moji rodičia definitívne rozviedli, no prežila som kopu krásnych chvíľ. Každý rok na konci letných prázdnin rozmýšľam, čo sa to leto stalo. Toto leto bolo pestré. Bude mi chýbať, tak ako aj všetci, ktorí to leto, prežili so mnou...

V lietadle som si dala sľub, teda bolo ich viac, no je len jeden, na ktorom mi fakt záleží. Tie dva týždne od rozvodu mi všetci vraveli, že keď odídem, tak sa zmením, tak som si sľúbila, že budem robiť všetko preto aby sa tak nestalo. Nechcem sa zmeniť, aj keď by mi to možno pomohlo... Jednou z mojich nie priamo zlých vlastností bolo, ako sa hovorí, čo na srdci, to na jazyku. Aj vďaka tomuto sa ľudia, ktorých poznám bližšie, delia na také dve skupiny, v prvej sú tí, ktorí by za mňa aj ruku do ohňa dali, a v tej druhej, sú tí, s ktorými sa priam neznášam... Som dosť zvedavá, či to bude takto aj tu...

„Klári, vstávaj, už sme tu.“ Čo? Zaspala som? Super... Otvorila som oči a pre do mnou sa objavila Martina, v skutku “priateľská“ tvár...

Vystúpila som z auta a ústa mi spadli skoro až na zem... Fajn, bolo to myslené obrazne. Stála som ako soľný stĺp, pred nie síce veľkým, no za to nádherným domčekom. Tu budem bývať? To je... Vošla som dovnútra, kde chodba plynule prechádzala do obývačky. Nie veľkej, no za to útulnej, ktorej dominantou bol nádherný krb. Moja mama vždy túžila po krbe... Prechádzala som sa po dome ako začarovaná, bola to nádhera, musím sa otca spýtať, kto toto navrhoval... Odrazu som sa ocitla v kuchyni, ktorá bola oproti obývačke zariadená vcelku moderne, no s nádychom takého staro - elegantného štýlu. Zatiaľ to bolo krásne, som zvedavá na kúpeľne. Otec nechal spraviť dve, jednu pre mňa a tú druhú pre nich a návštevy. Vyšla som hore po schodoch, kde boli tri dvere, keď som vošla do prvých, zistila som, že je to hosťovská izba.

Odrazu som začala byť nervózna, ani neviem prečo, prešla som do ďalších dverí, ktoré viedli do spálne. Je dosť divné, že tento dom, nie je nejak príliš veľký, no izby v ňom, sú slušné, a to je skromne povedané. Vošla som do tretích dverí, ktoré podľa všetkého viedli do mojej izby... Otvorila som dvere a naskytol sa mi krásny pohľad. Toto je asi tá najkrajšia izba, akú som si mohla priať, veci som si zložila na posteľ a poobzerala som sa... Boli tu našťastie všetky moje veci, krásne poukladané. Väčšinou, keď mi niekto ukladá veci, tak si ich poprekladám, no na tejto izbe ja nebudem nič meniť... Otočila som sa ku druhým dverám v tejto izbe, ktoré viedli do MOJEJ kúpeľne... Toto bola izba mojich snov, aj s kúpeľňou... Niekto tu dobre odhadol môj vkus, asi by som sa im mala ísť dole poďakovať.... Vybalila som si ešte to málo vecí, ktoré som  mala v taške a rozbehla sa dole.

Zoskočila som z posledného schodu a hodila sa otcovi okolo krku, so slovami nevýslovnej vďaky, ktoré som až pišťala. Cítila som ako sa vracia moje staré, úplne pojašené ja a v duchu som si vydýchla, možno sa to bude dať prežiť... Asi by som okolo neho bola poskakovala ďalších pár minút, keby sa nezačal smiať... Tak ja som mu na smiech?? No veď on uvidí...

„Klári, upokoj sa!" povedal so smiechom, ja mu vážne nerozumiem.

„Ale veď ja som kľudná, viac - menej." Nahodila som dokonalý výraz neviniatka, ktorý mi ide, musím priznať, že celkom dobre.

„No, keď myslíš, tak by som Ti rád predstavil osobu, ktorá má všetkú túto nádheru, za ktorú mi ďakuješ, na starosti. Dovoľ mi, aby som ti predstavil veľmi šikovnú architektku, Esme Cullenovú." Povedal úplne kľudne a ukázal na úplne dokonalých ľudí, ktorí práve sedeli na našej sedačke...

Hups! Pardon, úplne dokonale bledých, krásnych ľudí, ktorí sedeli na našej sedačke. Bolo ich presne sedem! No ja snáď snívam!! Že Esme Cullenová, no určite... A ja som čarodejník z krajiny Oz!! Len veľmi ťažko som zadržiavala smiech, keď môj otec pokračoval.

„A taktiež mi dovoľ ti predstaviť jej manžela a ich deti. Klára, toto sú Carlisle, Rosalie, Emmet, Jasper, Alice a Edward."

To už sa ma zmocňovala hrôza, hlavne pri pohľade na Emmeta.

Zhrnutie 1.kapitola - 3.kapitola

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 2. kapitola: