Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 15. kapitola

16.04.2010 (16:45) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1104×

15. kapitola – Moja pomätená hlava (zasa myslím na hlúposti)

„Fakt musíš ísť?“ S perami na Edwradových sa možno rozpráva divne, ale má v tom malilinkú prax.

„Hmmmm...“

„Nechoď, kašli na ňu, aj tak mi nič nespraví a ty to vieš!“ Prosím. A nie, nebudem ťa prosiť... Choď kde chceš.  Aj tak ti bude s tou bloňďatou harpyou lepšie... Upír k upírovi sadá.

„Prestaň.“ Odtiahol sa odo mňa, a tak sme boli od seba vzdialení viac ako by sa mi páčilo, ale na to si človek zvykne keď má opletačky s upírom.

„S čím? Ak by si veľmi chcel, tak by si sa na to vykašľal. No asi je pre teba príliš dôležitá, keď jej nechceš nič vravieť. A ani sa ti nečudujem, asi by si si to pokašľal, kebyže vie, že so mnou chodíš, potom keď ma raz necháš, tak môžeš krásnym klusom doklusať až k nej, bez toho aby čokoľvek vedela!“ Preháňam? Zrejme, no vážne ma prestáva baviť večné skrývanie sa, čo keby ťa so mnou uvidela? Niečo by sa ti stalo a bla, bla, bla... Už dva týždne! Tak nech ide preč! Edward sa vyhovára na rýchly lov, vždy keď ide ku mne, ešteže sa nestrká s ním, niežeby to neskúšala...

„Žiarliš na ňu?“

„Nerada to priznávam, ale áno. Je s tebou viac ako ja.“

„Vieš, že to nie je pravda. Si so mnou aj v škole.“

„Hej jasné, škola. Debilné pohľady, úsmevy a tým to končí. Wow! Až šesť hodín do dňa! Fakt skvelé, ona je s tebou poobede a potom večer a nakoniec celú noc! S výnimkou pol hodiny, kedy s vyhováraš na lovy a odskakuješ ku mne. Hm... Tomuto sa vraví dokonalý vzťah!“

„Máš nejaký lepší nápad?“

„Spravila by mi niečo, keby vedela, že s tebou niečo mám?“

„Zabila by ťa!“ odkedy sa mi rozprávame tak otvorene?

„Vážne? Nemyslím si, keby ma zabila a ty ma miluješ tak ako tvrdíš, tak by ťa tým určite nasrala, čiže keď na to idem logicky, tak by si u teba ani neškrtla a aj keď je blondína, toto by jej jednoducho muselo dôjsť.“ Naštvane som sa postavila a začala sa prechádzať po izbe, niežeby by som nechcela teraz vykonávať nejakú oveľa lepšiu činnosť, už keď tu je, ale nedá si povedať...

„Vieš čo? Ja zavolám Alice. Pozri sa Edward, ak by mi mala niečo spraviť, tak by to Alice vedela, takže keby si sa rozhodol jej to povedať a konečne sa na ňu vykašľať a ona by ma chcela ako vravíš zabiť,“ trochu ním trhlo. „tak by nám to Alice určite povedala.“

Zastala som otočená k oknu a tak nejako som ho aj prestala vnímať. Ja som si fakt vedela vybrať chalana, dokonale, proste... Ja mám talent!

Edward! Čo od neho vlastne chcem? Aha, jasné, aby sme spolu mohli konečne normálne byť, bez Tanyi za zadkom. To je tak veľa?

Okolo pása sa mi omotali dve chladné ruky a pritiahli si ma k sebe.

„Už u nás nebudú dlho, sľubujem. Potom,“ skočila som mu do reči.

„Potom čo? Čo? Edward ono to bude vždy iné, si upír, fiktívny charakter, niežeby mi to vadilo, ja ťa už tak ani neberiem, ale ono vždy príde niečo, kvôli čomu nebudeme môcť byť spolu. Ja mám rodinu, ty máš rodinu, a naviac, keď sa ma tie moje podarené, slovenské kamarátky spýtajú ako sa tu mám a zasrandujú, či som predsa len nestretla tých mojich upírov a ja im vždy tvrdím, že áno... Fajn, tu ani tak neide o to, ale ešte aj Tanya, proste,“ zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa mu do očí, nechcela som mu to vravieť, vážne som nechcela, ale ja už tak nemôžem fungovať. Mám z neho vážne veľa, keď sa v podstate stále len skrývame.

„Edward?“ zamrmlala som.

„Hmmm?“ pozrela som sa mu do tváre a automaticky som svoj pohľad upriamila na jeho oči, v okamihu som sa v nich začala topiť. On ani nevie, čo so mnou robí, strašné!

„Vieš o tom, že ťa milujem?“ Len sa uisťujem, čo keď ma on už nemiluje? Čo keď ho to už prešlo?

Tlmene sa zasmial a hlavu si zaboril do mojich vlasov. Zhlboka sa nadýchol a až tak odpovedal.

„Viem.“ Objala som ho silnejšie s úmyslom byť pri ňom čo najbližšie.

Prstom mi zdvihol hlavu a len tak sme na seba pozerali.

„Ty sa tak snažíš!“ Gratulujem, úspešne sa ti podarilo ma rozosmiať.

„Čo narobíš! Ja som o sebe nikdy netvrdila, že som v poriadku. Ešte stále musíš ísť?“

„Mal by som, skôr než si začne všeličo myslieť, ale nie, neidem, ostávam.“

„Neverím, sranduješ.“ Takto by si si to nerozmyslel.

„Myslím to vážne, a tak ma napadlo, nechcela by si ísť k nám? Aj tak si tu sama, a takto možno prehodíš aspoň pár slov s Alice.“

„Ha – ha! To nemyslíš vážne! A čo Tanya?“

„Kašlem na ňu, máš pravdu, celý čas si ju mala, ja som zrejme idiot. Tak či tak, u nás ti určite nič nespraví a aj keby, tak tam je Emmett s Jasperom, no a kebyže ti chcela niečo spraviť mimo náš dom, tak s tebou budem ja.“

„Pokiaľ viem, prvý apríl je až o pol roka. Edward, načo ísť k vám? Ty ostaň tu, a nech si tu aj dojde.“ Nalepila som sa naňho ešte viac.

„Za toto si to od Alice zlízneme.“ Zamrmlal a pobozkal ma na čelo.

„Romantické,“ povedala som so smiechom, vyvŕtala som sa mu z náručia a zbehla som po schodoch do kuchyne.

Prečo ma prekvapilo, keď tam už bol a opieral sa o linku?

„Toto nie je fér.“ Došla som ku chladničke, naliala si do pohára džús a došla až k nemu.

„Takže, čo teraz?“ sadla som si na linku vedľa neho a upíjala z džúsu.

„Hmmm...“ postavil sa predo mňa a odhrnul mi vlasy z čela.

„Ty sa asi veľa nahmkáš, čo?“ povedala som so smiechom, pohár položila vedľa seba a rukami ho objala okolo krku.

„Rozmýšľam.“ Ahaa...

„A môžem vedieť nad čím?“ keď ty už vieš všetko čo si ja myslím...

„Nad tebou.“ Jemne som sčervenela a pohľad som sklopila k zemi, pritom ja sa priveľmi často nečervenám, vlastne skoro vôbec, len zriedkakedy.

„A čo je na mne také zaujímavé, že sa nado mnou musíš tak zamýšľať?“ zoskočila som z linky a pohár som umyla.

Teraz sme stáli oproti sebe a ja som si z nervozity začal hrýzť peru, stále na mňa pozeral. Keď si tie ústa pohryziem a začnem krvácať, som celkom zvedavá čo bude robiť.

V hlave som mala príliš živú predstavu mojich pier, z ktorých sa rinie krv.

A odvíjala sa ďalej a ďalej a ďalej! V mojej hlave už stál pri mne a...  Tak nejako som zabudla, že mi číta myšlienky, takže ma trocha zaskočilo keď zavrčal a keď som sa naňho pozrela mal úplne čierne oči.

„Hups, prepáč, ja som ti to neuvedomila.“ Ešte stále bol mimo, zvieral linku a prebodával ma pohľadom. Skvelé! Začala som teda myslieť na lúku, zajačikov, vajíčka, kvetinky, slniečko, obláčiky... Ako malé decko, ale možno to pomohlo.

„Začínam ľutovať, že som sa zamiloval do dievčaťa s takou bujnou fantáziou.“

Prišla som k nemu bližšie a bola som uchvátená farbou jeho očí, ešte som ho s inou ako zlatou, hnedou a takou mierne do čierna nevidela, teda už boli párkrát aj čierne ale toto nebola čierna... Toto bola nekonečná čierna, totálne čierna, wow.

Postupne sa mu začínali vracať do tej pôvodnej farby, aj keď boli stále tmavšie ako obvykle.

„Fakt prepáč, mne to absolútne nedošlo.“

„To je v pohode.“ Zdalo sa mi ako keby si vydýchol, ale možno sa mi to fakt len zdalo. Ak je to v pohode, môžem urobiť toto? V hlave som teraz mala inú predstavu, z ktorej mu tiež stmavli oči. Potešene som sa usmiala a pobozkala ho.

Ešte stále ma to prekvapovalo, na toto si zrejme nikdy nezvyknem. Zalapala som po dychu, a prsty mu zaplietla do vlasov.

Po nejakej chvíli som začula zvuk prichádzajúceho auta, a s veľkým sústredením sa od neho odlepila.

„Kľud, to tu len zablúdilo, počuješ? Otáča sa.“ A fakt. O chvíľu už bolo všade znova ticho.

„A čo s Tanyou?“ zasa začínam, ale...

„Ideš k nám. A fakt ma to mohlo napadnúť skôr, možno keď bude vedieť, že niekoho mám, tak dá pokoj.“ Usmial sa na mňa.

„Hneď teraz?“

„A kedy?“

„Ach Ježiš! No, tak sa idem obliecť.“

Zhrnutie Predošlá Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 15. kapitola: