Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 13. kapitola

29.03.2010 (13:45) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1105×

13. kapitola – Chceš ma zabiť?

„Klári?“

„Áno, oci?“

„Volali mi z práce, musím tam ísť, niečo sa pokašľalo, prídem až večer a rovno pôjdem večer aj po Martu, zvládneš to tu?“

„Budem čítať, neboj.“

„Tak zatiaľ ahoj.“

„Čauko.“
S povzdychom som sa hodila naspäť na posteľ a snažila si nejako zamestnať hlavu a nemyslieť na to, že tu bola Alice.

Myslela som na všeliaké hlúposti, na starú školu, tie moje chúďatká, ktoré som nechala doma, a čuduj sa svete sa mi aj celkom podarilo dostať z hlavy návštevu Alice.

.....................................................................................................

Asi som zaspala, lebo keď som otvorila oči, bola väčšia tma. Pozrela som sa na hodinky a fakt, spala som až pol hodiny!!

„Asi som ťa zobudil čo? Prepáč.“ Edward, Edward, čo len s tebou budem robiť?

„Nezobudil, ako dlho tu si?“

„Asi takých desať minút.“

„Sa ti tu chcelo ostávať?“

„Aj tak nemám nič lepšie na práci.“

„Ale ja hej, počkaj sekundu.“ Živo si viem predstaviť ako vyzerám s tým hniezdom na hlave. Rýchlo som sa dostala do kúpeľne a prečesala si to čudo. No, to je už lepšie... Vrátila som sa do izby, kde sa už pán dokonalý váľal po mojej posteli.

„Edwaaard!“

„Hmmm?“

„Si neprivlastňuj moju posteľ, prosím ťa buď taký milý.“

„Rozdelíme sa, na jeden polke budem ja, na druhej ty.“

„To sa ma pýtaš, alebo mi to oznamuješ?“

„Oznamujem.“

„Tak sa stiahni na tú svoju polku.“

Síce ofučane, no nakoniec to s povzdychom urobil a ja som si sadla vedľa neho do tureckého sedu.

„Mimochodom, ako bolo?“

Pozrel na mňa ako na blázna.

„Čo? Veď sa pýtam.“

„Ako bolo? Úžasne!“

„No vidíš, to je super. Vieš, lebo ja som sa o teba normálne začala báť.“ Robilo mi veľký problém sa nerozosmiať, ale podarilo sa!

„Myslím, že mám doživotnú traumu z lovov.“

„Ehm... Nebude ti to potom trošilinku robiť problém?“

„Trošilinku viac.“

„No, tak prepáč.“

„Neprepáčim.“

„No, tak sa hraj na urazeného.“ Prečo mne sa vždy podarí s každým viesť nanajvýš inteligentnú reč?

„Ja nie som urazený.“

„Tak sa potom tak netvár.“

Nahodil normálny výraz a aj naďalej sa pozeral do stropu... Načo sem vlastne chodil?

„Keby som šiel aj naďalej s nimi, idem rovno na psychiatriu.“ Ideme spolu.

„Ale také zlé to zasa nemohlo byť.“ Určite preháňa...

„Ale mohlo, a aj bolo.“

„Tak to ma mrzí.“

„Mňa nie.“

„Čo?“ som vedľa, prečo?

„Nemrzí ma to.“ To som počula...

„A prečo?“

„Stálo to za to,“ povedal a pozrel sa na mňa.

Dívala som sa mu dlho do očí, aj keď zrejme nedobrovoľne, on to robí naschvál? Keď som sa stihla spamätať, tak som sa ho jednoducho musela spýtať, čo za to stálo.

„To včera.“

„To je síce pekné, ale včerajšia dohoda platí však?“

„Ktorá? Lebo jedna sa už porušila.“

„To beriem, už sa o tom dozvedeli, ale opakovať to rozhodne nemienim. A ani ty nie.“ Pozerala som sa naňho tým takým spôsobom, ktorý nedovoľoval námietky, jednoducho sa to už opakovať nebude, ja to už nespravím, to nie je správne, nie, nie, nie...

„Ja tebe do hlavy vidím, za to ty mne nie.“

„Preklad?“ nie nespravím to ešte raz, jednoducho nie!!!

„To je fuk, si sama doma?“ totálna zmena témy, och bože, načo som sa sem ja sťahovala?

„Hej, prídu až večer.“

„Voľný dom?“ čo chce?

„Tak nejako.“

„Ty máš šťastie, u nás je vždy plno.“

„To je fakt, ale veď ty môžeš vypadnúť kedy sa ti zachce, kam sa ti zachce, a na rozdiel odo mňa si môžeš robiť čo chceš.“

„Všetko čo chcem?“

„A nie?“

„Ale hej, momentálne však ani nie.“

„Edward spomaľ ja ti prestávam rozumieť.“

„Ver, že nie si sama, aj ja si prestávam rozumieť.“

„Ale to je už vážne smutné, mal by si s tým niečo robiť. Čo tak vyhľadať pomoc odborníka?“

„Fakt vtipné, ďakujem za radu.“

„Edward?“

„No?“

„Čo tak skočiť za Tanyou? Podľa toho čo o nej viem, a čo si o nej sám vravel určite by veľmi rada vyriešila tvoj problém, a som si istá, že veľmi príjemným spôsobom.“

„Si normálna? Aby som sa ešte viac zcvokol?“

„To sa ešte v tvojom prípade dá?“

„By si sa čudovala, ale áno dá.“

„Tak to máš potom blbé, trauma z lovov, nerozumieš sám sebe, a k tomu všetkému aj to, že si sa so mnou bozkával, to je prúser jak hovado.“

„Hlavne to posledné, čo?“ Pozrel sa na mňa a v očiach mal veselé iskričky... Ja mu fakt nerozumiem.

„No veď toto, a vieš, že je to fakt, ale vážne divné?“ Aspoň mne to tak pripadá.

„Niečo mi hovor.“

„Nič si z toho nerob, bolo to prvýkrát a zároveň aj poslednýkrát. Teda so mnou, trebalo by ti to vyskúšať aj s nejakou upírkou, vieš pre porovnanie.“

„Načo porovnávať, mne sa to páčilo aj s tebou.“

„Prosím?“

„Hups, asi som sa prekecol.“

„Chceš ma zabiť?“

„A čím prosím ťa?“

„No okrem toho tvojho včerajšieho úžasného a vražedného bozku by ma na druhý svet mohli dostať aj tie naše rozhovory.“

„Takže úžasného.“

„Hups, asi som sa prekecla.“ Ako ty, tak aj ja...

„Keď sa nám to obom zdalo tak úžasné, čo tak dať repete?“

„Ty si fakt vtipný! Už ti to niekto vravel? Vieš stále som si myslela, že vo vašej rodine je za vtipného braný Emmett, ale práve zisťujem, ako hlboko som sa mýlila.“

„Ale veď čo by na tom bolo také zlé?“

„Chceš ma mať na svedomí?“

„Prečo?“

„Ja som rada, že som to prežila včera, načo riskovať? Ako tvoje sebaovládanie, tak aj moje srdce, zomrieť v pätnástich na infarkt, to už je iná kuriozita.“

„Ale prosím ťa, to by si zvládla.“

„Koleduješ si o prúser. Nespravím to znova.“

„Ako chceš.“

„Presne tak.“

„S tebou nie je žiadna sranda.“

„A čo si sa ty zbláznil?“

„Jedine keď, tak do teba.“ Len sa mi to zdalo, alebo to vážne povedal?

„Nie, nemáš halucinácie.“

„Tým si práveže nie som taká istá...“

„Čo len s tebou budem robiť?“

„Čo len chceš.“ Žeby som zmenila názor?

Prekvapene sa na mňa pozrel. Ach, ti jeho oči!

„No čo? Tebe jednoducho neide odolať...“

„Čiže dávame znova?“

„Vieš čo Cullen? Strč sa niekde.“ S týmito slovami som si ho pritiahla k sebe, ostal trocha prekvapený, ale chlapec sa spamätal rýchlo... Veď on to chcel, potom nech sa sťažuje u výrobcu. Ja len plním jeho zbožné prianie.

Toto bolo rozhodne lepšie, ako to minule... Možno to bolo v tom, že som mala istotu, že sa nezrútim k zemi, lebo som ležala na posteli a možno to bolo tým, že teraz som ním nebola vysoko omámená a nebola som v stave, že som vlastne ani nevedela čo robím... Naopak, teraz som vedela veľmi dobre čo robím a vôbec, ale vôbec som nechcela prestať.

Teraz tu neboli dve moje časti, ktoré by sa hádali či to je správne, alebo nie, bola tu len jedna, ktorá bola skalopevne presvedčená, že to má byť takto.

Presunul sa na mňa, rukami sa podoprel, aby ma nepripučil, nechal mi priestor sa nadýchnuť tým, že svoje dokonalo chladné a úplne bezchybné pery, ktoré by som dokázala bozkávať v kuse, premiestnil na moju sánku a dostával sa až ku krku...

Ježiš, blbý kyslík!!!

Zalapala som po dychu,  prsty ešte viac zaborila do jeho vlasov a pritiahla si ho naspäť k perám, tohto nikdy nebudem mať dosť!!!

Cítila som ako sa usmieva, z mne neznámych dôvodov...

Hovorí sa, že by sa malo prestať v najlepšom, ak teraz prestane, ja si určite nájdem spôsob ako ho dostať z tohto sveta.

Jemine, som normálna? Ja sa s ním bozkávam a rozmýšľam nad tým ako ho zabijem? Toto je totálne vygumovaný mozog... Ten môj, samozrejme.

Zrazu sa začal odťahovať... Nie, nie, nie!!! To nech ťa ani nenapadne.

Pritiahla som so ho ešte bližšie k sebe, prsty si ešte silnejšie zakvačila do jeho vlasov a pootvorila pery, ak chce prestať, má smolu!! Ja som s ním ešte neskončila, nie teraz, keď som sa konečne spamätala, a začal si užívať to, čo sa mi vo Forks dostalo.

Ak to mám nazvať surovo, tak mi strčil jazyk do úst, mňa ovanul jeho dych a celým mojím telom prebehla triaška.

Slabo som zastonala, načo on zavrčal...

Bože teraz nesmie prestať!!!

Ja ho asi milujem!! Super, kde sme sa to dopracovali?

Jemne som ho pohrýzla do spodnej pery a pokiaľ to bolo možné, on ma bozkával ešte prudšie. Ak bol mimo z minula, teraz z neho bude úplný blázon, môžem sa tešiť na návštevu Alice, pomáhajte!

Neviem po akom čase a ako vlastne, no nakoniec sme sa od seba predsa len odlepili, zvalil sa vedľa mňa a ja som mala ešte hodnú chvíľu problém chytiť dych a ako tak upokojiť tep.

„Toto, toto, mi už nikdy nesmieš spraviť!“ zadýchane, ale predsa som to povedala.

„V tom prípade ma za to, čo spravím teraz vážne prerazíš.“ Neviem ako, neviem kedy, no viem, že som letela!!

Rukami som sa ho pevne držala okolo krku a nohy som mala omotané okolo jeho pása. No háčik bol v tom, že mi veľmi nešlo zatvoriť oči, no na rozdiel od popisu v knihe mi to vôbec nepripadalo ako vyklonená hlava z lietadla počas letu, síce ma oči trocha štípali, ale keď som žmurkla bolo to v pohode.

A celkový dojem!

Wow!!

Približne o takých pätnásť sekúnd sme už boli pre ich domom. Tomuto sa vraví rýchla preprava.

Zastal a ja som sa po takých dvoch sekundách spamätala a zoskočila z neho dole.

Mne nie je zle!! Ja som iná oná...

Super!!

„Toto ešte zopakujeme.“

„Kedykoľvek.“ On nahodil tak nádherný úsmev, že jednoducho nešlo odolať, dala som mu jeden malý letmý bozk na líce.

„Ahojte!“

To už ma objímala Alice!

„Ahoj.“ Usmiala som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala.

„S tebou ja dám dnes ešte reč.“ Vravela a pri tom na mňa ukazovala prstom.

„Mám sa báť?“

Vyplazila na mňa jazyk. Vošli sme do domu a ja som stála medzi Edwardom a ňou, toto je divné.

Prvé čo mi padlo do oka keď sme vošli dnu bol klavír! Bol fakt krásny, a fakt veľký!!

„Klára?“

To už šiel zo schodov Carlisle a hneď na to sa z kuchyne vyrútila Esmé.

Bože pomáhaj.

„Ehm... Dobrý!“ Nebudem sa červenať, nebudem, nebudem, nebudem! Toto dáva zabrať...

V sekunde sa z niekadiaľ vyrútil Emmett a za ním šla Rose.

Edward ja ťa zabijem!

„Šetri si tú snahu na neskôr.“  Toto zvládnem, nič to nie je, pohoda, pokoj...

Usmiala som sa naňho najkrajšie ako som vedela, no v myšlienkach som ho vraždila. Uškrnul sa na mňa, ale to už túto našu “debatu“ prerušil Emmett.

„Ušlo mi niečo, alebo si s ňou bežal?“

„Bežal som s ňou.“

Emmett sa rozrehotal na celé kolo a ostatný k tomu nemali ďaleko.

Ja chcem ísť preč!!

„Edward? Mohol by si prosím ťa na chvíľu?“ Nie prosím, Edward nenechávaj ma tu s nimi samú!! Edward na mňa hodil jeden z jeho dokonalých “kukučov“ a šiel s Carlislom niekde do prd... Pardon niekde hore schodmi.

„Takže si to predsa len prežila a toľko strachu bolo.“ Emmett sa jednoducho nezaprie.

„Som dobrá, že? Ani zle mi nie je.“

„No, klobúk dole.“

V sekunde bol dole Edward a niečo hovoril Alice. Absolútne som nemala šajn čo, zachytila som však slovíčko, Tanya, desať minút, vypadnúť, ty.

„Poď.“ To už bol Edwrad pri mne, chytil ma za ruku – o tom, že mnou prebehol neskutočný elektrický prúd ani nehovorím – a ťahal ma vonku.

„Čo?“

„Ideš domov, Alice zostane s tebou, kým neprídu domov vaši a ja sa vraciam naspäť sem.“

„Ale prečo?“

Ani mi neodpovedal – hnusák jeden – a už sme znova leteli!

Ak je to možné, šli sme ešte rýchlejšie ako predtým, ale to som nejako nezaregistrovala, stromy sa mihali tak či tak...

Nechal ma stáť v mojej izbe, kde už sedela Alice na posteli.

„Ty si podrazáčka, takto neslušne sa správať s mojím bratom? No toto, tentokrát sa neuspokojím s takými – bodaj by – odpoveďami, všetko mi vylíčiš krásne do detailov, a nedám ti pokoj, kým mi to nepovieš. Jasper je už z Edwarda úplne na práškoch, takže by som rada vedela, čo ste robili tento krát, nenechám si zničiť manžela!“

Zhrnutie Predošlá Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 13. kapitola: