Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 12. kapitola

27.03.2010 (10:00) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1326×

12. kapitola – Vďaka za radu!

„Ako bolo v škole?“ tomuto sa vraví privítanie...

„Ahoj oci, ale ušlo, ty si sa mal ako?“

„Ušlo.“ No, veľa som sa dozvedela...

„Milujem jednoslovné odpovede.“ Zo srdca ich neznášam, hlavne keď si s niekým píšete, jednoslovné odpovede ma idú zabiť...

„Mala by si si na ne zvykať.“ Čo?

„Prečo?“ to som zvedavá, čo z neho vypadne.

„No veď aj keď sa budeš vydávať, tam tiež stačí jedno slovíčko...“

„Aha, vieš najbližších desať rokov, nad tým nechcem rozmýšľať. Idem hore, mimochodom, čo plánuješ na víkend?“

„No, vadilo by ti, kebyže si zajtra sama doma?“

„Nie, prečo?“

„Ideme s Martou niečo vybaviť a v nedeľu, to sa ešte uvidí.“

„Dobre, tak ja si idem povyberať toto množstvo kníh, o chvíľu mi odpadne ruka.“ Vyšla som hore schodmi a z dola ku mne ešte doliehal otcov smiech.

V izbe som tašku hodila na posteľ, zapla rádio, pre istotu sa prezliekla – s mojím šťastím to zašpiním tak, že to už nikto nikdy nevyperie – a povyberala si tie učebnice, bolo ich dosť, vzhľadom k tomu, že som mala problém ich vopchať do šuplíka v stole. Síce ťažko, no nakoniec som ich tam dostala, odložila som tašku a hodila sa na posteľ... Kniha v ruke a oddych, moja obľúbená činnosť.

„Čo čítaš?“

„Jééj, ahoj Alice, čo ste sa s bratom vymenili?“

„Ale čosi, aj ten raz dôjde, len teraz ho Emmett s Jasperom vytiahli na lov, chcú z neho dostať detaily, keďže v škole sa im nejako nedarilo.“

„No super.“ Zamrmlala som si popod nos a mojou izbou sa rozľahol jej zvonivý smiech.

„Neber to tak, stávajú sa aj horšie veci.“

„To je povzbudenie, mimochodom, aké detaily chcú z neho dostať? Veď sa nič nestalo.“ Slovíčko nič som povedala trocha hlasnejšie...

„Ale, nerob z toho tragédiu, vlastne by si mala byť na seba hrdá, si prvá, s ktorou sa môj brat bozkával.“

„No to je vážne skvelé!“

„Ty si ho nevidela keď prišiel včera domov.“

„Čo bolo keď včera prišiel domov?“

„Už si sa rozprávala s Jasperom, že?“

„Hej.“

„V podstate to bol normálny Edward, akurát mal celý večer zasnívaný výraz, neviem aký bol v noci, ale ráno vyzeral tak, inak.“

„V noci si bola zasnívaná ty. Vieš čo nechápem? Prečo to tak rozoberáte, fajn tak sme sa pobozkali, čo je na tom?“

„Absolútne nič, akurát, že ty si sa bozkávala s mojím bratom.“

„Áno, a?“

„Čo to nechápeš?“

„Vôbec, ako keby on nemal právo sa s niekým bozkávať.“

„Haló, rozprávame tu o Edwardovi Cullenovi, chlapíkovi, ktorý sto rokov odmietal akúkoľvek upírku, a teraz prídeš ty, poznáte sa tri dni, uznávam , že ty nás pravdepodobne dlhšie, a už sa bozkávate!“

„Ja za to nemôžem, nemal tu chodiť.“

„Práveže on má teraz o dôvod viac, prečo tu chodiť.“

„Ako to myslíš?“

„Už to neriešme, dobre?“

„Ja to vravím od začiatku.“

„Dobre.“

„A ako si myslela to, že aj Edward raz dôjde?“

„No, tak nejako ho sem chcú tí dvaja dostať.“

„Dôvod?“

„Netuším. Keď už sme pri tom, ty si o tom včerajšku čo myslíš?“

„Nechápem.“

„Vieme, že Edward bol mimo, no ty vyzeráš v pohode, tak preto sa pýtam.“

„Len vyzerám v pohode. Dobre uznávam nie som z toho nejako vedľa aspoň nie dnes, ale načo to zbytočne nafukovať, Edward teraz môže utekať za Tanyou a predviesť aký je dobrý.“

„Takže bol dobrý!“

„K tomuto si sa chcela celý čas dopracovať?“

„Viac – menej.“

„Načo tie omáčky okolo toho? Sa stačilo spýtať...“

„Takže?“

„Čo takže?“

„No, aké to bolo?“

„Alice! Čo si sa v živote nebozkávala?“

„To hej, vieš ma to len zaujíma ako jeho sestru, a tvoju kamarátku, vieš ak nebol dobrý, treba ho nejako poučiť, aby sa ešte niekde nestrápnil.“

„Aká ty si starostlivá sestra. Nemusíš sa báť, podľa môjho názoru bol viac ako dobrý.“

„Čiže sa ti to páčilo?“

„Hej, ale nemysli na to a ani mu to nevrav, dobre?“

„Budem mlčať ako hrob.“ Zrazu úplne strnula a na tvári mala sklený výraz... Čo s ňou mám teraz robiť?

„Ja už radšej pôjdem.“

„Prečo?“

„O chvíľu je tu môj brat a neviem ako by zareagoval, keby ma tu uvidel...“

„Nebude cítiť, že si tu bola?“

„Otvor si okno, je tu až za takých desať minút, to by sa malo zmyť, aspoň čiastočne. A prosím ťa nemysli na to, že som tu bola, dobre?“

„Dobre.“

„Môžem ti dať malú radu?“

„No, počúvam.“

„Hlavne dýchaj, inak sa sklátiš k zemi.“ Rýchlo ma objala a už tu nebola.

Hlavne dýchaj, inak sa sklátiš k zemi? To myslela ako? Fajn, logike rodiny Cullenovcov mi zrejme nie je súdené rozumieť, hodila som sa na posteľ a zavrela som oči, ak už má prísť nech neodpadnem hneď ako ho zbadám...

Zhrnutie  Predošlá Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 12. kapitola: