Ahojte no tak posledný dielik tohto príbehu.........ps:dakujem tým čo to čítali:))
06.08.2009 (19:00) • kikhusenka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1016×
šťastie.Strach.Lútosť.Tieto pocity ma spalovali zvnútra. šťastie pretože mi dal Caius volnosť a neublížil Emmetovi. Strach pretože sa proti Caiusovi a nám postavil Aro. A lútosť pretože som ublížila Caiusovi a on sa teraz postavil proti vlastnému bratovi.
Všetko sa udialo príliš rýchlo. Všetko som sledovala asi z dvoch metrov. Nedokázala som sa pohnúť. Nemohla som. Emmet sa ma pokúšal ťahať preč ale ja som nechcela,nemohla som tu nechať Caiusa len tak .
Oči ma pálily-no neplakala som.Bolelo to...bolelo vidieť ako Caiusa trhajú na kusy. Ako jeho vlastný brat mu ubližuje. Aro mal v očiach len zúrivosť a posadnutosť zničiť brata. Dokonca aj Marcus.....
Bože... ved sa mi len snažil pomôcť prečo...prečo!!!!!!!!!!!!
"Rose musíme ísť"Emmet ma vzal do náručia a utekal preč.Preč od zúrivého Ara.Preč od kričiaceho Caiusa.Preč od tohto hnusného miesta.
Rýchlo som natiahla ruku smerom ku Caiusovi ktorý sa na mna pozeral."Prepáč.."stihla som šepnúť než sa vo mne nahromadila zvláštna sila ktorá vyšla na povrch v podobe modrého svetla.
Rýchlo sa okolo mna začalo obtáčať no k Emmetovi nechcelo ísť.
Nemôžem ho tu nechať.
Rýchlo som jeho tvár zobrala do dlaní a pobozkala som ho .
Tú silu som chcela preniesť aj na neho. Ked som si predstavila že by tu ostal na pospas Volturiovcom....Nemal by šancu a ja ho nechcem stratiť.
Zrazu sme nebežali. Otvorila som oči a donútila som sa odtrhnúť od Emmeta.
Boli sme v našom dome.
"Rosalieeeeeeeeeeee!!!!!!!!!!"zvískla Alice a hned bola pri mne.Emmet ma položil na zem a všetci nás začali obímať.
Ked skončil "uvítací ceremoniál"posadali sme si v obývačke a začali sme hovriť čo všetko sa udialo.Ako uväznili Emmeta a ako ma zavreli v tej izbe...."No a potom sa Caius postavil pred nás a potom sa to strhlo všetko velmi rýchlo.Normálne som neveril vlastným očiam . Aro začal Caiusa trhať na kúsky.Bol taký zúrivý...."
Nikto nám nechcel uveriť..no mne by to bolo aj tak jedno.Bola som rada že som zo svojou rodinou a daleko od Volturiovcov.
Daleko od nebezpečenstva.Chcela som zabudnúť.Zabudnúť na tie odporné dni vo Voltere.
No bola som upír. A upíri len tak nezabúdajú.
Ani som si nevšimla že mi niečo Emmet hovoril.
"Nevníma ťa"zamumlal Edward a ja som sa na neho prekvapene pozrela.
"Och prepáč čo si hovoril?"pozrela som na Emmeta a ten hral urazeného.
"Vieš čo nepôjdeme sa prejsť?"Rýchlo vstal a natiahol ku mne ruku.
"Dobre"na viac som sa nezmohla.
Vyšli sme pred dom a tam sme sa rozbehli do lesa...
Pekná prechádzka..
Potrebovali sme už chvílku pre seba.
Našli sme si peknú lúku posiatu tisíckami kvetov. Slnečné lúče vrhali viacfarebné odtiene na malý potôčik .Toto miesto bolo čarovné.
Sadli sme si na mäkkú trávu a naše pokožky teraz posiate diamantmi dotvárali túto krásnu chvílu.Navzájom sme si hladeli do očí a slová sme nepotrebovali.
Usmiala som sa ked som si uvedomila že tu sedím s Emmetom a nikde žiadny Volturiovci.
Usmev mi opätoval.Pritiahol si ma bližšie a svoje pery pritisol na tie moje.
Dokonale sme sa oddávali tejto chvíli.........A tak sme žili spokojne až do...to je už iný príbeh.
Autor: kikhusenka, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Rosalie-kapitola 17:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!