Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reverse side of the world 2

24.06.2010 (20:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1198×

Znudene som sedela a čím ďalej si myslela, že už nepríde, keď vo dverách zjavil priam boh. Prekvapene som sa vystrela a sledovala ho. Stál v kraji miestnosti a svojimi očami prechádzal po reštaurácii, akoby niekoho hľadal. Mal na sebe čierny priliehaný oblek, čo dokonale pasovalo k jeho bronzovým vlasom. Vlastne celý bol dokonalý a ja som nemohla uveriť vlastným očiam, keď sa jeho pohľad na chvíľu zastavil  na mne.

Zrazu sa pohol smerom k nám a kráčal ku nášmu  stolu. Nechápavo som hľadela, ako došiel ku Claire a jemne ju pobozkal. Potom jeho pohľad spočinul na mne.

„Ty musíš byť Bella,“ povedal krásnym hlasom a ja som mala čo robiť, aby som to rozdýchala.

„Som,“ vykoktala som po dosť trápnej chvíli, po ktorej určite zvažoval, či som duševne v poriadku. Znudene si sadol na stoličku a hľadal čašníka. Keď ho zbadal, zakričal na neho a on prekvapene pribehol.

„Dámy tu sedia už dlhú chvíľu a ešte nič nemajú na stole,“ povedal Edward nahnevane a na tvári mal pohoršený výraz.

„P-prepáčte mi,“ zašepkal trochu vystrašene a čakal na našu objednávku.

„Tak, my by sme si dali červené víno,“ povedal Edward rozhodne a sledoval, či s tým bude Claire súhlasiť. No ja by som podľa jej výrazu hádala, že by mu prikývla na všetko.

„Ja si dám pomarančový džús,“ zamrmlala som.

„Doneste jej nejakú pomarančovú vodku,“ skočil mi do reči a ja som prekvapene vzhliadla.

„Bella, predo mnou sa nemusíš pretvarovať. Veď mám toľko, ako ty,“ žmurkol na mňa a ja som prekvapene sedela a pozerala na neho. S úsmevom sa otočil na Claire a jemne ju pobozkal.

„Som rada, že si spolu rozumiete. Bála som sa toho, že nie,“ ozvala sa Claire.

„Myslím, že s Bellou si budeme veľmi dobre rozumieť,“ mávol rukou Edward a tajomne sa usmial.

Nevedela som, čo urobiť prvé. Či sa najprv spamätať z jeho krásy, alebo z toho, že práve on je priateľ mojej tety.

„Tiež si to myslím,“ povedala som konečne a snažila sa čo najkrajšie usmiať, no vedela som, že oproti jeho úsmevu to bude len chabý pokus.

„Z kadiaľ vlastne si?“ spýtala som sa so záujmom.

„Veľa cestujem,“ začal a sledoval čašníka, ktorý nám priniesol pitie.

„Takže som nikde nemal trvalý pobyt,“ vysvetlil mi a ja som so záujmom počúvala.

„Takže sa nikde dlho nezdržuješ?“ spýtala som sa zákerne a všimla si, ako sa lišiacky usmial.

„Nie. Ale dovtedy som nemal prečo,“ oplatil mi to.

„Nenašiel si si nikoho, kto by ti za to stál?“

„Nikoho takého som nehľadal,“ odvrkol.

Na jeho tvári som zbadala, že táto debata je mu nepríjemná, no ja som nehodlala prestať. Veď ho trochu potrápim chlapca.

„Alebo si nikoho takého nestretol,“ povedala som a hľadela mu priamo do jeho zlatých očí. Bola som prekvapená tou farbou. Nikdy v živote som nič takého nevidela. Cítila som, že by som sa v tých očiach mohla utopiť, no predsa to niečo kazilo. A to, že už neboli priateľské.

„Proste som sa zdržiaval v zlej spoločnosti, Bella. Medzi ľuďmi v mojom veku, no pochopil som, že to nie je moja parketa. Staršie ženy sú vyrovnané a hlavne vyspelé...“ šepkal tvárou naklonenou blízko tej mojej. Cítila som jeho dych na mojej tvári. „Vo všetkých smeroch,“ dokončil a ja som cítila, ako som vypúlila oči.

„Ide z vás strach,“ zasmiala sa zrazu Claire a silno stláčala Edwarda za ruku. Edward si pomaly vydýchol a vrátil sa na miesto.

„Niekedy si to môžeme zopakovať. Máš veľmi zaujímavé otázky a chcel by som ťa viac spoznať. Veď predsa sa budeme vídať často,“ povedal zrazu priateľsky a ja som postrehla, ako slovo často povedal trochu iným tónom.

„S radosťou,“ zašepkala som otrávene, čo ho potešilo.

Edward sa po celý čas už venoval Claire a ja som tam unudene sedela a snažilo sa nesledovať ich. Mohla by som na rovinu priznať, že žiarlim na Claire, ale nechcela som to. Nevedela som si to priznať. Ale vedela som, že na Edwardovi ma niečo strašne priťahuje a nie je to iba jeho dokonalý výzor, ale aj to, aký bol po celý čas tajomný a hovoril tak nedokončene, ako by som mala sama prísť na to, čo sa mi snaží povedať. No najviac ma nahnevalo, čo povedal o mne a vlastne všetkých tínedžerkách. Nevyspelé a nevyrovnané? Chcem mu dokázať, že sa mýlil. Že sa zamiluje aj do takej, ako som ja a nemusím mať nad štyridsiatku. Chcela som zažiť ten pocit, keď mi povie, že sa mýlil. Pretože práve on bol po celý čas taký istý a to ma neuveriteľne hnevalo, ale zároveň aj priťahovalo.

„Och, bože, Bellu nudíme,“  povedala zrazu Claire zhrozene a odstrčila od seba Edwarda, ktorý ani nechcem vedieť, čo robil.

„Ale vôbec,“ mávla som rukou.

„Nie, už aj tak pomaly musíme ísť, veď zajtra máš školu,“ povedala zhrozene a rýchlo ešte dopila vodu.

Obidve sme sa postavili na odchod a ja som čakala, dokým sa oni dvaja rozlúčia. Potom Edward ku mne pristúpil a zdvihol ruku. Nechápavo som ju chytila.

„Som rád, že som ťa spoznal,“ povedal a jemne s ňou potriasol.

„Nápodobne,“ vyhŕkla som ihneď a on sa zasmial.

„Tak sa majte a ty, Bella, sa dobre uč!“ povedal výstražne. Claire mu ešte rýchlo poslala vzdušný bozk a odišli sme.

„Tak, čo hovoríš?“ spýtala sa a na tvári mala zasnený úsmev.

„No, čakala som niečo iné, ale v pohode,“ snažila som sa, aby to vyznelo nezaujato.  Nemohla som si nevšimnúť zmenu na Clairinej tvári. Bola o toľko šťastnejšia a dokonca aj mladšia.

„Veľmi mi záleží na tom, aby ste si rozumeli. Pretože dúfam, že Edward je ten pravý a budeme spolu naozaj často,“

Sledovala som, ako netrpezlivo otvárala auto a na každú novú vetu prikývla. Len jedna vec ma hnevala a to, že keď Edward Claire odkopne, tak ju to veľmi zraní. A ja som vedela, že sa to stane. Vždycky to tak bolo.

Zamyslene som hľadela von oknom a sledovala krajinu, ktorá sa míňala až dokým sa pred nami neobjavil náš dom. Po celý čas ma prekvapoval jeho výzor, pretože medzi ostatné určite nezapadal. Bol až príliš drahý. Obidve sme išli v tichosti domov a ja som hneď nabrala smer, posteľ.

Unavene som sa rukou snažila nájsť budík, ktorý už po druhý krát zvonil. Nahnevane som ho vypla a vyliezla z postele.  Predstava školy mi to rozhodne neuľahčovala.

„Dobré ráno,“ povedala som Claire, ktorá mi robila raňajky.

„Aj tebe Bella,“ usmiala sa a na tanier mi vsunula praženicu. Čo najrýchlejšie som sa ju snažila zjesť, aby som do školy neprišla neskoro.

S plnou pusou som Claire pobozkala na líce a vybrala sa do školy.

Nadšene som sa usmiala, keď som zbadala Alex, ako už na mňa čaká pred školou. Rýchlo som vyliezla z auta a objala ju.

„Povedz mi všetko,“ vyhŕkla a oči jej žiarili nadšením.

„Aj tebe ahoj,“ zasmiala som sa a sledovala, ako pozdvihla jedno obočie. Vedela som, že tejto téme sa určite nevyhnem.

„Aký bol? Škaredý, starý, alkoholik, workoholik? Proste všetko,“ naliehala.

Rezignovane som si vzdychla a pozrela jej s úsmevom do očí.

„Bol neuveriteľne krásny, asi sedemnásť ročný. Myslím, že nepracuje, ani úchyl nie je, ale to si nie som celkom istá,“ zarecitovala som a Alex vybuchla do smiechu.

„No dobre. Teraz vážne,“ vykoktávala medzi smiechom, no keď zbadala môj výraz, prestala.

„Ani ja som tomu neverila,“ doplnila som a na tvári som mala úsmev, skôr zasnený.

„Musím ho vidieť,“ zašepkala.

„Aj ja,“ zasmiala som sa a vybrala sa do školy, vtedy som ešte netušila, čo ma čaká doma.

-------------------------------------------------------------------------------

Tak, ako sa vám páčila druhá časť? Teraz je to trochu nudné, no postupne to bude lepšie :D Prosím o komenty.

Moje zhrnutie

Predchádzajúca kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reverse side of the world 2: