Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reverse side of the world 13. kapitola

25.05.2011 (09:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1356×

So spokojným úsmevom sa odtiahol a prstom mi odhrnul vlasy, ktoré mi padali do tváre.

„Dobrú noc, Bella.“

Ráno som bola ako na nožoch. Behala som zo strany na stranu a nevedela čo skôr. A pri predstave, že musím ďalších sedem hodín sedieť v škole mi nebolo o nič lepšie. Nevedela som sa dočkať poobedia. A hlavne Edwarda.

Potichu som zbehla dolu, pripravená do školy a pozdravila Claire, ktorá stála v kuchyni.

„Znova bez raňajok, Bella?“ spýtala sa pobavene, keď som už v ruke zvierala kľučku. Do ruky som rýchlo schytila jeden rožok, ktorý bol na tanieri a ospravedlňujúco na ňu pozrela.

„Bež,“ zasmiala sa a hlavou kývla ku dverám. Tentoraz už pomalšie som vyšla z domu a nasadla do Alexinho auta, ktoré ma už čakalo pred domom. Všimla som si, ako otvára ústa na pozdrav, no skočila som jej do reči.

„Prečo sa necítim previnilo?“

Alex stuhla, očividne prekvapená mojou otázkou, ktorá ma trápila celý čas. Keď sa konečne spamätala, prekvapene zamrkala.

„Možno máš Edwarda naozaj rada,“ povedala. „A ty vieš, ako to myslím,“ doplnila, keď som sa zamračila. Edwarda som mala rada... a to priveľmi. Ale nad otázkou, či k nemu cítim niečo viac som sa nezamýšľala a ani nechcela.

„Viem, že ho chcem,“ začala som zamyslene a hľadela von oknom. „Že ma bolí vidieť ho s inou... a že ho chcem iba pre seba... dokelu!“ Zhrozene som sa zosunula po sedadle a hlavu si zložila do dlaní.

„A je to tu! Láska,“ zaspievala Alex a posledné slovo divne predĺžila. „No tak, Bella, nie je to také zlé,“ povedala, keď zbadala môj nešťastný pohľad.

„Edward mi sľúbil, že to Claire povie,“ šepla som potichu. Alex neveriacky pozdvihla jedno obočie. „Bude ma nenávidieť.“

V aute zostalo ticho a ja som bolestne privrela oči.

„Claire ťa má rada a Edward má okolo dvadsať, Bella, ako inak to mohlo dopadnúť? Aj ona to musela tušiť.“

Alex ma jemne pohladila po chrbte a povzbudivo sa na mňa usmiala.

„To zvládnete.“ Úsmev som jej vrátila a otočila sa von k oknu, kde sa míňala krajina.

Škola sa vliekla až neprirodzene pomaly. Každá jedna sekunda čo ubehla mi pripadala ako hodina. Unudene som sedela na chémii, predposlednej hodine a pohľadom aspoň nasledovala profesora, ktorý niečo nadšene vysvetľoval, no čo, som nepostrehla. Môj zrak znova zablúdil k hodinám, ktoré neľútostne pomaly tikali a potichu si vzdychla, keď mi zrazu zavibroval mobil. Prekvapene som poskočila a skontrovala, či si toho nikto nevšimol. Pomaly som ho vytiahla a šťastne sa usmiala, keď tam svietilo Edwardovo meno. Poslednýkrát som pozrela na profesora a otvorila si esemesku.

Nudíš sa?

Prekvapene som sa zaškerila na mobil a odpísala.

Ani nevieš ako.

O niekoľko sekúnd mi pípol mobil zase a ja som nedočkavo otvorila sms.

Takže nebude vadiť, keď ťa oberiem o vzdelanie a unesiem ťa...

Pobavene som sa usmiala. Čo je to za otázku?

Chceš vtrhnúť do školy a uniesť ma? Aké hrdinské.

Na perách som mala stále prihlúply úsmev a všimla si, ako na mňa pár ľudí nechápavo pozrelo.

Skôr som mal na mysli, že vyjdeš zo školy a nenápadne nasadneš do môjho auta... Nechcem naše prvé rande stráviť vo väzení... alebo ťa tá predstava láka?

Potichu som si odfrkla. Arogant jeden.

Čakaj ma vonku!

Poslala som mu, odložila mobil naspať do nohavíc a netrpezlivo čakala, kedy sa konečne ozve zvonček.

...

„Bella!“ zakričala za mnou Alex, keď už som uháňala po chodbe. Trochu neochotne som zastavila a nedočkavo na ňu pozrela.

„Kam ideš?“

„Za Edwardom,“ povedala som a Alex sa nadšene usmiala.

„Veľa šťastia... a budem ťa kryť.“ Žmurkla na mňa so smiechom a ja som sa znova rozbehla na parkovisko, kde už stálo čierne Ferrari. Pretočila som oči nad tým, ako veľmi bol Edward nenápadný.

„Ahoj,“ šepla som okamžite, keď som nastúpila a nedočkavo sa na neho otočila. Mal na sebe obyčajné čierne tričko s riflami, no v jeho podaní to aj tak vyzeralo neodolateľne. Očami som pomaly stúpala k tvári, po jeho plných perách, ktoré sa pobavene usmievali až k očiam, ktoré ma rovnako sledovali. Začervenala som sa a sklopila pohľad.

„Čo?“ spýtal sa so smiechom a jemne mi pozdvihol bradu, aby mi mohol darovať bozk. Ruky som mu zaplietla do vlasov a snažila sa ho čo najviac predĺžiť, no po chvíli sa znova odtiahol.

„Dnes si krásna... ako vždy,“ povedal, čo spôsobilo akurát to, že som sčervenela ešte viac.

„Tak kam ma unášaš?“ spýtala som sa so záujmom a všimla si, ako prevrátil oči.

„Och, Bella, vždy si taká zvedavá?“

„Iba pri tebe.“ Zvodne som na neho žmurkla.

„Na moje obľúbené miesto,“ povedal napokon a mne nezostávalo nič iné, ako sledovať cestu a snažiť sa to aspoň uhádnuť. No po asi desiatom Edwardovom  „nie“  som si porazene oprela hlavu a s úsmevom sledovala Edwarda, ktorého to znervózňovalo.

„Baví ťa to?“ povedal trochu podráždene a ja som sa potichu zasmiala.

„Pozerať na teba? Áno.“

Edwardove ústa sa vytiahli do samoľúbeho úsmevu a autom zabočil na nejakú bočnú cestu.

„Už tam sme,“ šepol a ja som nechápavo pozdvihla jedno obočie.

„V lese?“ spýtala som sa trochu sklamane, na čo sa Edward zasmial.

„Čakala si reštauráciu?“ S pozdvihnutým obočím na mňa zvedavo pozrel. Prikývla som. Čakala som všetko, ale toto nie. Zúfalo som sa pozrela na moje značkové lodičky a potom na Edwarda.

„Nie je to ďaleko.“ Prevrátil oči, z kufra vybral batoh a vyšliapanou cestičkou sa vybral do lesa. Zhrozene som sa za ním rozbehla a snažila sa nespadnúť.

„Nevedela som, že máš rád prírodu,“ zamrmlala som. Edward sa zamračil a na perách sa mu objavil falošný úsmev.

„Nevieš o mne veľa vecí,“ šepol a uprene hľadel niekam do lesa. Mal pravdu. Nevedela som o ňom nič a ani ho nepoznala. Vedela som iba to, čo mi o mne povedal. A to mi neprišlo dôveryhodné. Stále som mala pocit, že Edward niečo tají. No nikdy na sebe nedal nič poznať. Bol taký nedostupný.

„Tak mi o sebe porozprávaj.“

Potichu sa zasmial a nesúhlasne na mňa pozrel.

„Čo by si chcela vedieť?“

„Všetko,“ odpovedala som a nemohla si nevšimnúť, ako Edward znervóznel.

„Vydržíš dokým tam prídeme?“

Znudene som si odfrkla.

„Bude to ešte dlho?“

„Nie,“ odvetil so smiechom. A neklamal mi. Asi za päť minút sa turistická trasa skončila a pred nami sa začala objavovať prvá zeleň, a ja som zbadala krásne jazero.

„Wau,“ vzdychla som prekvapene a Edward sa na mňa nadšene otočil.

„Páči sa ti to?“

„Je to tu nádherné.“ Na nič viac som sa nezmohla. Ani som sa nestihla spamätať a Edward už vytiahol deku, ktorú rozprestrel na tráve. Pomaly som si sadla vedľa neho a zahľadela sa na hladinu jazera, ktorá sa pod slnkom jemne trblietala.

„Narodil som sa v Chicagu,“ prerušil ticho Edward, čím si vyžiadal moju pozornosť. Zvedavo som sa zahľadela na jeho tvár, ktorá sa na chvíľu rozjasnila. „Moji rodičia umreli, keď som mal sedem rokov a odvtedy som býval v deckom domove...“

Edward mi rozprával o všetkom. O jeho rodičoch, živote v detskom domove a živote po. Celý čas som na neho prekvapene hľadela. Nečakala som, že práve Edward to mal také ťažké a na druhú stranu som ho chápala.

„Ako si sa vlastne dostal do New Yorku?“ spýtala som sa, keď sa odmlčal.

„Neviem, vždy som sem túžil ísť a po jednom nevydarenom vzťahu sa mi to aj podarilo.“

Pri slove vzťah som stuhla a nechápavo na neho pozrela.

„Bella, ver mi, mám toho veľa za sebou a veci, za ktoré nie som na seba hrdý,“ zamrmlal a pousmial sa.

„Och, zabudla som, tvoja zábava k starším ženám,“ zasmiala som sa a pobavene sledovala Edwarda.

„Proste sa pri nich cítim dobre. Lepšie ako u ľudí v tvojom veku,“ povedal protestne a ja som sa zamračila. Okamžite som si spomenula na tú blondínku, za ktorou Edward chodil. Pri tej predstave som ucítila, ako mnou prešla žiarlivosť.

„A hlavne vydaté ženy,“ šepla som sklamane.

„Ale teraz som zúfalo poblúznený jedným dievčaťom, vďaka ktorému porušujem všetky moje pravidlá.“ Jedným prstom mi opatrene nadvihol  bradu, tak, aby som mu hľadela priamo do jeho zelených očí. Na perách sa mu pohrával pokrivený úsmev, ktorý som tak veľmi milovala.

„Čo to so mnou robíš, Bella?“ šepol zúfalo a perami sa jemne obtrel o tie moje. Vzrušene so vzdychla a pootvorila pery. Edward neváhal a jazykom mi najprv prešiel po vrchnej pere a nakoniec si ju vzal medzi tie svoje. Zachvela som sa, ruky zaplietla do jeho jemných vlasov a vášnivo mu bozk oplácala.

Neviem, ako dlho sme tam boli. Edward mi prstom jemne prechádzal po krku, zatiaľ čo ja som mu ležala na hrudi a užívala si ten pocit.

„Už by sme mali ísť,“ zašepkal a ja som si povzdychla. Nechcela som, aby to skončilo. Na to to bolo až príliš krásne.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reverse side of the world 13. kapitola: