Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reverse side of the world 12. kapitola

17.05.2011 (09:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1065×

„Niekedy by som chcel napraviť všetky svoje chyby,“ zamrmlal ešte predtým, ako sa za ním zavreli dvere.

„Bella.“ Štuchol niekto do mňa a ja som prekvapene zdvihla hlavu a pozrela na Alex.

„Hm.“

„Snaž sa aspoň tváriť, že si pri vedomí.“ Zasmiala sa a neveriacky zakrútila hlavou. Pousmiala som sa s ňou a podoprela si hlavu. Aj keď som sa snažila zabudnúť a venovať sa škole, iným mužom, no nešlo mi to. Stále som myslela na neho. A na to, čo mi povedal. Niekedy by som chcel napraviť všetky svoje chyby. Čo tým, preboha, myslel? Ľutoval to, že sa stretol s Claire? Alebo ešte horšie, so mnou? Rezignovane som vzdychla, čím som si vyslúžila ďalší nechápavý pohľad od Alex.

„Chceš sa o tom porozprávať?“

Zhrozene som si odfrkla. To bolo posledné, čo som potrebovala.

Po učebni sa ozval zvonček, ktorý hlásil koniec hodiny a ja som nadšene vyskočila na nohy. Z triedy som priam vybehla a Alex za mnou.

„Myslím, že by sme dnes mali niekam ísť... zabudnúť.“

So smiechom som na ňu pozrela.

„Ako ťa poznám, spiť sa do nemoty a nič si nepamätať.“ Alex prevrátila oči.

„Bella, čo si o mne myslíš?“ Nechápavo zakrútila hlavou. „Ale dnes pre teba prídem, tak sa priprav.“

Na parkovisku sme sa rozlúčili a každá nasadla do vlastného auta.

Cesta domov mi netrvala dlho a ja som si úľavne vydýchla, keď som zbadala, že nikto nie je doma. Pomaly som vyšla do svojej izby a zvalila sa na posteľ. Pravdu povediac s Alex sa mi moc nechcelo ísť, ale bolo to lepšie, ako stráviť večer v prítomnosti Claire a Edwarda.

Unavene som zatvorila oči a o chvíľu som zaspala.

Zobudil ma mobil, ktorý hlasito vyzváňal. Ospalo som zažmurkala, tentoraz už do tmavej izby a rýchlo schmatla mobil. Dokelu! Alex.

„Haló?“ spýtala som sa trochu chrapľavo.

„Bella, za desať minút som dole,“ oznámila mi nekompromisne a okamžite mi zložila. Znudene som si vzdychla a zapla lampu. Pred skriňou som stála dosť dlho a nakoniec si vybrala rifle a top. Vlasy som si iba prehrabla rukou a obula si topánky na podpätku. Z okna som zbadala, že Alexino auto už stojí pred domom. Schmatla som tašku a rozbehla sa po schodoch  von z domu.

„Kam ideš?“ ozvala sa za mnou Claire.

„Von,“ zakričala som bez zastavenia.

„Vráť sa skoro!“ Počula som ešte za mnou, no to už som bežala po chodníku k autu.

Alex bola oproti mne až príliš upravená a ja som začala ľutovať, že som zaspala.

„Pripravená?“ vypálila okamžite so širokým úsmevom na perách.

„Ja vždy.“ Mrkla som na ňu a sledovala, ako naštartovala auto a rýchlo vyrazila.

Pousmiala som sa, keď autom zastavila pred našim obľúbeným podnikom. Už som si ani nevedela spomenúť, kedy som tu naposledy bola. Pomaly som vyšla a spolu s Alex sme sa vybrali dnu. Pohľadom som okamžite vyhľadala stôl, pri ktorom zvyčajne sedíme a zbadala tam známych ľudí zo školy.

„Vás sme tu už dlho nevideli,“ zasmial sa prekvapene Mark, Alexin bývalý a posunul sa, aby sme si mohli sadnúť.

„Čo vám donesiem, dámy?“ spýtal sa čašník.

„Mne môžete colu, ale tu Belle niečo na rozveselenie.“ Zvodne na neho žmurkla a ten čašník si ma trochu oplzlo premeral.

„Nič tvrdé,“ upozornila som ho nezaujato a sledovala, ako s pobaveným úsmevom odišiel. Pohodlne som si sadla a hlavu si oprela o sedačku. Všetci sa so záujmom o niečom rozprávali, no ja som nebola schopná ich počúvať. Po chvíli mi čašník doniesol nejaké pitie a ja som sa hneď napila. Bolo mi jasné, že toto ešte bude dlhá noc.

...

Vypila som už asi štvrtý drink a unudene sledovala Alex, ktorá s niekým tancovala. Ja som sa tomu zatiaľ úspešne vyhýbala. Môj pohľad padol na hodinky. Bolo pól druhej a najvyšší čas ísť domov. Rozhodne som vstala a vybrala sa k Alex.

„Ja už idem,“ zakričala som na ňu cez hudbu a zbadala, ako sa nesúhlasne zamračila.

„No tak, Bella. Ešte chvíľu a potom ťa odveziem,“ prosila.

„Zavolám si taxík,“ vysvetlila som. Videla som, ako rozmýšľa a nakoniec prikývla. Na rozlúčku som ju ešte objala a už vytáčala číslo na taxík.

Cesta mi ubehla rýchlo, keďže väčšinu času som strávila pozeraním von z okna a snažiac sa nezaspať, som si podopierala hlavu. Keď taxík konečne zastal pred našim domom, dala som peniaze vodičovi a pomalým krokom sa vybrala do domu. Bolo mi jasné, že som to zasa s tým alkoholom prehnala. Nie moc, ale dosť na to, aby sa mi krútila hlava. Potichu som otvorila dvere, naskytol sa mi pohľad do tmavej predsiene a vošla dnu. Nedôverčivo som pozrela na schody, ktoré viedli do mojej izby a radšej sa vybrala do kuchyne, napustila si pohár studenej vody a sadla si na stoličku.  

Unavene som si položila hlavu na linku a zavrela oči.

Neviem ako dlho som tam tak sedela, no vyrušil ma až zvuk vchodových dverí, ktoré niekto otváral. Prekvapene som hlavu zdvihla. To som bola až tak mimo, že som si nevšimla, že nikto nie je doma?

Do haly pomaly vstúpil Edward a potichu zavrel dvere. S pozdvihnutým obočím som ho sledovala a mala čo robiť, aby som sa nerozosmiala.

„Neboj sa, Claire spí,“ zašepkala som a Edward sa prekvapene otočil. Keď ma zbadal, na perách sa mu objavil ten krásny úsmev.

„Kde si bol?“ vyhŕkla som so záujmom a bez rozmýšľania. Počula som, ako sa Edward zdráhavo nadýchol, akoby chcel niečo povedať, no v momente ústa zavrel. Nemusel mi to hovoriť, vedela som to. Strojene som sa usmiala a sklopila hlavu.

„Ty?“ prerušil to dlhé ticho a sadol si oproti mne.

„Párty,“ odpovedala som a nervózne hľadela na linku predo mnou. Cítila som sa nepríjemne a nepomáhalo mi ani to, že na mňa Edward hľadel.

„Bella, myslím, že by sme sa mali porozprávať,“ šepol potichu a ja som prekvapene vzhliadla.

„O čom?“

„O nás dvoch,“ povedal zamračene.

„Nič také nie je,“ odvrkla som nahnevane.

„Ja viem, že som spravil chybu. A že som vôbec nemal dovoliť, aby sa také niečo stalo, ale už to nezmením. A jediné, čím som si teraz istý je to, že nedokážem byť bez teba. Nedokážem sa tváriť, že medzi nami nič nebolo. Bella, stále na teba myslím,“ povedal a zúfalo mi hľadel do očí. Prekvapene som zalapala po dychu. Tak veľmi som chcela, ale nemohla som.

„Chceš klamať Claire a zatiaľ byť so mnou? Prepáč, Edward, ale to nie,“ zamrmlala som a všimla si, ako Edward zvraštil obočie.

„Ja... sa pokúsim,“ šepol a uprene hľadel niekam za mňa. „Ale musíš mi dať čas. Toto všetko je pre mňa nové, Bella. Ešte nikdy som nič také necítil.“

Na mojich perách sa objavil šťastný úsmev a rukou som mu jemne prešla po jeho zamračenej tvári.

„Máš týždeň, Edward. Viac nie.“

Chápavo prikývol a konečne sa usmial tým mojim obľúbeným úsmevom.

„Čo keby som ťa zajtra pozval na rande?“ zasmial sa a ja s ním.

„Bude mi potešením,“ povedala som nadšene a pomaly vstala, pripravená ísť do izby. „Tak dobrú noc, Edward.“

Pomaly som sa otočila a chcela odísť, no zastavila ma Edwardova ruka. Jemne si ma pritiahol na svoje telo a perami vyhľadal tie moje. Cítila som, ako mojim telom okamžite prešlo vzrušenie spôsobené iba jedným bozkom.

So spokojným úsmevom sa odtiahol a prstom mi odhrnul vlasy, ktoré mi padali do tváre.

„Dobrú noc, Bella.“

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reverse side of the world 12. kapitola: