Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reverse side of the world 11. kapitola

17.04.2011 (07:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1304×

„No tak, Bells,“ zamrmlal Edward už trochu jemnejšie a snažil sa vyhľadať môj pohľad. Ignorovala som to a postavila sa.

„Idem do izby,“ povedala som rýchlo a rozbehla sa preč. Potrebovala som byť sama.

Hlavu som mala zaborenú hlboko vo vankúši a snažila sa aspoň trochu upokojiť. Hanbila som sa. Tak veľmi. Ako som mohla byť taká hlúpa? Čo som si myslela? Že mi Edward skočí do náručia a nechá Claire iba kvôli mne? Že nechá tú bohatú ženu? Nahnevane som vzdychla a cítila, ako sa mi do očí hrnú slzy. Už zasa. Vedela som, že som spravila hlúposť. Pretože keby som Edwarda ignorovala, tak ako všetkých ostatných, nezamilovala by som sa do neho. A teraz by to tak nebolelo.

Z dverí sa ozvalo tiché klopanie a ja som prekvapene vzhliadla. Rýchlo som si zotrela slzy a vybrala sa ku nim.

„Stalo sa niečo, Bella?“ vyhŕkla Claire okamžite, ako zbadala moje červené oči. Radšej som sklopila zrak a iba zavrtela hlavou, že nie. „Vieš, že mne môžeš všetko povedať,“ nedala sa odradiť a tento raz ma objala.

„Vážne, Claire, nič,“ zaklamala som, no keď sa mi na konci hlas zlomil, Claire iba nedôverčivo prižmúrila oči.

„Súvisí to s chlapcom?“ spýtala sa súcitne a ja som sa musela usmiať. Och, keby len vedela ako veľmi je blízko. Usmiala sa a jednou rukou ma pohladila po chrbte. „Kvôli nim sa netráp... na to budeš mať ešte času dosť,“ zasmiala sa a ja som musela s ňou.

„Ďakujem ti, Claire,“ šepla som a venovala jej úsmev.

Naša dovolenka sa končila a mne nezostávalo nič iné, ako zbaliť si veci, ktorých nebolo veľa. Vzorne som si všetko naskladala do kufra a vyšla s ním na chodbu, kde už stál poslíček, aby nám ich zobral.

„Máš všetko, Bella?“ spýtala sa ma Claire, ako keby som bola malá. Prevrátila som oči a s úsmevom prikývla. No radosť mi zmizla, keď z izby vyšiel aj Edward. Moje srdce okamžite nadskočilo a on akoby to vycítil, zdvihol pohľad a pozrel sa mi do očí. Na perách sa mu objavil letmý úsmev.

Radšej som sa obrátila na Claire a rozhodla sa venovať iba jej. Jeho budem ignorovať, veď čo na tom môže byť až také ťažké?

Cesta taxíkom nebola dlhá a my sme už sedeli v lietadle. Samozrejme, ja sama a oproti mne Claire s Edwardom. Unudene som si vedľa seba zobrala všetky časopisy čo boli po ruke, aby som sa pripravila na dlhý let.

Lietadlo vzlietlo a ja som si okamžite nasadila slúchadlá a neprítomne si listovala v časopise.

...

Unudene som položila už asi deviaty časopis na kôpku prečítaných. Po prvýkrát za celý let som zdvihla pohľad a pozrela na Edwarda. Sedel pohodlne, na tvári mal očarujúci úsmev, ktorý tento raz patril Claire, ktorá mu so záujmom niečo rozprávala. Po lietadle sa ozval jeho krásny smiech.

Moju pozornosť upútala ruka Claire, ktorá pomaly skĺzla k Edwardovej nohe a položila ju na stehno. Jemne mu po ňom kĺzala hore a dole a ja som si nemohla nevšimnúť, ako sa Edwardove nohy inštinktívne roztiahli. Druhou rukou mu opatrne skĺzla po brade a pritiahla si ho k perám. A on neodporoval. Práve naopak. Vášnivo jej bozky vracal. Z tváre presunula ruku do jeho vlasov a pevne ich zovrela v pästi tak, ako som to pred dvoma dňami robila ja. Bolestivo som zavrela oči a odvrátila hlavu, aby si nikto nevšimol tie zradné slzy, ktoré sa mi votreli do očí. Bolo mi jasné, že to robia, no teraz ma to bolelo oveľa viac. Predstava, že Claire ho hladí, bozkáva, jeho vzrušený vzdych čo vyjde z úst a každú jednu slasť, čo zažije, patrí iba jej a nie mne, ma ubíjala. Chcela som, aby miloval mňa, aby som ho robila šťastným ja. A hlavne som chcela, aby bol celý len môj.

 Najhoršie bolo to, že hlboko v duši som vedela, že sa to nikdy nestane.

Hlas letušky ohlásil, že sme pristáli a ja som neváhala a okamžite vstala. Zobrala som si ruksak a pomaly vychádzala z lietadla. Nečakala som na nich. Rovno som si vyzdvihla batožinu a vybrala sa k jednému z taxíkov, ktoré tam stáli.

Cesta domov trvala krátko. Tešila som sa. A nikdy by som nepovedala, že aj do školy a na Alex. Aspoň konečne svoju myseľ zamestnám niečím iným a učenie to rozhodne nebude. Možno by som mohla konečne zvážiť ponuku chalanov na našej škole.

Kufor som položila ku skrini a unavene sa zvalila do postele. Potrebovala som oddych. Netrvalo dlho a ja som zaspala.

„Bella,“ šepkal niekto naliehavo a triasol mnou. Prekvapene som otvorila oči a hľadela do Clairinej tváre. „Musíš vstávať do školy.“

Potichu som zamrnčala a rozmýšľala, kam sa vydalo moje odhodlanie zo včera. Najradšej by som spala a vyliezla až niekedy večer.

„A navyše to od teba nebolo vôbec pekné,“ dodala tento raz už podráždene. Nechápavo som pozdvihla jedno obočie. „To, ako si včera zmizla.“

„Prepáč,“ zamrmlala som iba a konečne vyliezla z postele. Pomaly som sa dotiahla ku skrini a vytiahla si z nej prvé oblečenie, čo mi prišlo pod ruku. Obliekla som sa, namaľovala a aj s pripravenou taškou sa vybrala dole.

„Nechceš sa naraňajkovať?“ spýtala sa Claire prekvapene, keď som sa rozbehla rovno ku dverám. Obhliadla som sa a keď som zbadala Edwarda, ktorý tam sedel, zakrútila som hlavou a s tichým pozdravom vyšla von ku svojmu autíčku.

Už z diaľky som videla Alex, ktorá postávala na parkovisku a s nadšením ma pozorovala. Hneď, ako som zaparkovala, vybehla a objala ma.

„Konečne sa mi vrátila stratená kamarátka,“ zajasala a so záujmom si ma prehliadla. „A aj opálená,“ doplnila a ja som sa musela zasmiať.

„Až tak veľmi som ti chýbala?“ spýtala som sa pobavene.

„Bez teba tu bola nuda. Ale teraz k veci. Ako to dopadlo?“ vyhŕkla a môj úsmev okamžite stuhol. Všimla si to a tiež sa zamračila.

„Je to na dlho,“ šepla som so sklopenou hlavou.

„Máme na to celú školu, aj tak sa tam nič nedeje,“ protestovala, chytila ma za ruku a ťahala ku vchodu. Mne nezostávalo nič iné, ako jej všetko povedať.

Škola ubehla rýchlo, až príliš rýchlo, a ja som sa nešťastne ťahala domov. Alex ma uisťovala, že to zvládnem a už rozmýšľala, na aké párty pôjdeme, aby som na všetko zabudla. Zhrozene som privrela oči, keď som zbadala, že v garáži stojí iba jedno auto a to čierny Aston Martin. Potichu som otvorila dvere a nakula dnu. Odľahlo mi. Nikde som ho nevidela. Opatrne som si vyzula topánky a tichým krokom sa plížila do svojej izby. Jediná moja záchrana boli tiché parkety, ktoré sme mali. Nakoniec som zatvorila dvere a s povzdychom si sadla na posteľ a vytiahla domáce úlohy.

Zamyslene som si zapisovala do zošita poznámky, keď som začula, ako niečo potichu prasklo. Prestala som s písaním a chcela sa obzrieť, no zrazu som cítila, že posteľ sa jemne prehla a zozadu ku mne došla Edwardova vôňa. So zatajeným dychom som vnímala, ako sa pomaly približoval, až sa jeho telo tesne dotýkalo toho môjho.

„Vyhýbaš sa mi,“ šepol zamatový hlas a ja som sa zachvela.

„Nevyhýbam, len som nemala čas,“ zaklamala som a na chvíľu nastalo hrobové ticho, ktoré prerušoval iba môj dych.

„Aha,“ šepol pobavene a jednou rukou sa pohrával s mojimi vlasmi. Nakoniec ich všetky zhrnul do strany a pery pritisol na môj krk. Jemne mi ho láskal a ja som najprv slastne zaklonila hlavu, aby mal lepší prístup, no keď som sa spamätala, odtiahla som sa na druhý kraj postele. Edward prekvapene zdvihol hlavu a pozdvihol jedno obočie. Bože, aký bol sexy. Mal na sebe čierne obtiahnuté tričko a obyčajné rifle, no na ňom to vyzeralo božsky.

„Čo sa deje, Bella?“ zašepkal zúfalo a chcel sa znova pritiahnuť ku mne, no moja ruka ho zastavila.

„Prepáč mi, ale ja nemôžem,“ povedala som zranene a radšej sklopila pohľad, aby som nevidela jeho smutné oči.

„Spravil som niečo zle? Nechápem tomu, Bella.“ Jeho krásny hlas bol stále viac naliehavejší. Prekvapene som vzhliadla, keď sa zrazu objavil tesne predo mnou. Rukami ma opatrne chytil za hlavu a zdvihol ju.

„Páčilo sa ti to,“ šepol a perami jemne prešiel po tých mojich. Vzrušene som zalapala po dychu a pootvorila ich. Neprestával mi ich láskať a ja som ucítila, ako mi po spodnej pere prešiel jazykom.

„Mne sa to páčilo,“ vzdychol sladko a uprene mi hľadel do očí, akoby sa snažil v nich niečo nájsť. Bolestne som ich zavrela a odtiahla sa.

„Prosím odíď, Edward,“ povedala som potichu a počula, ako Edward prekvapene vzdychol.
„Bella,“ snažil sa protestovať, no ja som prerušila.

„Okamžite odíď z mojej izby,“ povedala som tento raz hlasnejšie a nahnevane na neho zazrela. Nechápavo sa postavil a vybral sa ku dverám. Poslednýkrát na mňa pozrel.

„Niekedy by som chcel napraviť všetky svoje chyby,“ zamrmlal ešte predtým, ako sa za ním zavreli dvere.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reverse side of the world 11. kapitola: