Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Renesmeeina budúcnosť - 3. kapitola

28.08.2013 (19:45) • kikinka82243 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 987×

Ráno bolo veľmi hmlisto a dosť pršalo, tak som sa rozhodla obliecť sa teplo. V skrini som našla čierne rifle a kockovanú fialovú košeľu, ku ktorej som tam našla aj čierny tenký opasok so zlatou prackou. Vlasy som si len prečesala hrebeňom a nechala voľne padať na plecia. Keď som bola hotová, zašla som do Jakeovej izby. Ešte spal, tak som si k nemu ľahla. Už bolo dosť hodín a on ešte stále spal, tak som sa ho rozhodla zobudiť.

„Jake, vstávaj, už je veľa hodín," zašepkala som mu do ucha. Otvoril tie svoje krásne oči a rozospatým výrazom sa na mňa nádherne usmial.

„Dobré ránko, zlatíčko." Keď mi hovoril niečo podobné, vždy sa mi roztápalo srdce. Bol neskutočne krásny a ja som nevedela uveriť tomu, že chce len mňa a nikoho iného. Vtisla som mu vášnivý bozk na pery a usmiala sa na neho.

„Ľúbim ťa." Bolo také pekné povedať mu.

„Ľúbim ťa." No ešte krajšie bolo počuť to od neho.

„Tak vstávaj, ty spachtoš, zmeškáme do školy," nabádala som ho.

„Veď hej, už vstávam," povedal to ešte stále zaspatým hlasom, no pomaličky sa začal obliekať.

„Počkám ťa dole." Vstala som a zišla do kuchyne.

Za kuchynským stolom sedela mamka s ockom a bozkávali sa. Mali sa strašne radi. Akceptovali Jakea ako môjho doživotného partnera a za to som ich ja mala ešte radšej.

„Dobré ránko," pozdravila som.

„Dobré," odzdravili ma a rýchlo sa od seba odtiahli, no rukami sa stále držali.

Rozhodla som si urobiť raňajky. Do misky som nasypala müsli a zaliala ho mliekom. Potom som z chladničky vybrala syr, šunku a maslo pre Jakea. Všetko som mu to dala na chlieb a k tomu som spravila aj dvojitú kávu. Sadla som si za stôl a pustila som sa do svojich raňajok. Kým som ich dojedla, v kuchyni sa zhromaždili všetci ostatní. Živo diskutovali o všeličom, medzitým prišiel aj Jake, ktorý neuveriteľnou rýchlosťou do seba nahádzal raňajky. Bolo už dosť hodín, no všetci mali čas.

„Pôjdeme už?" nedočkavo som sa spýtala.

„Jasné, poďme, keď ste už všetci hotoví," ozval sa ujo Emmett. Vyšla som z dverí a ostatní ma nasledovali. Sadla som si do auta s Jakeom, mamkou a ockom. Cesta bola tichá a pokojná, občas sa ma mamka opýtala na niečo zo školy a vyzerala, že je s mojimi odpoveďami spokojná. Zaparkovali sme ďaleko od budovy, pretože už nikde inde nebolo miesto, no mne to vôbec nevadilo. Cupitala som do školy a Jake ma držal za ruku. Prišli sme ku skrinke, dala som do nej tašku a vybrala veci na prvú hodinu. Ešte chvíľu som sa rozprávala s Jakeom, keď prišiel Emmett, aby sme mohli ísť na matiku.

 „Pripravená?" opýtal sa ujo Emmett.

„Vôbec, tak pôjdeme?" zasmiala som sa a odkráčala do triedy. Ujo Emmett ma nasledoval. Sadli sme si na to isté miesto ako včera, lenže dnes na nás už ľudia toľko nezízali. Položila som si veci na stôl a čakala, kým príde učiteľ.

„Dobré ráno, žiaci, dnes sa budeme venovať výrobkovej logike," oznámil to s takým nadšením, že som o seba začala mať strach.

Celá hodina bola neuveriteľne hrôzostrašná. Učiteľ nám dal pred koncom hodiny samostatnú prácu na známku a ja som v tej chvíli bola vďačná, že mojim spolusediacim je ujo Emmett. Šepkal mi všetky výsledky aj riešenia úloh. Nakoniec nám dal pán Forbes ešte k tomu všetkému aj domácu úlohu na dve strany. Zničená som sa celým dňom len tak pretĺkala. Prišla som na angličtinu a z poslednej lavice mi zakývala Carlee. Prešla som cez triedu a prisadla som si k nej.

„Ahoj," srdečne ma pozdravila.

„Ahoj," unavene som ju odzdravila.

„Aký si mala deň?" opýtala sa ma so záujmom.

„Hrozný, matematika ma úplne zabíja," posťažovala som sa jej.

„Neboj sa, aj ja som mala s pánom Forbesom zo začiatku problém, no zvykla som si a doučoval ma môj brat. On je o sedem rokov starší a vyštudoval odbor matematiky na Oxforde. Keby si chcela, tak sa ho skúsim opýtať, či by ti nepomohol." Bola veľmi milá a keďže som doma nechcela priznať, že mi niečo nejde, tak som jej bola veľmi vďačná.

„To by som bola veľmi rada, vážne potrebujem pomoc," povedala som to s neuveriteľne znudeným hlasom, až som bola prekvapená sama zo seba.

 „Tak sa ho spýtam ešte dnes," s nadšeným hlasom vyhŕkla. Chcela som sa jej ešte veľa vecí opýtať, no v tej chvíli vošiel do triedy učiteľ. Začali sme preberať Shakespeara, aspoň že angličtina je normálny predmet. Po hodine som s Carlee šla najprv k jej skrinke a potom sme sa dohodli, že pôjdeme k mojej.

„Ten Jake, tvoj priateľ, s ním si už dlho?" opýtala sa ma s neistotou v hlase.

„Tri roky, mám ho veľmi rada," vysvetlila som jej. Ďalej sa ma už nič nepýtala, len si brala veci zo skrinky.

„Tak, môžeme ísť," oznámila mi.

„Fajn, poďme," povedala som.

„Počuj, nedáš mi tvoje číslo? Keby sa mi brat ozval," navrhla mi.

„Jasné, dobrý nápad. Dúfam, že mi pomôže." Fakt som tú pomoc potrebovala. Vymenili sme si čísla a ďalej sme kráčali k mojej skrinke. Pri skrinke ma už čakal Jake.

„Ahojte," pozdravil nás srdečne.

„Ahoj," pozdravila ho Carlee trochu hanblivo.

„Ahoj," pozdravila som ho unaveným hlasom a dala som mu pusu na líce.

„Tak ja už pôjdem. Ahojte," pozdravila nás Carlee.

„Počkaj, Carlee, nechceš sa dnes ísť učiť k nám?" s nádejou som sa jej opýtala.

Chvíľu nič nehovorila, vyzerala dosť zaskočene.

„Jasné, prečo nie," vykoktala so seba.

„Tak máš tu auto alebo ideš s nami?"

„Volala som otcovi, aby po mňa prišiel, ale zasa mu zavolám, aby nechodil a pôjdem s vami, keď to nevadí?" nesmelo sa opýtala.

„Jasné, že nie, choď volať," popchla som ju. Šla volať a ja som si začala vyberať veci zo skrinky.

„Nessie, čo to robíš?" Zhrozene na mňa pozeral Jake?

„Čo? Je to kamarátka, bude to v pohode." Ja som nemala žiadny strach.

„Si si istá?"

„Som si úplne istá, Carlee je v pohode," sebavedome som vyhlásila.

Jake si vzdychol, ale ďalej nič nehovoril. Medzitým som si zbalila veci a aj Carlee už prišla.

„Môžeme?" opýtala som sa obidvoch.

Obaja prikývli a ja som chytila Jakea za ruku a vyšli sme všetci traja von.

„Jake, nepôjdeš s Alice?" láskavo som ho požiadala.

„Jasné." Pochopil to a nasadol k Alice do auta. Auto sa pohlo a oni odišli. Mamka s ockom ešte neboli pri aute, tak sme čakali. O malú chvíľu som ich už videla na schodoch. Pozreli sa naším smerom a v tvári mali nepokojný výraz.

„Carlee, toto je Bella a Edward," predstavila som jej mojich akože súrodencov.

„Bella, Edward, toto je Carlee, moja kamarátka."

„Ahoj, Carlee," pozdravil ju ocko.

„Ahoj," nesmelo odzravila.

„Rada ťa spoznávam, Carlee."

„Aj ja teba." Zdalo sa, že Carlee má nízke sebavedomie.

„Carlee sa dnes pôjde so mnou učiť, tak ide s nami autom," oboznámila som ich so situáciou.

Ocko sa na mňa divne pozrel, no nič nepovedal.

„Fajn, tak ideme?" opýtala sa mamka.

„Jasné, poďme," nadšene som zapískla.

 Nasadli sme do auta, dosť rýchlo sme sa viezli po kľukatej ceste k nášmu domu. Carlee nič nehovorila, zdala sa mi akoby nebola vo svojej koži. Už bolo vidno náš dom. Bol svetlo-oranžovej farby s veľkou terasou a preskelenou stenou z bočnej strany. Zo zadnej časti domu sme mali veľký bazén v tvare klavíra a záhradu s anglickým trávnikom. Celkom vzadu boli dva maličké skleníky, v ktorých si babka pestovala zeleninu. Jedla som ju však len ja s Jacobom. Ocko zastavil pred domom, ja s Carlee sme vystúpili a mamka s ockom šli zaparkovať auto do garáže, ktorá bola hneď vedľa záhrady. S Carlee sme vošli do domu, prešli sme cez obývačku hore schodmi popri izbách, až sme prešli do mojej.

„Tak, urob si pohodlie. Nechceš niečo na pitie?" opýtala som sa.

„Nie, vďaka."

„Tak, pustíme sa do úloh."

„Jasné, ideme na to."

Robili sme si po tichu úlohy, sem tam bolo počuť ako niekto prešiel popri dverách. Už som mala hotové všetko okrem matematiky.

„Už máš hotové úlohy?" opýtala som sa Carlee.

„Hej, už mám všetko, nechceš s niečím pomôcť," ponúkla mi pomoc.

„No, vlastne by som potrebovala pomôcť s matikou," priznala som.

„Tak ukáž, pozrieme sa na to."

Carle bola v matematike fakt dobrá, všetko mi vysvetlila a už som tomu aj začínala rozumieť. Mala so mnou veľkú trpezlivosť, čo ma dosť prekvapilo, pretože ľudia takú mať nezvyknú.

„Ďakujem, že si mi pomohla, už tomu začínam rozumieť, si fakt super." Moje poďakovanie bolo celkom úprimné.

„Tak poď, odveziem ťa domov," navrhla som jej, keď si balila veci do tašky.

„Ďakujem, bolo to príjemné učenie a to ja často nehovorím." Carlee bola fakt skvelá kamarátka.

 Zišli sme dolu po schodoch a ja som zbadala celú moju rodinu ako pozerajú telku. Keď nás zbadali, ani sa nepohli.

„Už ste hotové?" opýtala sa mamka.

„Hej, už máme všetko, idem odviezť Carlee domov," oznámila som im.

„Fajn, a cestou prosím ťa kúp šampón," ozvala sa teta Rosalie.

„Okej."

„Maj sa, Carlee, radi sme ťa spoznali," pozdravil ju na odchod ocko.

„Aj ja som vás všetkých rada spoznala, ahojte," slušne pozdravila Carlee a vyšla von dverami.

Vodičák som nemala dlho, no už som párkrát šoférovala. Vošli sme do garáže a mne napadlo, že dám Carlee možnosť vybrať si, ktorým autom chce ísť. Rozsvietila som v celej garáži a až som počula, ako Carlee padla sánka.

„Tak, Carlee, keďže si hosť, tak si môžeš vybrať auto, ktorým ťa odveziem." S úsmevom na perách som jej dala svoj návrh.

„Wow." Poobzerala sa po garáži a ukázala na žlté Porsche, ktoré patrilo tete Alice. „Toto." Nesmelo sa usmiala.

Zobrala som kľúče z vešiačika a nasadli sme do auta. Carlee ma navigovala k jej domu. Bol to maličký útulný žltý domček s kvetinkovou záhradkou pred domom.

„Tak sme tu, ďakujem za odvoz," poďakovala a vystúpila.

„Nie je zač." Usmiala som sa na ňu.

„Nechceš ísť dnu?" pozvala ma.

„Jasné, prečo nie," povedala som.

Vypla som motor a nasledovala ju dnu do domu.

„Ahoj, oci, už som doma," zakričala do prázdneho priestoru.

„Ahojte," pozdravil nás Carleein otec, ktorý prišiel z vedľajšej miestnosti.

„Oci, toto je Renesmeee, moja kamarátka," predstavila ma.

„Dobrý deň, rada vás spoznávam," pozdravila som ho.

„Carlee, hádaj kto prišiel," naťahoval ju pán Fell.

„Nie, neverím," nadšene zapišťala.

Z dverí sa vyvalil svalnatý chlap, ktorý mohol mať okolo dvadsať päť rokov. Zdvihol Carlee do náručia a zatočil ju.

„Ahoj, sestrička," pozdravil ju.

„Matt, som taká rada, že ťa vidím." Carlee mal svojho brata asi veľmi rada.

„Ness, toto je môj brat Matt," predstavila mi ho.

„Ahoj, Matt, ja som Renesmee," pozdravila som ho.

„Matt, Ness by potrebovala doučiť matiku, nepomôžeš jej, keď si teraz doma?" opýtala sa ho.

„Jasné, prečo nie, môžeme začať hneď zajtra po škole, môže byť?" opýtal sa ma.

„Hej, ďakujem, že mi pomôžeš, ale ja už pôjdem, rada som vás spoznala, majte sa," rozlúčila som sa vyšla som von z dverí. Nasadla som do auta a šla domov. Cestou som sa ešte zastavila v drogérii po ten šampón. Doma už boli všetci vo svojich izbách a ja som si uvedomila, že už je veľa hodín. Vyšla som do svojej izby a zaľahla som do postele. Už teraz som sa tešila na zajtrajší deň. Carlee je super kamoška a dnes mi veľmi pomohla. Začínam ju mať fakt rada. Rozmýšľala som o našom dni a niekde medzitým som zaspala.

Prosím komentíky.

Autor: kikinka82243, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Renesmeeina budúcnosť - 3. kapitola: