Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Renesmeeina budúcnosť - 2. kapitola

14.08.2013 (14:00) • kikinka82243 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1102×

Písané z Renesmeeinho pohľadu:

Dorazili sme pred našu novú školu, strašne som sa tešila. V aute sme sa s mamkou a ockom rozprávali a oni mi stále pripomínali, že ich musím volať Bella a Edward. Dali si vášnivú, dlhú pusu a vyšli sme z auta. Pred schodami nás čakal Jake. Dal mi pusu na líce a zvítal sa s nami.

„Ahojte, konečne ste dorazili!" pozdravil nás.

„Kde si bol?" spýtala sa ho mamka.

„Musel som si ešte niečo zariadiť," odvetil jej to isté, čo už vedela.

„Tak ideme?" spýtala som sa nedočkavo.

„Jasné, poďme," odvetil pohotovo Jake. Tiež sa nevedel dočkať.

Mamka s ockom mi zariadili rozvrh hodín tak, aby som každú hodinu mala s niekým z rodiny, okrem angličtiny. Tento predmet už bol plný, tak sa tam nikto nemohol dať preožiť. Vošli sme do dosť veľkej kancelárie. Ocko pristúpil k stolu, za ktorým sedela staršia žena s blond vlasami a tmavou pokožkou.

„Dobrý deň," pozdravil ju „My sme Cullenovci, sme tu noví, prišli sme si vyzdvihnúť rozvrhy hodín." Počas celého rozprávania sa na ňu usmieval.

„Samozrejme, viem o vás, len potrebujem od každého z vás podpis a vedľa u kolegyne už máte pripravené rozvrhy aj s plánmi budovy."

Všetci sme sa podpísali na maličký papierik a vyzdvihli sme si rozvrh hodín spolu s kľúčikmi od skriniek. Moja skrinka bola vedľa Jakeovej a Rosaliinej. Prvú hodinu som mala matematiku s Emmettom. Kráčali sme chodbou a on mi hovoril o svojom prvom dni v škole po premene na upíra. Trieda bola dostatočne veľká, aby sa tam zmestilo dvadsaťpäť žiakov. S Emmttom sme si sadli do poslednej lavice. Až teraz som si všimla, že na nás každý zíza. Vybrala som si s tašky učebnice a snažila som sa nevnímať zvedavé pohľady každého naokolo.

„Ujo Emmett, každý na nás zíza," pošepkala som mu. Bola som si itá, že to slovo ujo nikdo nepočul.

„Pokoj, Nessie, na to si zvykneš, nevšímaj si to," upokojoval ma.

Sedela som tam a snažila som sa nevšímať si zvedavé pohľady. Našťastie v tej chvíli vstúpil do triedy učiteľ. Bol to vysoký chudý muž s čiernymi vlasami a svetlou pokožkou.

„Dobré ráno, žiaci," monotómne pozdravil triedu.

„Dobré ráno, pán Forbs," otrávene odzdravila trieda.

Keď ma Carlisle učil matematiku, tak to bolo oveľa zábavnejšie a ľahšie ako toto. Táto matika bola neuveriteľne nudná a ťažká, ešteže Emmett toto učivo preberal už zopár desiatok krát, no aj ja sa to budem musieť doučiť. Druhú hodinu som mala biológiu s tetou Alice. Bolo to zábavnejšie než matematika, ale nie až tak, pretože to učivo, čo sme preberali, ma už Carlisle učil. Naša učiteľka bola nižšia, útla slečna s červenými vlasami a tmavšou pokožkou. Slečna Woodová bola príjemná, oveľa viac ako pán Forbs. Tretia hodina bol dejepis s mamkou. Učivo som si pamätala z Carlisleovho rozprávania, keď rozprával svoje zážitky. Mamka nebola upírkou o nič dlhšie než ja, tak si učivo tiež pamätala len z dedkovho rozprávania. Učiteľ bol malý chlapík s blond kučeravými vlasami. Ako štvrtú hodinu som mala telesnú výchovu s tetou Rosalie. Piata hodina bola múzické umenia s ockom. Potom sme šli všetci spoločne na obed. V celej jedálni sa po nás obzerali a otáčali hlavy dobre, že im nespadli s krku.

„Tak ako ide deň?" opýtala sa ma mamka s obavami v hlase.

„Celkom fajn, len škola nie je až taká zábavná, ako som si myslela," so sklamaným hlasom som jej odpovedala.

„Ja som ti to hovorila," pripomenula mi jej slová a všetci sme sa spoločne zasmiali. Ja jediná som skutočne jedla, ostatní sa s jedlom len hrali a trhali ho na kúsky.

Po obede som šla sama na angličtinu. V triede som si sadla do poslednej lavice pri okne. Vybrala som si knihy na lavicu a čakala, kým príde učiteľ. Po chvíľke sa k mojej lavici pristavilo chudučké dievča s plavo-hnedými vlasmi a belasými očami.

„Ahoj, ja som Carlee, môžem si prisadúť?" váhavo sa ma opýtala.

„Jasné, sadni si, mimochodom, ja som Renesmee," predstavila som sa jej. Vyzerala ako milé dievča.

„Renesmee?" Hovorila to po slabikách, ako keby sa jej to ťažko vyslovovalo.

„Hej tak," s posmešným tónom som odvetila.

„To je dosť nezvyčajné meno. Vlastne som ho ešte nikdy nepočula," priznala sa.

„No, moja mamka má veľkú fantáziu," objasnila som jej vec. V tej chvíli vošiel do triedy učiteľ.

Angličtina bol najzábavnejší predmet z celého rozvrhu. Carlee sa ma počas hodiny opýtala, či so mnou môže sedieť stále a ja som jej s nadšením prikývla. Konečne som si našla nejakú kamarátku. Po skončení hodiny som spolu s mojou novou kamarátkou vyšla pred školu, kde ma už na schodoch čakal Jake. Vtisol mi letmý bozk na pery.

„Ahoj, láska." 

„Ahoj. Miláčik, toto je moja nová kamarátka Carlee," predstavila som mu ju.

„Ahoj, Carlee, ja som Jacob, rád ťa spoznávam," pozdravil ju Jake. Carlee rýchlo zavrela ústa.

„Ahoj, ja teba tiež," odvetťila prekvapene. „Ja už pôjdem, ahojte." Rýchlo sa pobrala preč, no ešte pred tým nám spod schodov zakývala s úžasom v tvári. Medzi tým sa k nám pridali aj ostatní.

„Čo sa tej babe stalo?" ironicky sa opýtala teta Rosalie.

„Nevšimnol som si a normálne som sa zvítal s Nessie a ona z toho ostala nejaká vykoľajená," vysvetľoval Jake.

„Nič nové," otrávene poznamenala teta Rose.

„Tak ideme? Nič nové, že z nás ľudia ostávajú vykoľajení," spýtal sa ocko a už aj s mamkou ruka v ruke kráčali k autu.

Cestou domov sa ma obidvaja vypytovali, aký som mala deň a ja som im stále dookola hovorila, že super a že som si našla novú kamrátku. Doma ma s babkou a dedkom čakal presne ten istý rozhovor, Keď som sa konečne dotala do svojej izby, natiahla som si svoje obľúbené pohodlné rifle a voľné tričko.

„Renesmee, urob si úlohy!" zakričala na mňa mamka zo svojej izby.

„Jasné, idem na to," normálnym hlasom som jej odpovedala, no vedela som, že to počula.

Sadla som si za svoj stôl a pustila sa do úloh. Všetko som mala za desať minút hotové, ešte, že nám pán Forbes z matematiky nedal domácu. No nabudúce mi už asi bude niekto musieť pomôcť. Keď som už mala úlohy hotové, zišla som do obývačky a sadla si vedľa Jakea.

„Aký si mala deň, láska?" spýtal sa ma a popri tom si ukladal hlavu do môjho lona.

„Celkom dobrý, len s matematikou budem potrebovať menšiu pomoc," priznala som sa. Pozreli sme si telku a ja som si ani nevšimla, kedy sa k nám pridala teta Alice s ujom Jasperom. Keď film skončil, šla som si ľahnúť a myslela som na to, aký bol dnes super deň a že zajtra bude snáď ešte lepší.

Prosím komentíky.

Autor: kikinka82243, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Renesmeeina budúcnosť - 2. kapitola: