Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prvý a posledný pohľad - 3. kapitola

15.10.2018 (12:00) • Lullu123 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 964×

 Edit: Článek neprošel korekcí

3. kapitola

Esme:

Niečo mi pripadalo zvláštne... ako keby bol Edward nútený žiť s Victoriou, akoby to bola pretvárka. On bol tichý a smutný, Victoria bola šťastím bez seba. Aspoň tak to vyzeralo. Ja však presne viem, presne poznám každé z mojich detí. A Edward... toto nebol Edward.

Mala som o neho strach, ale nedokázala som s ním prehovoriť o mojich pocitoch, o tom, čo si myslím. Zdalo sa mi, že si to myslím iba ja, ale raz, keď sme boli s Carlisleom na love a nikto s nami nebol, sa ma nato Carlisle opýtal. Položil mi priamu otázku:„Nedeje sa Edwardovi niečo zvláštne? Nie sú si Victoria a Ed... nie sú si odcudzení?“ Pomaly som prikývla.

Na druhý deň som išla s Carlisleom do práce, stala som sa jeho asistentkou. Ale pred tým som zbehla k izbe Alice - mala mi niečo dať. Nejaké návrhy, ktoré majú byť prekvapenie. Nedopatrením som započula, ako niečo v Edwardovej izbe šuchoce. Nedalo mi to, nazrela som dnu... a tam bola len Victoria, ktorá sedela na posteli a pila vrecká s krvou. S ľudskou krvou.

Zatajila som dych, úplne ma to vyviedlo z miery. Hneď mi bolo všetko jasné. Edward o tom vedel, preto bol tichý, preto prijímal Victoriine bozky, ani jej ich neopätoval. Preto... to nebol Edward. Pomaly som za sebou zatvorila dvere, aby to Victoria nepočula. Oblial ma čudný pocit - nenávisť. Z celej svojej existencie som cítila nenávisť iba dvakrát - prvý krát, keď mi zomrelo dieťa. Druhý krát sa stalo teraz.

Victoria nás iba klamala, nemala nás rada. Išlo jej len o peniaze, a tie zlaté oči boli len háčik, na ktorý sme sa mali chytiť. Bola som taká hlúpa... a najhoršie na tom je, že Edward kvôli tomu trpel. Doslova.

Radšej som ani nezaklopala Alice, dávala som si pozor na myšlienky. Musím sa o tom najprv poradiť s Carlisleom. Musím... zrazu som narazila do Edwarda, ktorý mi študoval tvár.

„Esme, o čom sa musíš poradiť s Carlisleom? Začul som tvoje myšlienky. Ale iba tie o...“

„Carlisleovi? Musím sa s ním poradiť o jednom návrhu,“ povedala som mu, a okamžite som mu v hlave ukázala jeden dom. Usmial sa, ale bolo vidieť, že do toho úsmevu dal všetko, snažil sa. Nebolo to však ono. „Som rád, že je všetko ako obvykle, mama,“ objal ma a išiel hrať na klavíri.

Aj ja, Edward. Aj ja som šťastná, že ty si šťastný... poslala som mu v duchu. Hneď na to som išla pre auto do garáže a vyštartovala som do nemocnice za Carlisleom. Jeho nemocnica bola v Seattli. Ešteže som bola jeho asistentka, inak bolo divné, prečo som tu. Si jeho manželka, Esme, pomyslela som si. Nervózne som si pošúchala spánky. Začala som sa cítiť previnilo za to, čo chcem urobiť. Chcela som Victoriu poslať do horúcich pekiel a vyhnať ju z domu. Ach... aká sladká predstava. Môj súcit však zavládol. Radšej som dupla na plyn, kým ma súcit úplne neovládne a neodvážim sa to povedať Carlisleovi. Musím mu to povedať...

Vybehla som hore do jeho kancelárie, ale musela som sa krotiť. Ešte nikdy som si nepripadala tak neľudsky. Opatrne som za sebou zatvorila dvere a už - už som to išla povedať Carlisleovi, keď v tom mu zazvonil mobil. Ignorovala som ho, ale potom ma napadlo, že je to možno niečo dôležité. Zdvihla som ho za mierne vyvaleného Carlislea a pozrela sa na display. Edward.

„Edward, deje sa niečo?“ spýtala som sa ustarostene. V hlave sa mi stále dookola premietal obraz Victorii a jej vrecku... s ľudskou krvou. Prepadla krvnú banku? vzkrslo mi zrazu na um.

Hlboký povzdych. „Mami, nič sa nedeje. Vrátili sa späť vlci. Zrejme sa dohoda ruší.“ Pozrela som sa na Carlisela. Otváral ústa, nemo na mňa hľadel.

„Edward, hneď som tam.“ Nemala som čas zareagovať, už ma Carlisle stisol a popri tom si obliekal bundu. Samozrejme, upírskou rýchlosťou.

„Toto treba riešiť. Treba zavolať celej rodine. Je to nebezpečné,“ šepol iba a už sme sa obaja hnali z jeho pracovne. Snažili sme sa utekať ľudsky, ale potom nám to už bolo jedno. Táto nemocnica nemala kamery, bola to chudobná nemocnica, preto sme tak veľa riskovali. Letmo som si všimla, ako na nás sestričky zízajú, ale bolo mi to jedno.

Moja rodina je v ohrození.

Leah:

Ten upír nám utiekol!

Normálne nám prekĺzol cez prsty, práve keď sme sa začali so Samom hádať. Sam ma zato obviňoval, ale ja za to nemôžem. Sam si totiž myslí, že to čo bolo raz jeho mu bude patriť naveky. To čosi som bola ja - ale Sam urobil to čo ja teraz robím Belle s Jacobom. Podviedol ma.

Vravel, že ho to mrzí, že sa všetko napraví... a ja som mu ako hlúpa hus uverila a znovu som bola jeho. Zrazu sa však začali diať divné veci, ktoré sa začali objavovať približne pred mesiacom. Prvé, na čo si spomínam bolo, že bol Sam horúci ako parný valec. Poslala som ho do horúcich pekiel, keď na mňa začal vrieskať a tresol za sebou dverami tak prudko, že dvere vyleteli z pántov a s treskotom pristáli na podlahe. Na druhý deň zmizol. Myslela som si, že je to z trucu, že mi to robí naschvál a snažila som sa ho prehovoriť po telefóne. O týždeň na to sa mi ozval a vravel, že ma miluje a musíme sa stretnúť. Tajne. V lese.

Išla som za ním, ale dodnes to ľutujem. Bola noc, mesiac bol za oblakmi  a už som si myslela, že je to žart, keď sa zrazu Sam objavil za stromom a v tom... bác. Premenil sa na čierneho vlka. Bola som hrdá, že ho mám, že je práve on môj vyvolený a tak som ho pozvala na rodinnú slávnosť predstaviť ho mojim rodičom. Oni totiž nevedeli o našom vzťahu  a vždy, keď som bola u Sama v noci, vždy si mysleli, že som u Belly a učíme sa. Jasné, niekedy to bola pravda, ale to je už minulosť. Ani Bella o našom vzťahu nevedela, myslela si, že som sladká a nevinná Leah, čo pred tým.

V období tej slávnosti priletela moja sesternica Emily. Prišla z New Yorku, prišla nás navštíviť. Zrazu sa stretli a... bum. Sam z nej už nedokázal spustiť z oči. Na druhý deň sa so mnou rozišiel. Všetko by bolo v poriadku, keby som sa o pár dní neskôr nepremenila na vlčicu a nevidela mu do hlavy. Zúrila som. Práve moja sesternica?! Odišla som za Emily a chcela som sa jej pomstiť, keď som zrazu v myšlienkach začula Jacoba - môjho ex priateľa, s ktorým som sa rozišla, keď som sa dala dokopy so Samom. Upokojil ma a odvtedy spolu chodíme. Viem, že je to zlé, lebo Jacob chodí s Bellou. Ale viem, že sme si súdení, Jacob sa ku mne pripútal. A ja do neho. Budeme žiť spolu, navždy. Tak znie náš plán...

Dnes ráno som sa opäť zobudila vedľa Jacoba. Bolo skoro ráno - práve vychádzalo slnko. Boli sme u neho na farme. Mal tam menšiu chatu, v ktorej žil. Pozval ma tam. Spomenula som si na včerajší večer... ach. Včera sa spolu zasnúbili, a ona ho opäť odmietla. Tak prišiel za mnou, bol sklamaný, hodil sa mi do náruče. Opili sme sa a... a.

Potriasla som ním. „Jake? Nechcem ťa rušiť, ale je ráno. Musíš sa prebudiť, a prísť pre Bellu ako vždy. Ja pôjdem domov taxíkom, dobre?“ Zabručal a chytil ma za zápästia. „Ja ťa odveziem, Leah. Ale najprv...“ začal ma bozkávať a stalo sa to, čo v noci. Bola som jeho.

Niekde uprostred návalu rozkoše som si spomenula na školu a dôvod, prečo sa musíme ponáhľať. Och, áno. Bella.

„Jake, už musíme...“

Vstal, prešiel ku skrini a hodil po mne jeho tričko. Uvedomila som si, že moje tričko roztrhal, našťastie, nohavice sú v poriadku. Obliekla som si teda jeho tričko, moje spodné prádlo, rifle a už som bola prichystaná. On bol už tiež oblečený a tak sme vyrazili ku mne domov. Mama nebola doma a Seth... Sethovi to bolo jedno. Otca nemám, preto sa nestrachujem.

Ešte raz sme sa vášnivo pobozkali. „Ideš dnes do školy?“ spýtala som sa ho pomedzi bozky. „Nie, nejdem. Budem ťa čakať... navyše, musím si zabehať ako vlk. Veď vieš,“ zamrmlal.

Prikývla som. „Po škole som len a len tvoja.“ Zasmial sa a otvoril mi dvere. S radosťou som sa z nich vyhrnula, zakývala mu a utekala som domov.

Doma som sa rýchlo osprchovala, jeho tričko som si dala pod posteľ a obliekla som si nové veci. Zjedla som včerajší obed ako raňajky. Ešte som si dala mentolovú žuvačku - nebudem riskovať, že Bella niečo zacíti. Jasné, budú mať rozchod ale je to len na Jacobovi. Ja ho k ničomu nútiť nebudem. Aj tak viem, že miluje len mňa.

Zbalila som si všetky potrebné veci, čo som potrebovala na prednášky a naštartovala som si svoje auto. Odišla som do školy. Po ceste som stretla Paula s Jaredom. Boli v Paulovom aute, a nechceli mi dať prednosť. Zatrúbila som na nich. Jared mi však ukázal prostredník - hajzel jeden. Raz mu to spočítam. Prudko som cúvla a oni rýchlo zaujali svoje miesto na tej malej, ošarpanej štrkovej cestičke.

Čo to do nich vošlo? Nikdy sa tak k nikomu nesprávali.

Po pár únavných minútach som bola v škole. Zúrivo som zabuchla dvere a napochodovala som si to k nim, k ich autu.

„Vy... čo si to dovoľujete? Ukazovať mi prostredníky?!“ zjačala som.

Jared sa zachechtal.

„Pohov, Leah. Dobre viem, kde si túto noc bola. A vravím ti - Bella nie je síce až také neviniatko, nikdy ani nebola, ale ty by si si mala vstúpiť do svedomia. Je to tvoja kamarátka. A budú sa brať.“

Rozosmiala som sa na celé kolo. Budú sa brať? „Vtipné, Jared...“

„Leah, moja sladká sestrička Leah,“ ozvalo sa za mnou.

Zavrčala som.

„Seth, prepáč, ale na tvoje sarkastické poznámky nemám čas, ani náladu. Jacob miluje mňa, ja milujem jeho a Bella nám iba prekáža. Treba ju odstrániť. Naveky.“

Paul sa prvýkrát pustil do našej debaty. „Celkom ťa chápeme, Leah. Vieme, a to všetci, že ste sa do seba vzájomne pripútali, ale Bellu do toho nezaťahujte. Bella je človek, ktorého chránime, ktorý je pre nás priorita. Nemôžeme ju zabiť. Sam by ťa zabil.“

„Sam sa do toho pliecť nemusí. On bol ten, ktorý ma podviedol. Ktorý ma...“

„Sam ťa nechcel zabiť.“

Tá veta ma rozzúrila, ale nechala som to tak. „Jake je len môj. Ale má slobodnú vôľu. Je to len jeho vec, takže si dajde pohov.“

V tom sa spomínaný so svojím Range Roverom dostavil na školské parkovisko. Ako inak, bola s ním Bella. Zaškrípala som zubami, ale zmizla som skôr, ako by si ma Bella mohla všimnúť. Musím sa ju na niečo opýtať. Najlepšie bude v súkromí. Nie s týmito zmutovanými vlkmi, ktorý nevedia, čo so sebou.

Prechádzala som sa chodbou v škole, ale stále som počula ich rozhovor. Pýtala sa ho, či ide do školy. „Dnes mám prácu. Veľa práce. Ty si bezo mňa nejako poradíš.“ Musela som opäť zaškrípať zubami, keď ho pobozkala. Štetka. Nemala právo ho mať, mala už všetkých chlapcov z Forks. Nebolo spravodlivé, že mala Jacoba. Musí zato pykať. Zrazu som dostala diabolský plán. Odvediem ju a zabijem ju.

Došla do budovy, a bola niekde inde, zase premýšľala. Naschvál som do nej buchla, aby sa spamätala.

„Leah...“

„Zháňala som ťa, Bella. Poď, musíme sa porozprávať...“ Odvliekla som ju za školu, k stromom. Surovo som jej stisla ruku, a vyskočila som na strom. „Musím sa ťa niečo opýtať. A povedz pravdu.“

Zrazu som to však nedokázala. Nedokázala som sa jej pozerať do očí s pocitom, že by som ju zabila. Nedokázala som ju zabiť, musela som sa ju iba spýtať na naše vlčie tajomstvo. Zrazu zazvonilo. Celá rozklepaná sa mi ospravedlnila, že je jej zle a zavolala Jacobovi.

Išla som do budovy. Ešte som zbadala Jareda a Paula, ako na mňa zazerajú. Mykla som plecami. Nech si žijú každý svoj osud, kašlem na to. Zrazu mi však zablikal mobil- 1 prijatá správa, hlásil nadpis. Otvorila som ju.

Musime si o niecom pohovorit, Leah. Chalani mi hovorili, co chces urobit Belle. Nerob to. Mame poradu v lese, pri utese, kde sme spolu boli. Vies, o ktorom je rec? Sam.

Zacvakala som zubami. Čo odo mňa toľko chce? Nezabila som ju!

Viem, ale nedojdem tam. Nemam naladu na vase recicky ohladom dnesneho incidentu s Bellou. Ak zapocujete moje myslienky, som v lese, ale nechodte za mnou. Prosim. Potrebujem si vyvetrat hlavu, ved vies, o co ide. Este raz - prosim. Leah.

Odoslala som mu tú správu. Cítila som sa na okamih previnilo. Naozaj som chcela Bellu zabiť? Znovu mi zablikal mobil.

Vsetko sedi. Musis prist, je to rozkaz. Ak nieco Belle urobis... NEPRAJ SI MA. A ANI JACOB. Sam.

Zavrčala som, ale musela som prísť. No, čo už. Sadla som si za volant a vycúvala som z parkoviska. O chvíľu som bola pri útese - ako vlčica. Došlo mi, že tu budem čakať ešte hodnú chvíľu a tak som sa rozbehla do lesa. O chvíľu som bola pri hraniciach medzi upírmi a nami. Zrazu som však zacítila hnusný pach, ako keby mi niekto strkal pod nos riedidlo. O nepatrnú chvíľu som ho zbadala - bol tam upír a iba na mňa tupo hľadel. Zavrčala som na neho.

Sam, je tu upír... informovala som ho v myšlienkach. Zrazu mi povedal, čo mám robiť a ja som vyštartovala za upírom. Samozrejme, vyskočil na strom, kam som ja nemohla. Prekvapilo ma, že má zlaté oči a nie také hrôzostrašne červené, ako sa často spomína.

Zbehol sa medzi nami - Samom a mnou - myšlienkový rozhovor, ktorý trval dovtedy, dokým neprišla celá svorka na čele so Samom. Všetci vrčali. Obkľúčili sme strom, a Sam chcel vedieť viac informácii. Začala som mu všetko vysvetľovať, ale zrazu sa do toho priplietol môj podarený braček Seth a strhla sa hádka medzi mnou a Samom.

Čo si to dovoľujete ,takto podvádzať ľudí ktorých chránime...

Prenikavo som zavrčala.

Ja že si niečo dovoľujem, SAM? Nie si to náhodou TY, kto zničil náš vzťah podvádzaním ma? Si neuveriteľný!!! A ja sa mám krotiť, že?

Zrazu som v jeho myšlienkach počula čosi, čo som nikdy počuť nemala.

Leah, ja som ťa nikdy naozaj nemiloval... ale... Leah! LEAH! Prestaň počúvať moje myšlienky! Chcel som ťa pred touto pravdou ochrániť, ja...

Zavrčala som z plných pľúc, a hodila som sa po ňom. Šklb. Moje pazúry mu prešli po ľavej nohe. Tam bude mať dokonca života jazvu. Bum. Zlomila som mu polovicu rebier na pravej polovici tela. Mohla som urobiť aj viac, kým po mne neskočila takmer celá svorka a odtiahla ma od neho. Snažila som sa nevnímať ich zúrivé myšlienky, ale nedalo sa.

Leah, zošalela si? Bola to nevinná lož. Seth.

Za toto ťa Jacob zabije, Leah. Zbláznila si sa? Napadnúť alfu, vodcu svorky?... Paul.

Postupne sa pridávala ďalšie, omnoho odpornejšie myšlienky. Zrazu sa však v našom obehu práve spomínaných myšlienok objavila jedna bolestivá, zúrivá myšlienka.

Leah, môžeš... o...d...í...s...ť. Máš voľnú ruku. Chalani, nechajte ju tak. Keby som bol v rovnakej situácii ako je ONA, tiež by som to urobil. Mrzí ma to. Bol som hajzel. Sam.

Zrazu odo mňa všetci odstúpili. Hodila som pohľadom po Samovi - bolo mi ho ľúto. Ale zaslúžil si to. Preskočila som ich a nejasne som si uvedomovala to, že tam ten upír už nebol. Aj to mi bolo jedno.

Rozutekala som sa smerom k autu, a tam som sa premenila. Prevliekla som si cez seba tričko a kraťase, na spodné prádlo som zvysoka kašľala. Bolo mi jedno, či ma niekto bude potrebovať, ja som totiž nutne potrebovala odísť z tejto rezervácie.

Dupla som na plyn, a o pár minút som bola doma. Ako náhle som bola v obývačke, vybrala som papier a pero a naškriabala som tam: Ak mi ešte niekto z vás odpustí, budem rada. Mami, odchádzam na pár dní preč... ešte sa rozhodnem, kam. Odkážte Samovi, že ma to mrzí. Ale nemohla som to nechať len tak. Nechajte ma ísť, nehľadajte ma. Budem v bezpečí.

Papierik s odkazom som nechala na stolíku. Rozrazila som dvere na mojej izbe, a vybrala som si spod postele ruksak a Jacobové tričko. Nabalila som si veci na pár dní... a z fondu na vysokú som si zobrala pár sto dolárov. Musela som vypadnúť.

Všetko som si naložila do auta, zamkla som dom, a vydala som sa smerom preč. Nedbala som na dopravné zákony, a iba som premýšľala, kam vlastne pôjdem. Už odkedy som bola malá, nenávidela som pocit samoty a neschopnosti. Vždy som musela mať pravdu ja a len ja som mohla byť tá, ktorá lámala srdcia. Odkedy som sa však zoznámila so Samom a stala za zo mňa vlčica, všetko je iné. Ráno som mala pocit samoľúbosti a vnímala som iba opar lásky. A teraz? Dozvedela som sa, že všetko na čom mi kedy záležalo je preč.

Prvé slané kvapky samoty si našli cestu von a padali na volant.

Jacob... Kapitola sama o sebe. Prečo som sa k tebe pripútala? Všetko by bolo iné a ľahšie nebyť jeho. Lenže neviem si pomôcť, ovládol moje telo, srdce aj myšlienky...

Musím si od všetkého odpočinúť. Hneď.

 Nakoniec som to zabočila smerom do Kanady. Peňazí som mala dostatok, vecí taktiež. Tesne pred Kanadou som si spomenula na Jacoba inak, než ako na milenca - ako sa bezo mňa zaobíde? Potom som však mykla plecami.

Má predsa Bellu. S ňou si poradí...

A ja si poradím s vami, čo na to poviete? Vypadá to tak, že sa všetko obracia k lepšiemu - Esme už vie, samozrejme, ako predposledná z rodiny, čo je Victoria zač - Carlisle bol posledný. Nikto nechcel raniť jej city a ona si teraz myslí, že to vie iba ona. A Leah nám uteká z rezervácie, takmer ihneď po hádke so Samom. Mám povedať chudák Sam? Samozrejme, že nie! Podvádzal Leah s Emily a vlastne, Leah nikdy nemiloval. Hm... ale teraz vážne k veci. Tak trochu som sa rozrozprávala, ale to musí ísť bokom... :)

Možno vás prekvapilo, že dnes sme sa ani o trošku nepohli s dejom. Nemyslite si, že poviedku zanedbávam, to by som si vážne nedovolila. Ide len o toto- mali by ste sa dozvedieť viacero pohľadov a možno ma rozdupete, ale museli ste sa dozvedieť aj o vzťahu Jacoba s Leah. Lenže koho to prekvapí? Nikdy som nebola team Jacob a ani nikdy nebudem. Sľubujem, že budúca kapitolka bude lepšia. A taktiež by som od vás chcela jednu vec- komentíky alebo aspoň smajlíka. Či tomu chcete veriť, alebo nie, tak hlavne tí smajlíci mi pomáhajú posunúť sa ďalej. A... aby sa nezabudlo - kto sa ako tak trafí, čo bude ďalej, tomu bude venovaná ďalšia kapitolka.

Vaša Lullu

Autor: Lullu123 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prvý a posledný pohľad - 3. kapitola: