Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pripútaní - Kapitola 2.

10.03.2017 (07:00) • MaryNightsong • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1007×

Talia:

„Rada ťa spoznávam,“ podala som mu ruku. Bum, bum, bum. Moje srdce. On nervózne prešľapol z nohy na hohu.

„Ja... viem že sme sa len teraz spoznali, ale, smiem ťa pozvať na ran...?“ Nedokončil otázku.  Pohár v jeho rukách  zrazu praskol a rozletel sa.

„Oh!“ uskočila som.

„Bože, prepáč, porezala si sa!“ zhíkol a chytil mi ruku na ktorej bol len jeden maličký škrabanček.

„Veď to nič nie...“ zasekla som sa keď som si všimla že z boku mu presakuje krv. Zachytil sa mu tam kus črepu. Nedokážem si vysvetliť ako mohol tak silno stlačiť pohár že v črepoch vyvolal tak silný moment pohybu.  „Jacob?“

„Hm?“

„Ty... Krvácaš!“ Letmo sa pozrel na svoju ranu. Nevyvolalo to v ňom nijakú reakciu.

„Idem si to vyčistiť.“

„Pomôžem ti.“ Jeho pohľad mi naznačil, že sa oňho nemám báť, ale trvala som na svojom. Vošli sme dovnútra podniku a do dvier pre zamestnancov. Zamieril do kúpeľne, kam som ho nasledovala.

„Opatrne,“ pripomenula som mu. Vyzliekol si košeľu a následne aj tričko. Takmer som prestala dýchať. Mal dokonalo vypracované telo a na ramene tetovanie, ktorému som nerozumela.

Umyla som si ruky. Zohla som sa, aby som sa mu pozrela na ranu. Rozhodla som sa ten kúsok skla vytiahnuť, istý čas už veľmi dávno som mala prax u mamy v nemocnici. To, že som ju tam väčšinou len otravovala, je druhá vec. Opatrne... a je vonku. Hodila som ho do koša a namočila som kúsok gázy, ktorú mi podal. Vrátila som sa k rane, s rukou dvihnutou, že ju idem vyčistiť. 

Zostala som v miernom šoku. Nebyť zaschnutej krvi okolo, tak ju nenájdem. Bez slova som mu poutierala časť jeho dokonalého tela, ktorá ostala ako zázrakom neporušená. Dvihla som k nemu pohľad. Tváril sa, že sa bojí. Mňa? Alebo o mňa?

„Čo to má znamenať?“ Spravila som krok dozadu.

„Poď so mnou zajtra na večeru a vysvetlím ti to.“ Neveriacky som sa naňho pozrela.

„To, snáď, nemyslíš vážne.“

„Myslím. Stále si neodpovedala na moju otázku.“ Zachvela som sa. Pozrela som sa mu do očí. Bol asi o pol hlavy vyšší, takže som musela zakloniť hlavu. Opatrne sa dotkol mojej ruky. Len končekmi prstov. Jemne. Sálalo z neho teplo a prechádzalo aj do mňa. Moja vnútorná bohyňa sa išla zblázniť. Neviem koľko času prešlo, ako sme tam len stáli a pozerali si do očí. Vyrušilo nás klopanie na dvere kúpeľne. Vtedy sa ma prestal dotýkať a všetky bunky môjho tela protestovali.

„Fajn.“

„Fajn čo?“

„Rada si s tebou niekam vyrazím.“ Obdaril ma krásnym úsmevom, pri ktorom odhalil svoje žiarivo biele zuby. Klopanie na dvere kúpeľne sa ozvalo znovu, tentokrát silnejšie. Jacob sa odtiahol a vykukol z dverí.

„Prepáč, Dan, porezal som sa, hneď som za barom.“ Vkĺzol späť do miestnosti a z tašky v rohu kúpeľne si vytiahol čisté tričko. Potom ma chytil za ruku.

„Poď.“ Vyviedol ma von. „Zajtra tu končím o šiestej. Kde ťa mám vyzdvihnúť?“

„Prídem sem,“ pošepkala som, lebo som nebola schopná hovoriť hlasnejšie. Prikývol a naklonil sa ku mne. Najprv som si myslela, že ma pobozká. On mi však dal len ľahký bozk na líce. A tak ma tam nechal, opretú o stenu a ja som sa nedokázala pohnúť. Čo sa to práve stalo?

Napokon sa mi však podarilo vrátiť sa k nášmu stolu.

„Máš nakrivo korunku,“ smial sa Jakub, keď som sa posadila a napravil mi ju. „Kde si toľko trčala?“ Bolo jasné na čo myslí.

„Si nechutný,“ vyhlásila som, ale zasmiala som sa a pridala sa k zábave ostatných. Práve riešili to, ako veľmi rasistický bol Markov vtip. Snažila som sa socializovať, ale myseľ mi stále zachádzala k Jacobovy. Cítila som, že spoza baru sa na mňa stále pozerá. Veľakrát som sa otočila, aby som mu pohľad opätovala.

Autor: MaryNightsong, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pripútaní - Kapitola 2.: