Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Príbeh Isabelly Swan-Black-Volturi - 3. kapitola

13.12.2012 (20:45) • LiviaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 3254×

3. kapitola

„Ešte raz ďakujem, že si ma tu nechal prespať. Neviem, kam by som išla. Pravdepodobne by som sa vrátila naspäť domov alebo k otcovi, ktorý by Jacoba obhajoval." Charlie vedel o upíroch a vlkolakoch. Jacob mu to povedal, keď sa podľa neho začalo Charliemu zdať divné, že Jacob nestarne. To tvrdil on. Keď mu to už rozprával, ako si mu uniklo, že existujú aj upíry. Skoro som ho roztrhla na kusy. Charlie to ale na moje prekvapenie vzal veľmi dobre. A dostal ďalší dôkaz, prečo Edwarda nenávidieť ešte viac.

„Ale to ťa pravdepodobne vôbec nezajíma, však?"

Stála som uprostred jednej z izieb veľkého domu a vykladala si veci z tašky na posteľ, ale asi zbytočne. Určite si ich budem zajtra ráno zase baliť, alebo ešte dnes v noci. Ale čo, Adam na tom trval.

Jeho dom bal úžasný. Bol krásny zvnútra aj zvonku. Nebol veľký, ako dom Cullenovcov, ale nebol ani malý. Pred domom bol malý trávnik a cestička vykladaná kameňmi.

Prechádzali sme cez luxusnú obývačku. Bola tam veľká čierna pohovka a jedno šedé kreslo. Steny boli natreté na bielo. Na zemi bol huňatý biely koberec a na stene bola veľká plazmová televízia. Malý sklenený konferenčný stolík v strede bol pokrytý časopismi.

Veľké sklené schodište bolo prekrásne. Na poschodí bolo päť dverí. Neviem, čo je v tých ostatných, ale Adam išiel presne k tým posledným sa chodbe. Boli to obyčajné biele dvere.

Za dverami bola veľká biela izba a v jej strede bola masívna posteľ s nebesami. Na zemi boli svetlé drevené parkety, ktoré ladili s dreveným nábytkom. V izbe boli ďalšie dvoje dvere.

„Nie, je to v poriadku. Nevedel by som si predstaviť, že taká kráska ako ty by prespávala v parku na lavičke. A ako počúvam, tvoj otec nie je o nič lepšia voľba ako lavička v parku. Urobil som aspoň jeden skutok, aby som vyrovnal všetky tie zlé, čo som v svojej existencii napáchal. Záchrana mladej dievčiny pred okradnutím, prepadnutím alebo znásilnením na rušných uliciach Port Angeles. Ak ale chcem vyrovnať všetky zlé skutky, budem musieť urobiť ešte veľmi, veľmi, veľmi veľa zlých skutkov... " rozprávala zasnene, akoby úplne zabudol na to, že som tam s ním. Žasla som na tým, ako sa naša debata zvrtla k jeho výčitkám svedomia.

„Už je tma. Musím si ísť vybaviť pár vecí a nebudem tu celú noc, takže máš celý dom pre seba. Kúpeľňa je tam napravo. Je nepoužívaná, ale zato plne funkčná. Nájdeš tam všetko potrebné. Dobrú noc!" Odišiel a zavrel dvere. Nechal ma v tom to veľkom prekrásnom dome úplne samú.

Sadla som si na posteľ a rozmýšľal.

Som samo v upírovom dome. Ako som sa sem, doboha, dostala? Odkiaľ sa tu vzala ta nová Bella, ktorá kývla na ponuku stráviť noc v domu úplne cudzieho upíra? Ešte pre dvoma dňami som sedela doma na pohovke a užívala si teplo vychádzajúce z krbu a teraz tu sedím na posteli v dome patriacom upírovi, ktorý sa živí ľudskou krvou, ktorého navyše poznám sotva desať hodín.

Čo sa to so mnou deje? To naozaj tak veľmi túžim po prítomnosti upíra, že príjem pozvanie do domu k úplne cudziemu chlapovi, a navyše upírovi.

Pokrútila som hlavou, prešla som ku dverám, zamkla ich a oprela som sa o ne. Vedela som, že ho to nezadrží, ale mala som aspoň lepší pocit a možno sa mi podarí zaspať. Odlepila som od dverí a išla si dať sprchu.

Kúpeľňa bola veľmi moderná a priestranná. Bola celá biela a s chrómovým zariadením. Na strope bolo veľké svetlo, ale aj mnoho malinkých. Na pravo od dverí bol sprchový kút minimálne pre dvoch ľudí. Na ľavo bola veľká vyrýva vaňa. Priamo oproti dverám bolo veľké zrkadlo s umývadlom. Hneď vedľa bola veľká biela komoda. Prišla som ku nej a otvorila ju. Vnútri boli osušky veľké a malé - všelijaké druhy šampónov a a sprchových gélov.

Adam:

„Áno, pane, je to ona. Odpovedá popisu a navyše sa mi sama, síce neúmyselne priznala. Je to ten človek od Cullenovcov."

„Dobre, a kde je teraz?"

„U mňa v dome. Bola úplne na dne a nemala kam ísť, a tak som využil situáciu a pozval ju k sebe. Súhlasila až veľmi rýchlo. Nechala sa oklamať obyčajnými slovíčkami. Čo mám s ňou spraviť ďalej?"

„Skús sa s ňou spriateliť. Nerád to hovorím ale budeš musieť začať loviť zvieratá namiesto ľudí, len tak si pravdepodobne získaš jej plnú dôveru. Potom mi ju sem priveď. Nech ťa ani nenapadne premeniť ju. Len vo výnimočnom prípade, ak by napríklad umierala, chcem ju ako človeka. Hlavne ju nenechaj nikde bez dozoru. Ale pozor, aby niečo nezačala tušiť."

„Áno, pane. Nesklamem vás."

„S tým rátam, môj drahí priateľ." Zložil.

A je to v háji zelenom! Loviť zvieratá. Čo to, dokelu, je za človeka, že mocný Aro Volturi chce, aby sa okolo nej chodilo v rukavičkách?

Zastal som pre dverami izby, v ktorej som ju ubytoval. Započúval som sa zvukov vychádzajúcich z izby. Zvnútra som počul len jej vyrovnaný dych a pravidelný tlkot srdca. Spokojne spala. Vošiel som dnu a prešiel až k jej posteli. To, čo som uvidel by mi, keby som bol ešte človek určite vyrazilo dych.

Bola nádherná. Krajšiu bytosť som na tomto svete ešte nevidel. Mal som pocit, že v posteli spí anjel. Anjel, ktorý sa utiekol z neba. Vyzerala tak nevine a krásne. Neverím, že niekto mohol takéhoto anjela opustiť, že ju niekto dokázal nemilovať. Ako to, že som si to nevšimol predtým?

Pristúpil som ešte bližšie natiahol ruku k nej. Nedotkol som sa jej, iba som sa načiahol. Cez tvár mala prehodení prameň vlasov. Jemne som ho chytil a dal ho preč z jej krásnej tváre. Obkreslil som vo vzduchu prstom jej pery, jej prekrásne pery. Túžil som ich pobozkať. Dotknúť sa ich a zistiť ako chutia, aké sú na dotyk.

Sklonil som k nej hlavu. Cítil som jej teplí dych na svojej tvári. Pootvoril som pery a sklonil sa ešte nižšie. Už som bol len kúsoček od jej pier.

Pomrvila sa a začala pomaličky otvárať oči. Bol som preč skôr, ako ich otvorila ale moje ľadové kamenné srdce zostalo tam s ňou. Stál som za dverami a počúval, ako sa preberá zo spánku.

Stačil mi jeden pohľad na ňu spiacu a nevinú, a hneď som vedel že pre ňu urobím všetko, čo jej na očiach uvidím.

Ďakujem všetkým za komentáre k predchádzajúcej kapitole.

Špecialne poďakovanie chcem venovať 9moncici9 a RuskejVodke.

Vaše komentáre ma veľmi prekvapili, potešili a dali mi veľa podnetov na premýšľanie. Dúfam, že táto kapitola bude už lepšia.

Vaše namietky k tomu, ako to že sa Adam dozvedel odkial vie o upíroch budú zotpovedané v tejto kapitole.

Čo sa týka toho, ako z nej cítil Edwarda, sa dozvieťe v 5. kapitole. 

Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť a že mi necháte nejaký komentárik.

Autor: LiviaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Príbeh Isabelly Swan-Black-Volturi - 3. kapitola: