Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prepáč, že existujem 9.

29.05.2011 (10:30) • AliceCullenxD • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1897×

„A-ahoj, Alice,“ koktavo som ju pozdravila. Čo tu ona robí? Cullenovci sa o mňa nikdy nejako extra nezaujímali, divné.

„Môžem sa posadiť? Iste, že môžem. No, Bella, budeme kamarátky?“ vychrlila na mňa s úsmevom Alice. Ja som iba tupo zazerala a nechápala, čo hovorí. Alice sa zasmiala nad mojím výrazom a vypískla: „Pôjdeme na nákupy!“

„Momentík, Alice, ani sa nepoznáme,“ zasmiala som sa. Čo na tom záleží? Bude dobré mať novú kamarátku.

Alice sa na mňa smutne pozrela, vytrčila spodnú peru a zatvárila sa ako malé, ublížené šteniatko.

„Dobre... Alice, budeme kamarátky a pôjdeme na nákupy,“ rezignovane som vydýchla. Alice vyskočila zo stoličky a s pišťaním sa mi vrhla okolo krku. Hyperaktívna, shopaholická elfka.

„Takže, zajtra beriem teba a Edwarda na nákupy a tebe kúpim konečne nejaké poriadne oblečenie. Nechápem, ako v tom môžeš chodiť...“ znechutene a s nechápavým výrazom sa na mňa pozrela. Nechápem. Čo je zlé na bielom roláku a čiernych, úzkych rifliach? Počkať! Ide aj Edward? Preboha, len toto nie. Od toho incidentu sa mi vyhýba a vyhýbam sa mu aj ja. Čo mu mám povedať? Mám sa k nemu správať tak, ako pred tým?

No, ale som rada, že niekto so mnou bude trpieť tie nákupy. Nenávidím nákupy. Keď ma mama vodila po veľkých nákupných centrách, modlila som sa, aby sme boli rýchlo doma. Na môj vkus je tam priveľa ľudí a hluku, som tam dezorientovaná.

„Bella? Bella, si tu? Zem volá Bellu,“ mávala mi pred tvárou Alice. Ja som sa prebrala z premýšľania a obzrela som sa. Úplne som zabudla, kde som.

„Zajtra ti dajú dole sadru. Takže nakupovanie nebude problém, však?“ rozprávala mi Alice. Dajú mi dole sadru? Dajú mi dole sadru! Konečne!

„No... ja idem, musím isť na... ehm... nakúpiť.“ Usmiala sa na mňa sileným úsmevom a odišla. Toto bolo fakt divné.

***

„Bella, nestoj tam tak! Zober si veci a poď do auta, lebo ťa tu nechám!“ vyhrážala sa mi tá malá... Alice.

Ani si nevieš predstaviť, ako by so bola rada, keby si ma tu nechala, ani si to nevieš predstaviť! vzdychla som si, zobrala som si tašku a vliekla sa za nimi. Zrazu sa Edward otočil a usmial sa na mňa. Ách, on má taký krásny úsmev! Zrazu som sa potkla a letela k zemi. Prečo musím vždy padať na zem ako zhnitá hruška?! Alice, aj keď to nevidela, vyprskla od smiechu  a keď sa otočila, začala sa smiať ešte viac.

„Bella, dávaj pozor! Snáď nechceš mať znova tú odpornú, nepraktickú sadru!“ karhala ma so smiechom Alice. Ja som sa na ňu len nahnevane pozrela a už som chcela vstať, keď som si všimla, že niekto ku mne načahuje ruku, chce mi pomôcť. Nemusela som sa ani obzrieť, vedela som, kto to je. Edward. Cítila som, ako sa mi do líc hrnie červeň, už zase. Placho som sa usmiala, zachytila sa o jeho ruku a postavila som sa.

„Ďakujem.“ Konečne som sa mu dokázala pozrieť do očí, lenže, zistila som, že to bola chyba. Tak krásne, zelené oči. Už mi šibe.

„Nemáš začo,“ povedal a usmial sa na mňa ešte viac, aj keď som si myslela, že viac to už nejde. Zostala som zízať na jeho anjelskú tvár, dokým sa nezasmial a neotočil sa spať za Alice. To sa mu chce ísť na nákupy, alebo ho jeho nová sestra stihla tak rýchlo zmagoriť? Možno nemal na výber, tak ako ja.

Došli sme k Alicinmu autu a posadali sme si. Ja a Edward sme sedeli vzadu, pretože Alicina kabelka má miesto hneď vedľa nej.

Tá malá, šialená elfka šoféruje rýchlejšie, než môj otec pod vplyvom alkoholu. V zákrutách to bolo až tak hrozné, že som si myslela, že je s nami koniec.

„Ale, vážení, snáď sa tam vzadu nebojíte! Už sme skoro tam, takže, skúste sa nepovracať, mám nové poťahy!“ chrlila zo seba Alice a ja som mala chuť zaplakať nad svojím nešťastím. Alice prudko trhla volantom a zrazu som zazrela obchodné centrum. Hurá!

„Späť idem autobusom, alebo stopom. Alice, si príšerná šoférka!“ prskala som jej smerom. Edward sa len potichučky chichotal. Alice nič nehovorila, len nás schmatla za ruky a ťahala smerom k istej smrti.

„Takže, kam pôjdeme najskôr? Čo tak obchod s topánkami? Bella, kúpim ti nejaké poriadne topánky, už sa nemôžem pozerať na tie číny.“ Nie! Ona mi chce kupovať topánky? Ale ja nechcem!

„Nie, Alice, toto odo mňa nechci...“ chrlila som na ňu.

„Ale áno, chcem. Čo si myslíš, že by som Edwardovi kupovala lodičky? Poďte a nevláčte sa tu ako v nejakom spomalenom filme!“ dirigovala nás tá malá potvora. Nezávidím Edwardovi jeho „podarenú“ sestričku.

Vošli sme do obchodu a ja som sa ocitla medzi tonami topánok. Alice zhíkla, nekázala mi, aby som si sadla a ťahala so sebou Edwarda, aby jej pomáhal s krabicami od topánok. Keď som videla tú kopu, myslela som, že tu budeme do večera, ale mýlila som sa. Hneď ako som Alici začala odporovať, nahnevala sa tak, že mi tie topánky obúvala sama a ja som len mlčala, bez jediného protestu. Edward stál čo najďalej, aby sa tej smršti vyhol, darebák.

„Bella, haló! Ideme ďalej, tak poď.“ Čo už sme skončili? Nie, ideme ďalej. Tá Alice je ako uragán! Mám zo desať tašiek s topánkami a chudák Edward je obvešaný ako vianočný stromček. Zamierili sme do obchodu s oblečením a ja som pocítila strach o moje zdravie. Hneď, ako sme vkročili do obchodu, Alice ma strčila do kabínky a podľa toho, ako som počula Edwarda fňukať, on sa tiež ocitol vedľa v kabínke.

„Počkajte tu, miláčikovia, idem vám pre oblečenie,“ povedala Alice a už boli počuť len vzďaľujúce sa kroky.

„Viem, že je to od veci, ale ani som sa nestihol spýtať, ako sa dnes máš?“ povedal Edward počas jeho čakania na Alice, sprevádzaného nesúhlasným fučaním.

„Ako asi? Trčím v kabínke v obrovskom nákupnom centre a čakám na istú pohromu. A čo ty?“ nariekala som nad svojím nešťastím, no zrazu som začula jeho smiech. Nahnevala som sa ešte viac a buchla som do steny kabínky. On sa len zasmial a povedal:

„Nezrúť tú kabínku, prosím ťa. No, ako myslíš, že sa mám? Polovicu dňa som strávil behaním za mojou otravnou nevlastnou sestričkou a teraz nedobrovoľne trčím v kabínke.“

Keď dohovoril, na hlave mi pristála hora oblečenia.

„Toto všetko si vyskúšate. A nezabudnite sa mi v tom ukázať!“ nariadila Alice. No... a teraz sa do toho môžeme pustiť.

____________________________________________________________

Čaute. :D

Chcem Vám oznámiť, že táto kapitola je na dlhší čas posledná. Maturity skončili a ja musím zabrať v škole. Ale ak bude chvíľka času, pokúsim a sem niečo pridať. No, to je všetko a dúfam, že sa Vám kapitola páčila. :)

Autor: AliceCullenxD (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prepáč, že existujem 9.: