Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prepáč, ale... - 3. kapitola

02.09.2010 (09:30) • cool7seven • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1001×

3. kapitola

S Demetrim som celú noc ostala v tom altánku. Až keď začalo svitať, odišli sme do hradu. Nechcelo sa mi hľadať moju izbu po všelijakých chodbách, tak ma Demetri vzal do svojej izby. No všetko bolo hnedé. To ma prekvapilo.

„Ty nemáš čiernu izbu?" povedala som prekvapene. Vedel na čo narážam.

„No... Nie. Vieš... Tá čierna mi už liezla hore krkom," povedal s úsmevom.

Prešla som sa po izbe a sadla si na tú veľkú posteľ. Pozoroval ma, ani sa nepohol. Odhrnula som teda perinu a ponatriasala vankúše. Sadla som si na kraj postele a hneď potom som si uvedomila, že nebude veľmi pohodlné spať v šatách. Pozrela som na neho s miernym začervenaním.

„Di? Bude vadiť, ak budem spať len v spodnom prádle? Alebo máš pre mňa nejakú košelu? Nechce sa mi ísť do mojej izby."

Usmial sa a prišiel ku mne. Nahol sa a pobozkal ma. Potom šiel do skrine a vybral bielu košeľu a keď mi ju podával, ticho šepol: „Mne by vôbec nevadilo, keby si spala aj bez spodného prádla."

Tie slová – bez spodného prádla až veľmi zvýraznil a pobozkal ma.

„Na to si ešte počkáš, miláčik," odvrkla som mu a on len zaskučal. Vzala som košeľu do rúk a odišla do kúpeľne. Všetko som si povyzliekala, no okrem nohavičiek. Navliekla som si košeľu, ale zapla som ju len do polovičky krku.

Keď som prišla, Demetri už ležal na posteli a očami hypnotizoval dvere kúpelne.

Usmiala som sa a prišla k posteli. Pozoroval ma celú cestu k nemu. Štvornožky som liezla po posteli a ľahla si vedľa neho. Keď sa ani po piatich minutách nepohol, opatrne som ho potiahla za košeľu, aby si ľahol. Pochopil. Ľahol si vedľa mňa a ja som si hlavu položila na jeho hrudník. Objal ma rukou popod krk a začal ma hladiť po vlasoch, až ma to pomaly uspalo. Mala som dosť divný sen.

Bola v  ňom Jane a v rukách držala umelú rybu. Nechápala som tomu snu, no keď sa pozrela na mňa, krvilačne sa usmiala a to ma zobudilo.  Hneď som si uvedomila, že už neležím len s hlavou na Demetrim, ale i celým telom a košeľu mal rozopnutú. Zamrvila som sa na ňom a znova som zaspala.

Hneď, ako som sa ráno zobudila, ma prekvapila jedna vec. Demetri nebol v izbe. Otočila som sa znova na bok a chcela som zaspať, no zahliadla som nejaký lístok na vankuši. Lenivo som sa posadila, pretrela oči a vzala si lístok do rúk. Úhľadným písmom tam bol odkaz pre mňa od Demetriho:

Dobré ránko, kráska. Prepáč mi, že nie som pri tebe, no musel som ísť za Arom. On totiž zvolal poradu. Prídem až okolo jedenástej. Choď si ešte ľahnúť. Si určite ešte veľmi unavená, kričala si zo spánku. Prajem ti sladké sníčky a posielam velikánsky božtek na noštek a aj na ústočká.

Milujem Ťa. Demetri.

Usmiala som sa. Je tak starostlivý. Neskôr som si ešte ľahla s úmyslom trocha sa ponaťahovať a možno neskôr aj zaspať. Už som skoro spala, keď sa zrazu rozleteli dvere a tam stála tá posledná osoba, ktorú som dnes túžila vidieť. Bola to...

Autor: cool7seven (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prepáč, ale... - 3. kapitola: