Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo ja? - Prológ

24.05.2010 (16:15) • Molly • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1040×

Prečo ja?

Tak ako vždy, aj vtedy som čelila smrti. Stála som pred upírom s čiernymi očami.

Usmial sa a priblížil sa. Ja som vedela, čo je. Upír. Jeho krása bola moc chladivá na to, aby bol považovaný za nádherného. A tie oči. Išiel z nich strach. Moc tmavé, pomyslela som si. Znova sa usmial a priblížil. Ja som cúvla. Ops, slepá ulička, zaúpela som. Prečo ja mám takéto obrovské šťastie?
„Bibiana. Mne neujdeš.“ Zaševelil. Typické. Zistil si moje meno.
„Ako vieš?“ spýtala som sa ho.
„Lebo si iba človek, Bibi. To nič. Poslúžiš mi dobre.“ Znovu sa usmial a odhalil svoje zuby.
„Urazil si ma, Lucas!“ zakričala som. Áno, vedela som, že je mi povedoný. Môj spolužiak, ktorému som dala kopačky. Ako sa on stal upírom?
„Si iba človek,“ zopakoval.
„Nie som iba človek.“
„Vážne? Tak krehká si. Slabá si a...“ ani nestihol dokončiť vetu a ja som ho kopla. Slabo, aby som si nič nezlomila. No on odletel dozadu a narazil do steny. Tá sa naňho zrútila.

Aj teraz som bola v podobnej situácii. No nemala som šancu. Bolo ich moc veľa. A vyzerali skúsene.
Vollterský hrad. To je príčina všetkého tohto. Moja mama je mŕtva. Aj otec. Ja mám byť tiež. Tak prečo nie som? Aha, viem prečo. Lebo som tomu upírovi vrazila. Bol to reflex.
Odhodilo ho to na druhú stranu miestnosti. Všetci na mňa pozerali.
„To nemohla byť ona,“ zašepkal upír na tróne svojmu bratovi. Ten nesúhlasne prikývol.
„Mohla.“ Vyzeral očarený. Nemala som to počuť. Nemala by som to vedieť počuť. Šepkali. Bolo to moc potichu.
„Ja som Aro. Ako sa voláš? Koľko máš rokov?“ obrátil sa smerom ku mne. Ach jaj, ďalší nezdvorilí upíry?
„Pozdrav tu neexistuje?“ Kde sa vo mne vzala toľká drzosť? V dave to zašumelo. Usmial sa. Zabával sa na mne.
„Nie,“ povedal.
„Bibi a mám šestnásť.“ Tento rozhovor ma otravoval.
„Vieš, kto sme?“ bol zvedavý.
„Samozrejme. Upíry. Keď som bola malá, jeden ma napadol.“
„A vyviazla si z toho živá?“ Čo sa stará do môjho súkromia?
„Inak by som tu nebola.“
„Samozrejme. Môžeš mi povedať, ako?“ Akoby to nevedel. Túto myšlienku som vyslovila aj nahlas. Zasmial sa.
„Na človeka si odvážna. Páčiš sa mi,“ povedal a ja som vedela, čo bude nasledovať.
„Nie!“ zakričala som. Nebudem upír. Nikdy.
No on sa ku mne priblížil. Nie, nie, nie a nie! Nikdy. Áno, nikdy. No dvaja upíry mi držali ruky. Nemohla som nič robiť. Uhryzol ma.
V tej chvíli ma začal spaľovať oheň. Potlačiť ho. Snažila som sa. No nič. Spaľovalo mi však iba prsty na nohách. Prečo? Čas pre mňa už neexistoval. Iba prsty na nohách. Radšej nech ma ten oheň spaľuje celú večnosť. Nikdy nebudem upír.
„Už sú to tri dni a je to iba na prstoch na nohách. Čo sa stalo?“ opýtal sa neznámi hlas. Ja viem prečo. Usmiala som sa.
„V jej myšlienkach vidím odpor. Má pevnú vôľu. Nepustí to ďalej. Ach, prečo je taká tvrdohlavá?“ Bol sklamaný. 
„Bibi? Bibi? Počuješ ma?“ prihovoril sa mi. Znechutene som naňho pozrela.
„Áno?“ zašomrala som.
„Nechceš byť upír?“ spýtal sa ma.
„Nie. Určite nie. Čo to nehovorím?“ rozplakala som sa.
„Čo chceš spraviť?“
„Neviem.“ Môj plač bol stále hlasnejší. V tom mi to napadlo: „Zabi ma!“ Prosila som ho. No on nie, nie, to by bolo plytvanie.
„Netvor!“ zakričala som naňho.
„Nemám inú možnosť. Umrieť ťa nenechám. Alec?“ zakričal.
„Akoby si musel kričať!“ zašomrala som. No chlapec tu už bol. A ja som nič necítila.

Nevedela som, kto som. Ani kde som. Bola som... neviem to popísať. Proste nikde. Tá prázdnota ma začala otravovať. Teda neviem. Asi. A prebudila som sa. No to som nemala.

Obrovská bolesť síce ustúpila z nôh, ale moje srdce, ktoré zápasilo o moju ľudskosť, horelo v plameni. Nesmiem kričať. Nie. Nemôžem im ukázať, ako veľmi to bolí.
Už tá bolesť ustúpila. Okrem srdca. V tom sa to všetko zhromaždilo. A v tej chvíli som si uvedomila, čo sa deje. Nie, to nie. Nesmie prestať byť. Musím proti tomu bojovať. Aj keď to bolí. Udržím to.

Tri dni prešli od toho dňa, kedy moje srdce malo posledný krát odbyť. Tri dni som sa držala pri tej bolesti. Tri dni som trpela. A chcela som aj dlhšie. Celá moja premena trvala desať dní.

Trvala. Už netrvá. Už som Bibiana Volturi.

Autor: Molly, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo ja? - Prológ: