Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo ja? - 1. Kapitola

25.05.2010 (18:15) • Molly • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3664×

1. Kapitola

Problém bol v tom, že ja nechcem byť Bibiana Volturi. A nereagovala moc prehnane. Čo je prehnané na pokuse o vraždu?

No tak keď som sa prebudila, vrhla som sa Arovi po krku. A on sa iba smeje (kto tu reaguje moc prehnane, Aro?). A namiesto toho, aby to riešil, ma zavrie do obrovskej miestnosti plnej šiat. To bolo od neho podlé, vzhľadom na to, ako moc ma móda zaujíma. Bolo tam veľa nádherných šiat. Najviac sa mi páčili hnedé šaty po zem.

Takto som si skúšala šaty celé hodiny. Bohužiaľ, niektoré sa pri mojom dotyku roztrhli, aj keď som sa snažila byť jemná. No, čo už. Skúšala som, až kým neprišiel Aro.

„Ako vidím, už si si vybrala.“ Zdvihol obočie. Na moju smolu som mala na sebe svadobné šaty.

„Vypadni!“ zasyčala som. Veď čo mi najhoršie môže spraviť? Zabiť ma. Aj keď neviem aké by mal šance.

„Dobre. Len som myslel, že by si potrebovala pomôcť. Dnes ťa všetkým predstavím. Chelsea?“ povedal Aro. Do miestnosti vstúpila nádherná upírka. Usmiala sa na mňa.

„Ja som Chelsea, a ty?“ Podala mi ruku.

„Bibi.“ Potriasla som jej ňou.

„Ktoré sa ti páčia?“ spýtala sa a kývla rukou k stojanom so šatami. Ukázala som jej všetky, ktoré sa mi aspoň ako tak páčili. Ona komentovala, prečo by sa mi nehodili.

„Tieto sa nehodia k tvojim tmavohnedým vlasom,“  vysvetľovala mi. Zasmiala som sa. Ja nemám tmavohnedé vlasy.

Nakoniec sme vybrali krvavo červené šaty na ramienka.

Boli nádherné.

„Teraz si sadni a zatvor oči!“ prikázala mi. Prešla asi hodina a Chelsea zavelila:

„Môžeš otvoriť oči!“

Otvorila som ich. Zhíkla som. To nie som ja.

Zo zrkadla na mňa kukalo dievča v mojom veku, nádherné a vystrašené. Jej vlasy sa vôbec nepodobali tým mojim. Dievča malo nádherné, vlnité, dlhé tmavohnedé vlasy. Ja mám normálne hnedé vlasy.

Ono malo bielu pokožku. Ja som opálená.

Jej krvavo červené oči boli presným opakom mojich smaragdovo zelených. Moje oči sú jediné, čo sa mi na mne páčilo.

No aj tak som mala pocit, že to dievča v zrkadle som ja.

„Spokojná so vzhľadom?“ spýtala sa ustráchane Chelsea. Nemo som prikývla.

„Na, prezleč sa.“ Podala mi kôpku s oblečením. Bola som hotová raz dva. Potom mi podala plášť a ja som si ho poslušne obliekla.

Viedla ma po dlhej chodbe. Na konci zastavila a otvorila dvere. Izba bola obrovská. Väččia, ako tá, v ktorej som bola pred chvíľkou.

Izba bola zariadená v hnedej farbe. Bola tu aj obrovská hnedá posteľ (neviem načo, keď upíry nespia). No najviac ma zaujalo niečo, čo sa triaslo v kúte. Dievča. Krásne, mladé dievča. V hrdle som ucítila ostrú, pálčivú bolesť. Len ju nezabi, len to nie. Potlačila som to.

„Ahoj,“ pozdravila som sa a sadla si na posteľ. Dievča sa ešte viac roztriaslo.

„Som Bibi. Ako sa voláš?“ spýtala som sa jej.

„Katy,“ z námahou zo seba dostala.

„Takže, Katy. Asi nechceš byť moja večera. Takže sa dohodneme.“ Och, aká som diplomatická.

„Ako?“ spýtala sa ma Katy už trochu uvoľnenejšie.

„Chceš byť upír?“

„Neviem,“ odpovedala.

„Tak takto: upír alebo smrť.“ Akoby som už nepoznala odpoveď.

„Upír,“ zašepkala.

„Dobre. Dnes idem na ples. Ty počkáš tu. Aha, skoro som zabudla, si hladná?“ usmiala som sa.

„Áno.“

„Tak počkaj tu, niečo ti zoženiem.“ A odišla som.

„Potrebujem s tebou hovoriť!“ zasyčala som Arovi do ucha. Otočil sa.

„Nie je tu nejaké ľudské jedlo, však?“ pokračovala som už vľúdnejšie.

„Myslím, že by malo nejaké byť v kuchyni. Je tamto, vzadu.“ Ukázal na dvere.

„Už som tu!“ zakričala som. Tácňu s obrovským množstvom jedla som položila na stôl. No Katy som nikde nevidela. Šla som teda po jej pachu. Zastala som pred dverami kúpeľne. Zasmiala som sa. V ďalších dverách som našla obrovskú skriňu. Asi takú, aká je táto izba. Vzala som prvú vec, ktorú som našla. Nočná košeľa. Na čo by mi bola? No Katy poslúži dobre.

„Ďakujem,“ zamrmlala Katy, keď som jej podala nočnú košeľu.

„Môžeš použiť hocičo.“ S týmito slovami som odišla.

Vstúpila som do krásne vyzdobenej sály. V nej bolo plno upírov, ktorý sa veselo rozprávali.

„Čo na to povieš?“ spýtal sa ma Aro.

„Dá sa,“ pripustila som.

„Dúfam, že vieš tancovať,“ zasmial sa.

„Samozrejme,“ prevrátila som oči. Ach, večer plný tanca sa začína.

„Dámy a páni, výtam vás na dnešnom plese. Ešte predtým, ako začneme, by som vám chcel predstaviť Bibianu!“ začal Aro slávnostne. Dala som si dole kapucu dlhého plášťa. Všetci prítomní pri pohľade na mňa zhíkli.

Autor: Molly, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo ja? - 1. Kapitola: