Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo? 2. kapitola - Prepáč

18.01.2011 (09:30) • NimueAliceVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1724×

Bella:

S Nessie sme sa posadili za jeden z voľných stolov. Bol to jeden z tých nudných dní. Už niekoľko rokov takto žijeme. Mňa to už však prestáva baviť. Asi sa vrátime do Volterry.

„Nessie, čo povieš keby sme sa vrátili spať do Talianska? Mohla by si si tam spraviť výšku. Čo na to povieš?“ Neodpovedala. Niekoho pozorovala.

„Tak čo vravíš, Renesme?“ Zasa nič. Na čo tak pozerá. Obzrela som sa, aby som zistila, prečo mi neodpovedá. V tej chvíli ma zamrazilo. Sedeli tam, ako keď som ich prvýkrát uvidela. Tak nádherní, a tak nedostupní. Ale čo tu sakra robia? Ničia mi život? Zasadli si na mňa? Asi nie. Bude to len náhoda. Aj tak som od nich stále neodtrhla zrak. Videla som, že Nessie sklopila zrak postavila sa a išla vysypať svoje nenačaté jedlo do koša. To isté urobila aj Rosalie. Čo od nej chcú? A čo chcú odo mňa? Z chodby bol počuť hlas Rosalie. (Samozrejme, počuli sme ho len my.)

„Počkaj,“ povedala. To som nevydržala a vstala som. Vysypala som svoje jedlo a kráčala som rýchlym ľudským krokom preč.

„Na čo?“ To bola Nessie. Rosalie jej chcela niečo povedať, ale v tom som sa tam objavila ja.

„Ideme,“ zavelila som. Našťastie sa Renesme na nič nepýtala. Aspoň zatiaľ. Ako ju poznám, bude chcieť vedieť, čo sa deje. To sa ale nedozvie. Nesmie to vedieť. Odprevadila som ju až ku dverám triedy. Potom som bez slova zmizla. A čo? Aj tak som jej nemala čo povedať. Na hodinu občianky som sa doslova vliekla. Aj tak som do triedy prišla prvá - samozrejme, učiteľ tam už bol. Bežné papierovanie a vysvetľovanie, sme vybavili cez prestávku. Keď začali prichádzať prví žiaci, sadla som si do - zatiaľ - prázdnej lavice. Trieda sa začala bleskovo napĺňať. Vedľa mňa sa odtiahla stolička a ozvalo sa:

„Ja... ja... neviem čo povedať.“ Vedela som, kto to je, a preto som si len odtiahla stoličku na koniec lavice a odklonila som sa. Presne tak, ako to on urobil v deň, keď ma prvýkrát uvidel. To som ale vtedy bola ešte človek. Aspoňže pochopil. Hodina plynula a ja som sa snažila na ňu sústrediť. Odzvonilo. Konečne.

„Ja... och môj bože, bol som vôl. Ja prepáč.“

„Som šľapka, nepamätáš?“ odvetila som a vybehla som z triedy. Ponáhľala som sa k učebni, kde mala mať hodinu Nessie.

Renesme:

Vďaka bohu ma odtiaľ dostala mama.

„Ideme,“ zavelila a ja som ju s radosťou poslúchla. Odprevadila ma až ku triede, a potom bez vysvetlenia odišla. To vybavím neskôr. Vošla som do triedy. Učiteľ tam už bol. Dala som mu všetky papiere, ktoré boli potrebné. Učiteľ potom ukázal na voľnú lavicu. Bola jediná voľná. Aspoň, že bola vzadu. Trieda sa začala napĺňať. U lavice predo mnou, sa pohla stolička. Predo mnou sedel ten upír s mučeníckym výrazom. Aspoň že si nesadol ku mne. Dosial som nevedela, ako sa mám tváriť. Veď sú to predsa cudzí upiri. Ale zasa mama vyzerala, že by ich veľmi rada zavraždila pohľadom. Takže ich asi pozná.

„Máme novú žiačku a ja by som bol rád, keby sa nám predstavila,“ povedal učiteľ a ja som bola nútená prerušiť reťaz mojich myšlienok.

„Ahoj,“ povedala som, „som Renesme Swanová, ale všetci ma volajú Nessie,“ pokračovala som. Učiteľ kývol hlavou na znak, že to stačilo a ja som si mohla ísť sadnúť naspäť. Ako som kráčala naspäť, všetci sa za mnou pozerali. Nie žeby to nebolo zlé, je fajn byt občas stredobodom pozornosti, ale toto vyzeralo dosť divne. Dokonca sa za mnou obzrel aj ten upír. Ale aj keď s úplne iným zámerom. Viem, že to je divné. Mám bledú pokožku, ako hociktorý iný upír, na slnku sa trbliecem tiež. Lenže mne tlčie srdce. Prečo? Takto nepatrím nikam. Ani do sveta upírov, ani do sveta ľudí. Ani neviem ako zazvonilo. Začala som si mechanicky baliť veci do tašky.

„Ahoj, ja som Jasper,“ prihovoril sa mi upír, ktorý sedel predo mnou.

„Ahoj,“ povedala som a rýchlo som sa ponáhľala ku dverám. Čo nebol asi najlepší nápad, pretože u dverí na mňa čakalo ďalšie prekvapenie.

Autor: NimueAliceVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo? 2. kapitola - Prepáč: