A je tu ďalšia kapitola. Ak sa vám páči, tak nechajte komentík.
02.02.2010 (13:00) • LadyMacik • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 634×
Pohľad Edward:
Nevedel som, ako mám Rose utešiť. Sedeli sme na vlhkej zemi ďaleko v lese a ona mi plakala, bez sĺz v náručí.
Nevedel som, čo s nami bude ďalej. Rose bez Emmetta už nebude vedieť, ako existovať. Ale je jej jasné, že ona pre neho neznamená nič. Mal veľa možností zastaviť ju. Mohol povedať: "Pravdaže si vyberám teba Rose... Nikam nechoď..." ale on nič z toho nepovedal.
"Rose, mali by sme niekde ísť. Tu v lese to nie je najlepšie." Povedal som jej potichu.
"Edward, ideme do školy. Zabijeme ju. Nebudeme piť jej krv. To radšej zomriem, ako ochutnáť jej krv. Nezostaneme tu a nebudeme sa len tak prizerať, ako nám všetko zobrala. Tá malá potvora..."
Jej reči by som si inokedy nebral k srdcu, pretože by som vedel, že len tak rozpráva. Ale teraz to myslela vážne. Máme viac ako 100 dôvodov spraviť to, po čom tak túži. Ale nemohli sme.
"Rose, to nemôžeme..." Rose ku mne konečne zdvihla svoje zlaté oči.
"Ja viem. A čo máme robiť? Pôjdeme do školy a budeme sa tváriť, že sa nič nestalo?"
"Nie, to nie... mala by si sa Emmettovi pomstiť." Povedal som zo srandy.
Rose pri tom zaiskrilo v očiach. Rada do života: Nikdy, nikdy nemyslite nahlas!
"Áno, presne!" vykríkla a prudko sa postavila. "Presne to spravím. Nech len pekne vidí, kto je Rosalie Hale! Už sa ku mne nikdy nepriblíži!"
"Myslel som to iba ako žart." Povedal som potichu, ale to som už len videl Roselin vzďaľujúci sa zadok. Rýchlo som vstal a bežal za ňou.
Pohľad Bella:
Tak, priprav sa. Ty to zvládneš. Je to len Mike!
Opakovala som si v duchu. Neviem prečo, už od rána som mala veľmi zlý pocit. Akoby som niekomu niečo spravila. Dievčatá ma ráno ubezpečovali, že to je len tým počasím. Ale ja tu predsa žijem celý život! Moje telo by si už mohlo zvyknúť na dážď!
Stála som na parkovisku a psychicky sa pripravovala na dôležitú úlohu.
Za mnou som začula auto. Nikdy predtým som ho nevidela. Automaticky som sa tam otočila tak, ako celá škola. Videla som, ako Alice stojí pri svojom aute a je nejaká sklesnutá. Tak, ako ostatní Cullenovci.
Znova som sa ale musela zapozerať na to divné auto. Zaparkovalo a po chvíľke z neho vystúpili Edward s Rose. Prečo prišli týmto autom? A prečo osobitne?
Počula som ako Alice niečo zakričala a začala bežať tým smerom. Edward ju na chvíľku objal a to isté aj Rose. Zachvíľku tam prišiel aj Jasper a spravil to isté. Emmett len stál pri svojom džípe a pozoroval ich. Čo sa s nimi stalo? Sú ešte divnejší ako zvyčajne...
To zistím až neskôr. Teraz je na rade Mike. Musím ho pozvať na ples. Problém je ten, že netuším ako sa to robí. Ešte som nikoho nepozývala.
"Drž mi palce." Povedala mi Jess a vydala sa smerom k Edwardovi. To som si nemohla nechať újsť.
Jess sa veľmi elegantným krokom presunula až k Edwardovi.
"Ahoj." Usmiala sa na neho.
"Čau." Povedal jej nezaujato.
"Vieš... hovorila som si... či by si... nechcel náhodou... vieš, je ples... ísť tam so mnou?" Trvalo jej polhodiny, kým zo seba dostala jednu vetu. Už som natešene čakala, ako jej povie nie.
Edward tam stál a nad niečím uvažoval.
"Vieš čo? Veľmi rád." Usmial sa na ňu.
Čože? On ide s Jessicou na ples? Začala som sa nad tým rozčúlovať a žiarlila som na Jess. Ja, žiarlila? Nie, to nie... kde sa vzalo? Prečo žiarlim?
"Neverila som, že jej povie áno." Pošepkala mi do ucha Angela.
"Ani ja nie!" odsekla som a naštvaným krokom prešla k Mikovi a jeho bande. Všetci spozorneli a prestali sa rozprávať.
"Ahoj Bella." Pozdravil ma Mike. Určite nemohol doma spať šťastím, že pôjde so mnou na ples.
"Ahoj, Mike. Blíži sa ples a ja som rozmýšľala, koho pozvať."
"Veľmi rád s tebou pôjdem." Povedal mi Mike. Ale ja som zrazu chcela byť zlá. Na každého, koho dneska stretnem.
"Nie, Mike... Tom, nechcel by si ísť so mnou?" Otočila som sa na pekného blonďavého chlapca po Mikovej pravici.
"Veľmi rád." Usmial sa na mňa. Mike prestal dýchať.
"Ďakujem... tak sa ešte dohodneme. Ahoj Mike." Usmiala som sa na Toma a vydala sa k Jessice a Angele, ktoré na mňa pozerali s otvorenými ústami.
"Bella, ty si zlá!" vykríkla potichu Angela.
"Ja viem. Naštvalo ma, ako sa sebavedomo tváril." Pokrčila som plecami.
Zazvonilo. Všetci sa pobrali do svojich tried, čo znamenalo, že aj ja. Prvú hodinu mám biológiu, kde sedím s pánom Dokonalým.
Prišla som do triedy a usadila sa do lavice. O chvíľku ku mne prišiel pán Dokonalý a sadol si vedľa mňa. Chvíľu bol potichu, ale potom to prerušil.
"Vieš čo, spravím ti láskavosť! Ja..." Nemohol dokončiť svoju myšlienku, lebo prišiel do triedy učiteľ. Celú hodinu už bol radšej ticho. Ale mňa stále v mysli zožierlo, čo mi chcel povedať.
Autor: LadyMacik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Pravidla neexistujú! - 3. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!