Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prada, Chanel, AliC 7. kapitola + Epilóg

12.08.2010 (16:45) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2257×

7. kapitola

Bella

Čakala som odpoveď typu „nič“. Samozrejme, iba ja môžem byť taký pošuk.

„Rozprával som ti rozprávku,“ odpovedal a potom sa sám zasmial, no náhle zvážnel. Jeho tvár zdobila malá vráska, ktorá na ňom vyzerala naozaj sexi. Mala som chuť sa ho dotknúť, láskať ho, bozkávať... Bella, neblbni! Kričala som na seba.

Rozprával mi rozprávku?! Zaliala ma vlna sklamania. Takže sa mi to muselo iba zdať. Moja tvár sa skrivila bolesťou. Bože, prečo sa to musí stať vždy mne. Samé nádeje a nič z toho. A prečo som si vlastne robila nádeje? Myslela som, že som pre neho dobrá, tak to ani omylom. On by mal mať nejakú krásnu upírku z hradu a nie sa tu zahadzovať so mnou. Aká som ja ale blbá.

Pretočila som na druhý koniec postele, a tým som zliezla z Edwarda. Mal voľnú cestu a ja mu už nemienim robiť nejaké problémy. Premenia ma a ja sa budem snažiť zapadnúť. Nebudem príťaž.

Slzy! Znova?! Veď už musím mať všetky slzné kanáliky vyschnuté. No, tie potvory sa pomaličky posúvali po mojej tvári dolu až sa vpíjali do poštára pod mojou hlavou. Ešte šťastie, že som nevzlykala. To by bolo horšie. Aj tak Jazz musí vedieť ako sa cítim... A sakra. Jazz... Edward! Upokoj sa Bella. Veď o nič nejde. Si statočná... Povzbudzovala som sa, no to ešte zhoršilo situáciu.

„Bells, čo som spravil?“ pýtal sa ma úzkostlivo Edward. Dotkol sa ma a mnou prešla vlna elektriny. Celá som sa pod jeho dotykom zachvela. On to pochopil inak a pretiahol cezo mňa deku. Teraz už som to nevydržala a začala vzlykať. Cítila som pohyb z mojou osobou a ruku na mojich vlasoch. Otvorila som oči a zadívala sa do tých Edwardových.

„Bells... ja... čo ti je?“ Pozeral na mňa so strachom v očiach.

„Možeš ísť,“ zlomil sa mi hlas, „nemusíš tu byť so mnou. Ja som iba... Môžeš ísť za Megan...“hovorila som úplne nezmyselne, no mne to zmysel dávalo. Chcela som mu to poriadne vysvetliť, tak som sa nadýchla a spustila.

„Nemusíš tu byť so mnou. Prepáč. Môžeš ís- “ nedopovedala som, pretože ma pobozkal. Čože?! On ma pobozkal a ja som nezostávala pozadu. Všetky jeho bozky som mu opätovala. Prsty som mu zaplietla do vlasov a on ma láskal na tvári. Bol to krásny okamžik, no ja som potrebovala vzduch. Neochotne, aj keď to urobil on, som sa od neho odtrhla. Môjmu protestovaniu sa zasmial.

„Milujem  ťa, Bells,“ vyslovil to. Ja som bola v siedmom nebi. Moju reakciu nik nečakal, a ja tiež nie. Sedela som pár centimetrov od neho, a tak nebol problém sa mu zavesiť okolo krku a pobozkať ho. Bola som ako malá. Bozk mi s ochotou oplatil a po chvíli sme sa od seba odtrhli.

„Aj ja ťa milujem,“ vyslovila som to, čo už ma neuveriteľne ťažilo. Pozerali sme sa navzájom do očí, keď sa mu z hrude ozvalo tiché vrčanie.

Po ňom nasledovalo rozrazenie dverí a dopad Alice medzi nás. Smiala sa na plné kolo. Po pár sekundách tu s nami sedel, teda ležal, Emmett.

„Aj ja chcem, aj ja chcem,“ kričal ako malé decko.

„Emm, spadnem,“ kričala som mu do ucha. Už som mala na mále, keď som sa prevalila a padala. Stihla som vydať tichý výkrik, no to už ma držali dve silné paže. Bol to Edward. Vykúzlil oslnivý úsmev a ja som mu ho oplatila. Pobozkal ma na čelo a už všetkých vyháňal z izby.

„Edward, pusti ma, idem do sprchy,“ povedala som s úsmevom a pozrela sa hore na môjho záchrancu. Stále sa tak krásne usmieval, no nepustil ma. Namiesto toho sa so mnou rozišiel do kúpeľne. Nevedela som, čo chce robiť, tak som sa nechala niesť. Postavil ma a ja som mu poďakovala. Otočila som sa a začala sa vyzliekať. Mala som dole tričko, keď sa mi zozadu obtočili okolo pása ruky a pocítila jemné bozky na krku.

„Edward,“ zaprosila som a vymanila sa u jeho zovretia. Pekne som si počkala, kým odíde a potom zaliezla do sprchy.

Popri umývaní som premýšľala, čo všetko sa stalo. A toho bolo požehnane. Slzy sa znova tlačili na povrch, ale zatlačila som ich, ako aj smútok. Premýšľala som, ako to bude teraz. S Edwardom a mojou premenou. Dospela som k názoru, že sa o tom musíme porozprávať. Alice už to určite videla, tak by to nemal byť problém. Myslím, že už má aj na tú svadbu hotové veci. Aj to sa musím spýtať.

Vyšla som zo sprchy, no neskoro som si uvedomila, že nemám veci. Nakukla som dnu do izby, či tu niekto nie je a v ručníku som vošla dnu. Otvorila som skriňu a vyberala si veci, keď som za sebou počula vrčanie. Strašne som sa zľakla. Nadskočila som a rýchlo sa obrátila. Predo mnou bol Edward. Oči úplne čierne, ktoré na mňa vrhajú túžobné pohľady. Najskôr som sa zľakla, hlavne tých očí, ale potom mi to prišlo strašne krásne. Neudržala som sa a prilepila som sa mu na ústa a odmietala sa pustiť. Prsty v jeho krásnych vlasoch a ani ma nijako nezaujímal fakt, že som iba v ručníku. On obtočil ruky okolo môjho pása a nadvihol si ma na svoju úroveň. Je hrozné byť taká malá.

Prestala som úplne myslieť, no keď do dverí vstúpila Alice, myslela som, že ju uškrtím. Edward videl môj vražedný pohľad, tak ma ešte viac stisol a pobozkal ma. Perfektné! Budem sa hnevať častejšie.

„Tak poď, musíme ešte niečo zariadiť,“ ťahala ma Alice ku skrini a od Edwarda. Naznačila som mierne vrčanie a Edwarda to viditeľne potešilo. Alice nevnímala, iba si niečo štebotala a nedávala pozor. Pri skrini ma pustila a ja som toho využila. Rozbehla som sa za Edwardom, ktorý sa zatiaľ usadil v kresle na opačnej strane izby. On sa usmial a natiahol ruky pred seba. Chcela som skočiť, no na poslednú chvíľu som si to rozmyslela, pretože by to nemuselo dopadnúť najlepšie. Zrazu sa zamračil a na čele sa mu vytvorila taká krásna vráska a ja už som nebežala k nemu. Prvotný šok vystriedal hnev. Bola som na Alice taká naštvaná.

„Alice, to zvládneš aj bezo mňa,“ opakovala som túto vetu až pokým ma neprepustila. Ja som sa šťastná otočila a narazila na môjho anjela. Ihneď som si vypýtala bozk. Už mi chýbal. Som na ňom závislá a to sme boli od seba iba pár minút.

„Bella, no poď,“ ťahala ma Alice z Edwardovej náruče. Ja som sa strašne neochotne vyhrabala z jeho náručia, no inak by som to neprežila. Ak ide Alice nakupovať a niekoho si vyberie, nemá cenu diskutovať. Aj tak by som prehrala. Takže, načo to ešte zhoršovať.

No, snáď svoju večnosť neprežijem nakupovaním...

Epilóg

Edward

Konečne. Som najšťastnejší upír pod slnkom. Ona ma naozaj miluje. To je splnený sen. Teda v mojom prípade predstava. Je to to najlepšie, čo ma mohlo v mojej existencii stretnúť. Konečne nebudem musieť po nociach zaháňať myšlienky mojej rodiny, môžem sa venovať môjmu anjelovi, ktorého nadovšetko milujem. No je tu ešte jeden menší problém. Musím ísť za Arom. Trocha sa s ním dohodnúť.

„Čo si želáš, drahý Edward?“ spýtal sa nepríjemným tónom Aro. Myslel na to, že by som sa k nim mohol pridať. Na mojej tvári sa mihol kyslí výraz, no ihneď ho vystriedal ľadovo chladný.

„Aro, prišiel som sa ťa niečo spýtať,“ vyslovil som svoju požiadavku a pristúpil som k nemu. On sa zdvihol z toho svojho kráľovského trónu a podišiel ku mne. Natiahol ruku a ja som mu podal svoju. V myšlienkach sme sa rozprávali. Chcel som, aby pustil Bellu s nami preč. Chcel, aby sme ju premenili už tu, no mne sa to nepáčilo. Chcel som ju ešte pred tým požiadať o ruku. Viem, že je to narýchlo, no predtým než ju premenia, chcem aby bola moja. Ešte ako človek.

Edward, nie som si istý... Poslal mi myšlienku.

Aro, premena sa uskutoční, o to sa neboj. Len si ju chcem zobrať. Pár dní naviac, nič viac nežiadam. Poslal som mu zasa ja. Jeho tvár aj myšlienky zvažovali obidve možnosti. Nepodľahnúť a premeniť ju ihneď alebo počkať, kým sa zoberieme.

Prepadla ma panika z toho, že by ma odmietla. Nie, takto nemyslieť.

„Dobre, po svadbe,“ zvolil Aro a ja som bol znova o niečo šťastnejší. Nikto nechápal, o čom sme sa bavili, ale mali tušenie. Vlastne si mysleli, že ju nechceme premeniť, no musíme po volterskej svadbe. Po svadbe počuli dobre, no nevedeli, že po našej.

Rýchlo som vyštartoval z miestnosti, nech stihnem všetko pripraviť. Alice Bellu dostatočne zdrží, pretože všetko videla. Teda snáď. Nič mi ale neukázala. Mrška!

Zašiel som kúpiť do mesta zásnubný prsteň. Predavačka, ktorá tam bola, by sa mi sama predala. Skúšala na mňa samé triky. Bolo tiež dosť odporné čítať tie jej zvrhlé myšlienky. Ukazovala mi diamanty, ktoré div nezakrývali celý prst. Vlastne ukazovala iba také, ktoré sa páčili jej. Ja som chcel niečo krásne a decentné. Niečo, čo by moju Bellu hneď okúzlilo. Keď už moje nádeje pohasínali, našiel som ten najkrajší prsteň. Bol zo striebra. Mal jemnú obrúčku, do ktorej bol vsadený menší diamant. Maličké diamanty boli aj po okrajoch, a tým dopĺňali tú dokonalosť. Teraz už len dúfať, že bude súhlasiť. Stále si nie som istý a moc tomu nepridáva fakt, že mi Alice niečo tají. Som z toho na nervy, no teraz to nebudem riešiť. Pripravím sa na večer a budem dúfať.

V kvetinárstve som sa trocha zasekol. Spočiatku som chcel zobrať ruže. Krásne červené a biele, no potom som si spomenul, čo mi hovorila. Milovala vôňu orchideí a ľalií. Poobzeral som sa našiel som presne to, čo som potreboval. Skoro som im to všetko vykúpil, vlastne aj vykúpil. Sviečky nemohli chýbať.

S riadne plným autom som si to zamieril opäť do hradu. Všetko som vyložil a upravil moju izbu. Alice mi písala, že do hodiny sú naspäť a potom si ju ešte na hodinu zoberie do parády. Neviem na čo, veď už aj tak je to anjel. Nepotrebuje nič viac. Takže, teraz je päť hodín... Čože?! To som v meste strávil tak dlhú dobu?  Nevadí, aspoň nemusím tak dlho čakať.

Zašiel som si dať riadne dlhú sprchu. Po ceste do kúpeľne som zo seba všetko zhadzoval. Zapol som horúcu vodu a nechal, aby kvapky dopadali na moje mramorové telo. Bolo to upokojujúce. Utriedil som si myšlienky a nepotrebné sa snažil vyhnať z hlavy. Na moje prekvapenie, sa mi to aj podarilo. Aspoň na pár minúť.

Edward, vylez z tej sprchy a priprav sa! Kričali na mňa myšlienky Alice.

A znova som bol mimo tak dlho.

Bella

Alice ma ťahala po nákupoch snáď večnosť. Boli sme tam do piatej a to dokonca ani nemali záverečnú. Bola som mimo, no užívala som si to, že tam nie sme až do konca. Počas cesty naspäť som si trochu zdriemla. Počas tých hodín som to mala aj dovolené. Alice mi nakúpila všetko možné aj nemožné. Spodné prádlo, ktoré som vehementne odmietala, nakoniec skončilo v košíku. Neboli to ani poriadne kusy látky. No, keď som nad tým poriadne dlho uvažovala, došlo mi, na čo to je. Pri tej myšlienke som hneď musela sčervenať ako rak.

Proste keď nakupovala Alice, stačilo iba počúvať, nič viac som sa neodvážila. Hlavne dnes. Bola ako utrhnutá z reťaze. Stále niečo mrmlala a ja som začula niečo ako šaty, ušiť, príprava, mesiac... Nechápala som a mala som strašnú chuť byť s Edwardom. Premáhala som sa, no moc dlho som to nevydržala a už Alice otravovala. O piatej, a to je rekord, sme sa vybrali napäť do hradu. Za pár dní už má byť svadba, takže Alice ešte musí dorobiť posledné úpravy.

Keď sme prišli do mojej izby, Alice vybalila veci a niektoré mi naskladala do kúpeľne na poličku. Nereagovala som, tak ma tam musela sama zatiahnuť a polopate vysvetliť, čo mám robiť. Mala som na mále. Predstavte si Alice, ako sa vám snaží vysvetliť, čo máte v kúpeľni robiť. Sranda. Bavila som sa, na nechcela som sa smiať pred ňou. Bolo by to neslušné, aj keď...

Spravila som všetko, čo prikázala. Poriadne som sa vydrhla a vlasy mydlila dovtedy, pokým tam nebola asi centimetrová vrstva šampónu. Všetko podľa príkazov, no nechápala som to. Keď som sa obliekala, myslela som, že skolabujem. Spodné prádlo vyzeralo, že má tak tri centimetre. Bolo mi na omdletie. A šaty, ktoré mi pripravila boli síce pekné, no siahali akurát na môj zadok. Milimeter vyššie a vidí ho celá Volterra. Keď som odtiaľ vyšla mala som chuť ju uškrtiť. Nakoniec som to nechala tak a poslušne, podľa príkazov, si sadla a nechala som zo seba spraviť človeka. Viete ako to myslím.

Po nekonečnom mučení ma Alice prepustila a ja som mala ísť za Edwardom. Mal byť vo svojej izbe. Pomaličky a popri tom som kontrolovala každý svoj pohyb, aby mi niečo netrčalo, som sa presunula k jeho dverám. Otvorila som a skorom som padla na zadok. To čo som videla, bolo ako vo sne. Na každom rohu sa týčili orchidey skombinované s ľaliami. Bola to neskutočná krása a tá vôňa bola všade okolo mňa. No, v tom všetkom som rozpoznala ešte krajšiu vôňu. Vôňu Edwarda. Bola zmiešaná ešte s niečím, čo som nevedela rozpoznať.

Vlastne jeho vôňa pripomínala orchidey a ľalie a k tomu ešte nejaká výrazná vôňa. Tak odtiaľto mám moje obľúbené kvety, alebo vôňu, vyberte si. Je to Edward. Takto krásne mi vonia on. Moja životná láska.

Porozhliadla som sa a na zemi boli zasvietené sviečky. Bolo ich asi sto. Kam som sa len pozrela som videla buď kvety, alebo sviečky, no to najdôležitejšie tu nebolo. Srdce sa mi rozbúchalo, keď som ho tu nikde nevidela.

„Bojíš sa,“ spýtal sa ma najkrajší hlas, ktorý ja teraz len a len môj.

„Áno, ale toho, že si tu nebol,“ odpovedala som šeptom.

„Už som tu,“ šepkal aj on a jemne mi zozadu prešiel nosom po krku.

„Ďakujem,“ vydýchla som pod náporom slasti. Už iba jeho dotyky ma privádzali do šialenstva.

„Nemusíš ďakovať. Ja to robím rád,“ znova zašepkal, vyhupol si ma do náručia a pobozkal. Bol to taký sladký bozk, že som sa skoro roztopila. Všetko vo mne vrelo a ja som chcela iba jeho.

„Bells?“ spýtal sa náhle Edward.

„Hm,“ zamručala som, pretože sa venoval môjmu krku a bolo to viac ako príjemné.

„Vieš, že ťa milujem a nikdy neprestanem. Už keď si k nám prišla prvýkrát, ma k tebe niečo priťahovalo. Odolával som tomu pokým to išlo, no nebolo to nadlho. Vedel som, že nebudeš chcieť vraha akým som, a popravde, ešte stále to nechápem...“ Chcela som ho prerušiť, no nenechal ma.

„Pravda je taká, že som najšťastnejší upír vo vesmíre. Mám po boku najkrajšiu bytosť na planéte a nechcem o ňu prísť. Si to jediné, čo ma drží pri živote a kto dokázal opäť primeť moje srdce biť. Zaplavila si mi myšlienky a ja chcem, aby to tak ostalo. Isabella  Swan, milujem ťa, tak sa pýtam, vezmeš si ma,“ dopovedal a zadíval sa mi do očí. Ja som v memente stuhla, keď som si uvedomila, čo povedal. On si ma chce viať. Akože za ženu?!

Oči som musela mať niekde na podlahe, no vôbec mi to nevadilo. On po chvíli vytiahol aj prsteň. Oči už museli byť na druhom konci zemegule. Jeho oči boli plné lásky a nádeje, no vmiešal sa tam aj smútok. Oči sklopil a odklonil sa odo mňa.

„Dobre,“ povedal porazenecky a to ma prebralo. Bolo to ako bodnutie do srdca.

„Počkaj,“ usmiala som sa na neho.

„Nič som nepovedala,“ kárala som ho ako malé dieťa.

„A?“ spýtal sa náhle.

„Milujem ťa, a, áno, vezmem si ťa. A to s veľkou radosťou,“ povedala som tieto vety, ktoré mi išli rovno od srdca. Bolo to pasé, ale mne sa to aj tak páčilo.

„Milujem ťa.“ A v ten moment sa mi vrhol na pery. Ja som sa s veľkou radosťou pridala. Takže už viem na čo chcela Alice to spodné prádlo. Nanajvýš sa hodilo.

Alice

Jupí! Jupí! Takže môžem ísť plánovať ďalšiu svadbu!

The End

Som rada, že ste vydržali až do konca! Možno sa niekou nebude páčiť, ako som to zakončila, no mne sa to zdalo primerané. Ohodnoťte to vy! :P

Mám strašnú radosť, keď viem, že to niekto čítal. Moc vám ďakujem. Ste mojím slniečkom! Ešte raz!Ďakujem!

BlackStar

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prada, Chanel, AliC 7. kapitola + Epilóg: