Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 3. kapitola

26.04.2012 (07:00) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 41× • zobrazeno 6621×

3. kapitola

„Kde je ten zasran?“ zhúkol mi zrazu nad hlavou, až ma myklo.

„Doma...?“ No a mám mu teraz povedať, že je o chvíľu tu, lebo sa chce porozprávať s Charliem ako chlap s chlapom? Panebože, ostaneme naozaj rozkrájaný na kúsočky a uvarí nás.

„Tak mu láskavo zavolaj, nech sa sem rýchlo dostaví!“

„Ehm, o chvíľu bude tu... vlastne sa chcel s tebou sám porozprávať. Pozri, Charlie, ja ani Edward to neľutujeme. Chceme to dieťatko, Esme nám sľúbila, že môžeme pokojne bývať u nich, keď sa malé narodí a pomôžu nám s výchovou. Edwardove sestry milujú malé deti a...“

„Ty tu nič neplánuj, moja malá,“ skočil mi do reči rozzúreným hlasom.

„Charlie, hlavne sa upokoj.“

„Nehovor mi, čo mám robiť,“ odvrkol a sledoval z okna cestu, až sa na nej objavilo Edwardove Volvo. Srdce mi začalo narážať do hrudníku a trochu sa mi zatočila hlava. Ozvalo sa klopanie a ja som si všimla, ako Charliemu škubla ruka k nohaviciam, kde mal zbraň.

„Charlie, upokoj sa,“ šepla som a išla otvoril môjmu milovanému upírovi. Stál za dverami zo širokým úsmevom. Asi mu fakt hrabe, keď sa smeje práve v tejto chvíli.

„Ahoj, miláčik,“ pozdravil ma nežne a sklonil sa k mojim perám. Pootvorila som ústa, aby som si zobrala, čo som tak nutne potrebovala, keď sa...

„Okamžite vypadni od mojej dcéry!“ zahrmel Charlie. Edward si povzdychol, ale poslúchol ho. „A teraz si obaja sadnete do kuchyne a podrobíte sa krížovému výsluchu. A ty sa ani neskús dotknúť mojej dcéry, mám v skrini brokovnicu a nebojím sa ju použiť.“

„Dobre, Charlie.“

„A neodpovedaj mi na to!“

Prevrátila som očami a išla poslušne s Edwardom do kuchyne. Posadili sme sa a sledovala som ostražito Charlieho.

„Ty!“ ukázal na Edwarda rozzúrene. „Hovorili ti vôbec vaši o tej veci menom ochrana?!“

„Áno.“

„Neodpovedaj, ty zasran!“ skríkol po ňom celý červený.

„Veď ste sa ma...“ Edward hneď zmĺkol, keď privrel Charlie výhražne viečka.

„Bella mi povedala, že to dieťa chceš. Je to pravda?“

„Samozrejme.“ Edward mi nežne pozrel do očí a ja som takmer vzdychla.

„Takže, je jasné, že s tým už nič neurobíme, ale nemyslite si, že z toho tak ľahko vyviaznete. Ty!“ znovu ukázal na Edwarda. „Dieťa potrebuje priestor, u nás je ho málo a vaša rodina je dosť veľká. Postavíš dom! Ty! Vlastnými rukami!“

„Dom?“ spýtala som sa prekvapene Charlieho, čo sme v dobe ľadovej?

„Áno, Bella, dom. Musím vedieť, že sa dokáže o teba a o dieťa postarať. S Bellou si preštudujete všetky možné knihy o tehotenstve. A ty! S Bellou budeš spať v jednej izbe cez noc až vtedy, keď budete mať vlastné bývanie, čo znamená, že sem budeš chodievať len na pár hodín a ôsmej vypadneš, je to jasné?“

„Áno,“ odpovedali sme naraz.

„Fajn, a nie je to všetko, musím ísť do práce a uvidíte, že ešte niečo vymyslím. Je pol ôsmej, už máš len polhodinu.“

„Ďakujem, pane,“ šepol Edward a tváril sa totálne zmätene a trochu pobavene.

Vyšli sme hore a Edward stále prekvapene krútil hlavou. Potichu som sa chichotala, vliezli sme do izby, pre istotu som zamkla a konečne ho objala.

„Edward?“ šepla som mu tichým hlasom do krku a nežne ho pohrýzla. Zachvel sa.

„Áno?“

„Čo keby som ja teraz išla do sprchy a potom by sme sa venovali len a len sebe?“ spýtala som sa ho vzrušene.

„Ale to sa ti neoplatí, miláčik, aj tak sa znovu spotíš. A okrem toho mám ísť za polhodinou domov.“ Rukami mi skĺzol pod tričko a pohotovo mi ho pretiahol cez hlavu. Ostala som pred ním len v podprsenke a jeho pohľad kĺzal dolu po mojom krku, cez kľúčnu kosť až k mojim prsiam. Tváril sa ako malý chlapček, ktorý dostal autíčko.

„Dávaj si pozor, aby ti netiekli sliny,“ podpichla som ho.

„Skôr jed... ach.“ Sklonil sa nižšie a už sa šiel vrhnúť zubami na moju podprsenku, ale odtiahla som sa od neho.

„Idem do tej sprchy, ty tu len pekne počkaj. Smrdím ako... no proste smrdím a tie vaše upírske nosy,“ odfrkla som si. „A nezabudni porozmýšľať, ako postavíš ten dom!“ Otočila sa na päte a išla do sprchy. Vo dverách som sa otočila a uvidela Edwarda, ako si ruku vplietol do vlasov a očividne sa snažil rozdýchať svoje vzrušenie, čo dokazovali jeho napnuté nohavice. Spokojne som sa usmiala a zatvorila za sebou, pre istotu aj zamkla, netreba riskovať... jeden nadržaný upír, teda poloupír je už fakt dosť.

Vliezla som pod horúcu vodu. Bože, to bol pocit. Bola som tak rada, že sme to s Charliem čiastočne vyriešili, aj keď mi bolo strašne do smiechu. Ale dúfam, že to nemyslel vážne s tým, že Edward tu nebude prespávať! Čakáme spolu dieťa, čo si myslí?!

Umyla som si vlasy mojim obľúbeným šampónom. Keď som bola hotová, natiahla som na seba len saténovú košieľku a vrátila sa do izby. Edward sedel na posteli a hral sa nervózne s prstami. Už-už naťahoval ku mne ruky, ale ja som sa otočila k zrkadlu, aby som si prezrela bruško. No zdvihla som si tú košieľku fakt vysoko a za mnou sa ozvalo hrdelné vrčania môjho nadržaného upíra.

„Budem sa ti páčiť, aj keď budem tučná?“ spýtala som sa ho nevinne a nevšímala si jeho reakciu na moje odhalené telo. V momente bol pri mne a objímal ma svojím svalnatým telom.

„Samozrejme, láska, Ani si nevieš predstaviť, aká budeš sexi s veľkým bruškom a plnými prsiami.“ Spokojne mľaskol a vrhol sa na moje pery.

„Edward, prestaň,“ zastonala som. „Som unavená, potrebujem sa vyspať.“

Zaskučal ako kocúr, keď som sa od neho odtiahla a vkĺzla do postele. Išiel protestovať, ale pritiahla som si ho k sebe, aby si ku mne ľahol a spokojne som si položila hlavu na jeho hruď. Hneď som uvidela jeho napnuté nohavice a dalo mi dosť námahy, aby som sa nerozosmiala. Chudáčik, ale ja som bola fakt unavená.

A zrazu sa ozval môj telefón. Kto môže teraz volať? Naštvane som siahla po mobile na stole a schmatla ho. Sakra, Charlie!

Zobrala som to a snažila som sa znieť pokojne. „Prosím?“

„Bells, je už ten zasran preč dúfam,“ hovoril podozrivo.

„Áno, Charlie, pred hodinou odišiel. Ja som sa sama osprchovala, sama si umyla zuby, sama išla na toaletu, kde som...“

„Dobre, Bells, to je fakt skvelé, len dávaj pozor, aby ti do rána nevyrástol dlhší nos,“ zamrmlal mierne naštvane a Edwardova hruď pod mojou hlavou sa jemne natriasala, ako zadržiaval smiech. Výhražne som naňho pozrela, aby sa upokojil.

„Prosím?“

„Pred chvíľou som šiel na obhliadku a len tak náhodou sa zastavil v dome Cullenovcov a Emmett mi povedal, že Edward šiel spať k tebe. Nevieš o tom náhodou niečo?“ pýtal sa a zvýšil hlas, až som musela odtiahnuť mobil od ucha.

„Nie, neviem,“ vychŕlila som rýchlo a to už Edward vybuchol od smiechu. No super, Charlie ho počul.

„Ty idiot,“ šepla som mu naštvane a posadila sa, on sa stále pokojne rehotal.

„A ten smiech patril komu? Tej žabe, čo chováš vedľa seba v posteli?“

„Charlie, som už dospelá a čakám s Edwardom dieťa a je ti určite jasné, ako som otehotnela. Som tehotná, už žiadnu prevenciu neurobíš,“ chŕlila som zo seba naštvane zase ja.

„Daj mi ho k telefónu!“

„Koho?“ šepla som nevinne.

„Bells!“

Povzdychla som si a podala Edwardovi svoj mobil. Opatrne ho zobral a nahodil vážny výraz.

„Áno, Charlie? Samozrejme... nie, ležím na svojej polovici a Bella na svojej. Aha, dobre, poviem jej to. Určite... vďaka.“ Zložil to a so širokým úsmevom na mňa pozrel.

„Máš mi nachystať deku, idem spať dole na sedačku,“ oznámil mi, ale ani sa nepohol. Okamžite som zaľahla jeho telo svojím a odmietla ho pustiť. Hrdelne sa zasmial a silno ma objal... No jedna jeho ruka skĺzla na môj zadok a hladil ma poňom. Niežeby mi to nerobilo dobre, ale potrebovala som, sakra, spať!

„Daj tu ruku preč!“

Povzdychol si a pomalým pohybom ruku posunul vyššie. „Bude zo mňa prvý upír, ktorý sa zblázni z ľudskej, tehotnej ženskej. Len neviem, čo som komu urobil,“ mrmlal si popod nos. Prudko som sa posadila, až ho to vyľakalo. Zoskočila som z postele, zo skrine v rohu som vytiahla deku a hodila ju po ňom.

„Zlez z tej postele, zober si deku a príjemný spánok na sedačke ti prajem,“ vrčala som naňho a čakala, až zlezie z tej postele, no on ma len pobavene sledoval.

„Ihneď!“ skríkla som po ňom hystericky, až ma zaboleli hlasivky. Zmätene sa postavil.

„No tak, miláčik. Vieš veľmi dobre, že bezo mňa nezaspíš,“ začal to hrať a na tvári mal ublížený pohľad mačiatka, ktorý ma dostával do kolien. Ale žiadne také!

„Edward! Okamžite! Choď! Do! Obývačky! Potrebujem sa vyspať a s nejakým brblošom nebudem v posteli. Dobrú noc!“ Zhasla som svetlo a vliezla do postele a zaborila tvár do vankúšu, kde mal Edward položenú hlavu. Spokojne som vzdychla a privrela viečka. No hneď som sa pretočila na druhú stranu a vytiahla nohu spod prikrývky. Nie, zle. Ľahla som si na chrbát a nahlas si povzdychla. Snažila som sa počúvať, či sa niečo deje, začula som len tiché hlasy. Asi pozerá telku. Bože môj, toto sa nedá.

Zdvihla som sa z postele, po tme kráčala k dverám a dole po schodoch. Z obývačky išlo trochu svetla z telky, tak som si videla aspoň pod nohy. Edward sedel na sedačke a pozeral, ani sa na mňa nepozrel, aj keď vedel, že idem za ním. Bezoslova som podišla k sedačke, ani ku mne nepohol okom, a vyliezla som na sedačku, hlavu mu položila do lona a tvárou sa privinula k jeho bruchu. Spokojne som sa nadýchla, áno, toto bolo to pravé.

Cítila som, ako ma prikryl a dlaňou ma hladil nežne po vlasoch.

„Ja sa fakt zbláznim,“ zamrmlal s tichým smiechom.

Opäť ďakujeme za úžasné komenty, ste úžasní! :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 3. kapitola: