Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 2. kapitola

24.04.2012 (16:15) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 45× • zobrazeno 6704×

2. kapitola

Bella

„Ak sa muž a žena strašne milujú, naozaj veľmi, veľmi, veľmi," gestikuloval Emmett horlivo, „a rozhodnú sa, že je správny čas na ďalší krok, tak sa udeje nasledovné," dramaticky sa odmlčal a s mierne našpúlenými perami si pri tom prikyvoval kučeravou hlavou. „Vyspia sa spolu," žiarivo sa usmial a hlavu natočil smerom na Edwarda, no potom preskočil pohľadom na Rosalie a uškrnul sa.

„Vieš, Edward, ide o to," pokračoval Emmett ďalej a nezabúdal si pri svojich slovách zhlboka nadychovať, presne tak, ako to pri vysvetľovaní rovnakých vecí zvyknú robiť rodičia. „Pri pohlavnom zblížení vniknú do ženy milióny spermií, z ktorých sa úplne každá chce dostať k vajíčku, aby ho oplodnila," ďalšia dlhá, dramatická pauza, „lenže môže sa to podariť len jednej. Teda... Môže aj dvom, ale to, dúfajme, nebude váš prípad. No a keď ho oplodní, tak, tadadá, vznikne bábätko, ktoré potom prinesie bocian zabalené v hrubej deke a hodí ho do schránky."

A v tej chvíli sa Carlisle takmer zadusil vlastnými slinami, pričom karamelovým pohľadom skúmal Edwarda. Ten chudáčik sa od tej šťastnej novinky, ktorú som mu zdelila v nemocnici, ešte stále úplne neprebral. Ale nemohla som si nevšimnúť, ako na mňa láskyplne hľadí a s koľkou nežnosťou mi prechádza po brušku.

„Emmett, dúfam, že ti je jasné, že deti nenosí bocian," povedal Carlisle a hlavu mierne naklonil do strany. Emmett sa naňho nechápavo otočil.

„Čože? Ako to myslíš?" zmätene zaklipkal dlhými a tmavými mihalnicami. O-ou...

„Myslím to tak, ako som to povedal," prisvedčil mu Tatko Šmolko, teda Carlisle, autoritatívnym  hlasom.

Emmett sa po týchto slovách začal nervózne otáčať po izbe, až kým pohľadom nenašiel vysokú blondínku, ktorá sa opierala o stenu pri dverách do kuchyne.

„Rosalie?" zafňukal Emmett a bezbranne k nej natiahol ruku, tak ako naťahujú rúčky deti k svojim rodičom, ak náhodou spadnú na zem a rozbijú si koleno.

Rosalie k nemu opatrne priskočila a tuho zovrela jeho dlaň. „Miláčik, poď so mnou hore, niečo ti potrebujem vysvetliť," šepla zamatovým hlasom a už si svojho muža viedla po schodisku.

Keď sa tí dvaja definitívne vyparili z môjho dohľadu, opäť som celú svoju myseľ presmerovala na Edwarda. „Edward, všetko bude v poriadku. Carlisle vraví, že by mi bábätko nemalo nijako ublížiť. Nie je až také silné, ako si bol ty, keď ťa čakala Esme," zavrnela som mu do šedého trička a privinula sa mu k hrudi.

„Ja viem, láska, ja viem," daroval mi do vlasov jeden z tých najsladších bozkov, na čo moje pery zareagovali potešeným úsmevom. Tak predsa len sa teší. Spokojne som zapriadla a natiahla som sa k jeho tvári po bozk. A hneď na to po ďalší... Do riti, tak toto mi stačiť na teraz nebude!

Ruky som si vášnivo zaplietla do bronzových vlasov a pritiahla si jeho tvár ešte bližšie k sebe. Rukami som mu bezmyšlienkovite začala blúdiť pod košeľou, nedokázala som ovládať svoje prsty, ktoré sa z toho nekonečného množstva gombíkov išli zblázniť. Oblievala ma spaľujúca horúčava a ja som len túžila po tom, aby ju už konečne zahasil.

Hlavu som mala úplne zamestnanú len a len ním, čiže som sa vôbec nečudovala, že som si až v tejto chvíli všimla, ako ma pevne drží na svojej hrudi a kráča po schodoch, aby si ma odniesol do svojej izby. Poslušný to chlapec.

„Povedal by som vám, aby ste pre tentokrát nezabudli na kondóm, ale myslím, že v tejto chvíli je to aj tak úplne zbytočné." Kútikom mysle som zaregistrovala Jasperov veselý smiech. Presne pri rozopínaní tretieho gombíka zospodu som sa nazstavila a nasucho prehĺtla. Pľúca som zaplnila kyslíkom a pomaličky sa na dotyčného otočila.

„Ty hajzel," zvreskla som po ňom a v rukách pevne zovrela Edwardovu košeľu, inak by som po Jasperovi naozaj niečo hodila.

„Brr, dračica, upokoj si hormóny," žmurkol na mňa pobavene a pokračoval vo svojej ceste do obývačky. A tým mi stúpol krvný tlak ešte vyššie, ak to vôbec bolo možné.

„Stoj!" Vyskočila som z Edwardovho náručia a okamžite sa hnala za ním. „Tým mi akože chceš povedať, že som výbušná?" kričala som ako zmyslov zbavená a ťahala ho za ruku, aby sa otočil tvárou ku mne. Nehol sa však z miesta.

„Pozeraj sa na mňa, keď s tebou hovorím!" pokračovala som naďalej vo svojom kriku, bez možnosti to nejako stopnúť. Edward, prosím, rob so mnou niečo, lebo naozaj neviem, prečo práve robím to, čo robím.

„Nie, vôbec nie," odpovedal sarkasticky a konečne sa ku mne postavil tvárou v tvár. „Len si trochu náladová, povedal by som."

„Nie, ja vôbec nie som náladová," povedal som už zrazu úplne pokojne, našpúlila pery a dupla si nohou o podlahu. Ako by ten hnev zo mňa zmizol mávnutím čarovného prútika. A Jasperovou schopnosťou to určite nebolo. Ten na mňa naopak naďalej s úsmevom hľadel a ani sa nehol. Akoby čakal, kedy opäť vybuchnem.

„Nie, ja nie som náladová, naozaj nie," otočila som sa pre tentokrát k Edwardovi, ktorý zmätene postával na schodisku sa premeriaval si ma ustarosteným pohľadom.

„Edward, povedz svojmu bratovi, že nie som náladová," rozbehla som sa k nemu a cítila, ako sa mi slzy tlačia do očí. „Pretože ja nie som, naozaj nie." A to mi už slzy nezastaviteľne tiekli lícami a po kvapôčkach dopadali na zem, kde si pomaly, ale isto, tvorili maličký potôčik.

Edward si ma stiahol do náručia a pevne ma zovrel. „Pravdaže nie si náladová," zašepkal a dlaňami mi upokojujúco prechádzal po chrbte. „Akurát dúfam, že existujú nejaké lieky na nervy aj pre poloupírov," zamrmlal hneď chvíľu na to.

Ja som však nemala silu reagovať na jeho slová. Práve som totiž rozmýšľala nad tým, ako si nejaké lieky zoženiem ja. Pretože som si istá, že som sa musela totálne zblázniť... Iné vysvetlenie nepoznám.

***

„Charlie, vitaj doma," objavila som sa vo vchodovým dverách u nás doma a ťahala mu rukávy vetrovky dole z rúk. Nechápavo na mňa vyvalil svoje čokoládové kukadlá, no ja som sa len anjelsky usmiala a povesila ju na drevený vyšiak v chodbe. Smelo som vykročila pravou nohou smer kuchyňa a dúfala, že ma Charlie nasleduje.

„Určite si mal v práci veľmi ťažký deň," spustila som ustaraným hláskom a ukázala na drevenú stoličku, aby sa usadil. Na plytký tanier, ktorý dostal minulý rok Charlie od Renée k narodeninám, som mu naservírovala steak s bohatou zeleninovou oblohou a posadila som sa mu presne naproti.

Charlie si pomaličky vzial do rúk príbor a preopatrne si začal jednotlivé sústa vkladať do úst. Oči zo mňa však aj napriek tomu vôbec nespustil. Vidím to tak, že dnes bude hra na obžalovaného a pána policajta náramne dlhá.

„O čo ide, Bells?" spýtal sa ma, keď mu nervy pretiekli cez myslenú hranicu. Pokrčila som ramenami a začala si zo servítky skladať origami.

„No tak, Bells, nenúť ma, aby som si znova domýšľal. Veď dobre vieš, že keď si tak minule mlčala, lebo si mi nechcela povedať, že si dostala zlú známku zo španielčiny, domyslel som si, že si tehotná a takmer som Edwarda zavrel do väzenia a začal si z neho robiť strelný terč," pri spomienke na túto udalosť sa nervózne zasmial. „Čiže ak nechceš, aby som si znova myslel, že si v tom, vyklop už konečne, čo ti leží na srdci."

No hej, Charlie, tak týmto si mi veľmi pomohol. „Vieš, oci, ide o to, že ja... Ja som tehotná," so sklopeným pohľadom na obrus som to zo seba rýchlo vysypala a nedočkavo vyčkávala, čo sa bude diať ďalej.

A nečakal som dlho. Už o pár sekúnd na to na mne pristála spŕška pomarančovej limonády priamo z Charlieho úst. Hm, mohlo mi napadnúť, že mu niečo také nemám hovoriť počas toho, ako pije. Hlúpa Bella, veľmi hlúpa Bella! nadávala som si v duchu a len tak-tak som sa stihla prehovoriť, že trieskať si hlavu o múr by teraz naozaj nebol veľmi dobrý nápad.

„Isabella Marie Swanová, ty mi teraz akože chceš povedať, že si zo mňa spravila dedka?" Charlie sa ako na povel odsunul od stola a ja som ho už presne videla, ako si to o stotinu napochoduje ku kuchynskej linke, vytiahne zo šuplíka nôž, rozreže ma na kúsočky a hodí ma do mrazáka, aby si ma mohol vychutnávať každý deň na večeru. A Edward pôjde hneď za mnou. Akurát neviem, kto mu to naše mäso bude pripravovať, keďže on variť nevie, no.

„Nie, oci. Chcem ti tým len povedať, že ja budem matkou," pretočila som očami.

Ľudia, veľmi pekne vám ďakujeme za komentáre, ktoré ste nám zanechali pri prvej kapitole. Ste naozaj úžasní!

A ja len dúfam, že vás táto nesklamala. :)

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 2. kapitola: