Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 10. kapitola

30.06.2012 (17:15) • TeenStar, Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 23× • zobrazeno 4165×

10. kapitola

Bella

Nespokojne som sa prehodila na druhú stranu a prvou vecou, ktorú som poslepiačky čapla do ruky, sa zakryla od končekov palcov na nohách až po bradu. Dnes som plánovala spať nekonečne dlho a bez čo i len jednej jedinej prestávky. Toto bola výnimka.

„Dobré ráno, láska," šepol mi do ucha jemne a pomaly Edward, pričom ma jeho bronzové vlasy pošteklili po líci. Jeho zamatové pery sa mi pritisli na krk a horúce dlane mi ako motýlie krídla prechádzali po stehnách. Vo vlasoch som cítila jeho sladký dych, ktorý mi rozochvieval telo. Ale teraz som sa musela zaprieť.

„Vypadni z tej postele," zavrčala som naňho bez toho, aby som čo i len pohla palcom na nohe, bez toho, aby som konečne rozlepila viečka. Aj tak ma stálo dosť síl to, že som vôbec otvorila ústa a prinútila sa niečo povedať.

Cítila som, ako nespokojne vydýchol. „Prečo?" opýtal sa ma tak nevinným hláskom, až som si musela povzdychnúť. Vedela som si presne predstaviť tú hlbokú vrásku na jeho čele, ktorú mám zakaždým tak neskonalé veľkú chuť len letmým dotykom brušiek prstov vyrovnať.

„Pretože veľryba sa ide opäť pretočiť," pohotovo som mu objasnila situáciu a už sa opäť otáčala na opačný bok, samozrejme, že s jeho pomocou. Preopatrne ma položil na matrac a sladko sa na mňa usmial, až som sa nedokázala ubrániť úsmevu aj ja.

Ukazovákom mi jemne prešiel po lícnej kosti, zatiaľ, čo zo mňa aj naďalej nespúšťal tie milované karamelové kukadlá. Ruky som si bemyšlienkovite zaplietla do jeho hebkých vlasov a užívala si ten príjemný okamih, keď som vnímala len to, ako mi zreničkami prechádza po každom centimetri štvorcovom mojej duše. Keď sa perami jemne obtieral o tie moje a mne tým dával naplno pocítiť chuť tých jeho, nesúhlasne som zamrnčala.

„Nie, Edward, prestaň, musím si ísť umyť zuby," pohotovo som ho od seba odtlačila. „Dobre vieš, že celú dnešnú noc som strávila v objatí záchodovej misy."

Šibalsky sa zaškeril. „Hm, na tvojom mieste sa o nič nebojím, aj tak sa mi postavil," odpovedal so smiechom a opäť sa sklonil k mojim perám.

„Hej, aj mne," odvrkla som, keď som jeho hlavu vyťahovala z výstrihu na mojom pyžame. „Žalúdok hore nohami." A to som už opäť utekala na záchod, aby sme sa znova mohli stretnúť tvárou v tvár.

Z kúpelne som ešte začula, ako sa môj chudáčik porazenecky zvalil na posteľ a zhlboka vydýchol. „Žiaden strach, ja to rozchodím," zamrmlal za mnou a na hlavu si pritlačil obrovský vankúš.

***

Nervózne som postávala pred sporákom a zťažka prešľapovala z pravej nohy na ľavú. Chrbtom ruky som si nemotorne strela z čela pár lesklých kvapiek potu, ktoré sa pod návalom tepla v miestnosti začali trblietať na mojej pokožke.

S hrubou kuchárskou rukavicou navlečenou pevne na ruke som pomaličky pootvorila sporák a hneď na to z neho začala preopatrne vyťahovať tmavý pekáč, na ktorom sa už hrdo týčil čokoládový korpus. Zhlboka som do pľúc nasala tú omamnú voňu a potešene sa usmiala.

Keď sa mi ho po chvíli podarilo aj cez prostriedok krásne prekrojiť, natrieť ho polevou a nakoniec svoju prácu spečatiť záverečným poliatím mliečnou čokoládou, za čím ešte nasledovala vrstva šľahačky, naozaj som už od šťastia nevedela, čo vlastne so sebou.

Kútikom oka som strelila k hodinám nad kuchynským stolom, ktoré oznamovali, že Edward by sa v dverách nášho domu mal objaviť čo nevidieť. Teda dúfam...

Keďže dnes šiel Charliemu opäť ukázať, ako je na tom náš domček, nie som si tak úplne istá, či to Edward prežil. Predsa len, nepriestrelnosť je jedna vec, Charlieho hnev druhá. No a môj otec sa v poslednom čase na Edwarda nepozerá príliš priateľsky... Začínam mať pocit, že tí dvaja predo mnou niečo taja.

Ešte som ani nestihla poutierať všetok riad, ktorý sa na dreze nakopil, domom sa rozozvučalo hlasné drnčanie zvončeka.

„Už idem," hukla som, utrela si do utierky ruky a následne ju prehodila cez stoličku. Veselou chôdzou som sa dopravila až k dverám, ale keď som ich otvorila, až tak veselo som sa zas necítila.

„Čaute," ani som poriadne nevnímala, čo vlastne vravím, len som očami skenovala Edwarda s Charliem, ktorí predo mnou stáli a o niečom vážne živo, a teda najmä zúrivo, diskutovali.

Edward sa z tejto dvojice spamätal ako prvý a hneď na to, čo ho môj otec vyslobodil z jeho pohľadu, zamilovane sa na mňa usmial. „Ahoj, láska," povedal a zohol sa k mojej tvári, aby ma pobozkal.

„Ja idem na ryby," skočil nám do toho Charlie nahnevaným hlasom. „Takže ty," zapichol svoj ukazovák do Edwardovho chrbta, „snaž sa mi neznásilniť dcéru." Ešte Edwarda poctil jednym výhražným pohľadom a potom si to namieril rovno k autu, ktoré s ohlušujúcim zvukom motora zmizlo za príjazdovou uličkou.

„Mám pre teba prekvapenie," poskočila som namieste a za ruku ťahala Edwarda vpred. Videla som, ako sa Edwardove oči rozžiarili nedočkavosťou. „Vieš, piekla som." A to som už pred Edwarda stavala snehobiely tanier s mojim výtvorom, ktorý bol ozdobený tými všakovakými hlúposťami, ako to robia v tých televíznych reláciách.

„Aha," Edwardova tvár sa nakrčila do zvláštnej grimasy, „ďakujem."

Ešte stále plná radosti som si sadla naproti nemu a hlavu si zložila do rúk, pričom som na ňom bezprestania visela pohľadom. Do ruky si vzal vidličku a jemne ju ponoril do koláča.

„Bella, vieš, ja...," povzdychol si. „Ja viem, že toto asi nie je správna chvíľa na to, aby som sa ťa niečo také opýtal, ale-"

„No tak, Edward, tak už to ochutnaj," prerušila som ho rýchlo, pretože moja nedočkavosť nad tým, ako mu môj koláč bude chutiť, bola väčšia než tá nad tým, čo povie.

Zhlobka vydýchol a koláč si vložil do úst, na čo jeho tvár okamžite zareagovala znechutenou grimasou. Zmiatlo ma to, a to poriadne, pretože Edward je predsa poloupír, čiže ľudské jedlo je na jeho jedálnom lístku takmer pravidelne.

„Nechutí ti to?" opýtala som sa ho sčasti šokovane, sčasti nahnevane a sčasti smutne, a pozorovala ho, ako ten maličký kúsoček ťažko prehltol. Zatriaslo so mnou.

Preopatrne pokrútil hlavou zo strany na stranu, v jasnom geste, že toto podľa jeho chuti určite nie je, a zatváril sa ako najväčšie neviniatko.

Cítila som, ako sa mi slzy tlačia do očí.                                                             

„Belli, láska, určite by to bolo výborné, ale... Je to jednoducho slané," priznal s mierným pokrčením ramien.

Pre zmenu som už teraz v očiach necítila žiadne slzy, ale ohnivé blesky.

„Tak slané?" zvrieskla som. „To si nevieš vymyslieť lepšiu výhovorku?" stále som kričala. „Si len obyčajný hajzel, Edward Cullen, ktorý si nič neváži," nahnevane som vstala od stola a namierila si to ku kuchynskej linke.

Ani nie o sekundu na to som cítila, ako sa mi jeho obrovské dlane obmotali okolo pása a pritočili si ma k sebe.

Na končeku prsta sa mu vznášala moja slávna šľahačka, ktorá si to mierila k mojej tvári. Nežne mi ňou prešiel po perách, tak, že za sebou zanechával jasnú bielo - čiernu cestičku zo šľahačky a koláčia. Pritom sa šibalsky usmieval.

„Takže hajzel, hej?" opýtal sa ma šeptom a prstom si z môjho výtvoru kreslil po mojich perách a lícach všelijaké útvary. Vedela som, že si naplno uvedomuje, ako sa pri jeho dotyku chviem.

Svojími sladkými perami sa jemne obtrel o tie moje a všetku šľahačku si vzal späť. Potom mi kúsok koláča vložil do úst a nezabudol sa pri tom šibalsky usmievať. Mal pravdu. Bolo to slané a nechutné. Hm, tak asi to nakoniec nebol cukor, no...

„Áno, hajzel," prikývla som na jeho otázku. „Ale len a len môj hajzel. A to navždy."

Áno, áno, áno, je mi úplne jasné, že to trvalo nekonečne dlho a výsledok aj tak stojí za... hm, veď vy viete, no musím priznať, že som sa naozaj snažila. Bohužiaľ to nevyšlo.

Nič to však nemení na tom, že Vám z celého srdca ďakujeme za to nádherné miesto v tabuľke, za všetky hlasy, ktoré ste nám darovali. Naozaj si to nesmierne vážime! Ste proste úžasní. ♥ Ďakujeme, krasolienkoši.

A aby som ešte nezabudla, tak tá prvá časť je inšpirovaná jedným filmom, ktorý ani netuším, ako sa volal a o čom bol, pretože som ho videla ešte niekedy, keď som mala asi sedem rokov, no pár sekúnd z neho sa mi vrylo do pamäte, čo sa na prvej časti tejto kapitoly aj pekne odrazilo. :D

Autor: TeenStar (Shrnutí povídek), Forevergirl, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 10. kapitola: