Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 7. kapitola

03.05.2012 (19:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 3094×

7. kapitola

Ráno sa Bella prebudila okolo ôsmej. Celú noc sa jej spalo viac, než príjemne. Podvedome vnímala príjemnú vôňu, ale zdroj jej pôvodu nevedela identifikovať. Večer ani nemala v pláne zaspať, ale jednoducho to prišlo samo od seba. Keď rozlepila viečka, prekvapene zamrkala a hneď vedela, koľká bije a prečo sa jej tak dobre spalo. Celú noc mala hlavu položenú na Edwardovej hrudi, ktorý momentálne pokojne spal. Bože, Parkerová, ty si číslo. Čo si ten chlap teraz o tebe musí myslieť? Premietala si v duchu.

Ale nemohla si pomôcť a musela naňho stále pozerať. Teraz, keď mal pokojnú tvár, bez toho svojho večného úškrnu, vyzeral ešte lepšie, než obvykle a dokonca by povedala, že aj nevinne. Bronzové vlasy mu padali na čelo a občas jemne nakrčil nos. Bella si mohla nerušene prezerať jeho tvár bez toho, že by sa bála, aby ju nenačapal. Ako by mu vysvetlila, že si ho tak skúmavo obzerá? Čo by sa vyhovorila, že má na tvári nejakú špinku, alebo spadnutú mihalnicu? To by jej už len tak uveril.

Keď pozrela na jeho pery, nedokázala uhnúť pohľadom. Mala chuť ich pobozkať a znova ucítiť ich chuť. Len jemne. To by snáď nebola taká chyba, no nie? Spomenula si na ich bozk v kuchyni. Lenže, bola si istá, že keby to spravila, jemu by sa to nepáčilo. Určite Bella nepatrila k tým ženám, ktoré ho priťahujú. Za to on patril k mužom, ktorým stačí, ak ukážu prstom na nejakú ženu, a tá im doslova padne k nohám. Bella si v duchu povzdychla. Nie, ona určite nepatrila k tým ženám, čo by mali to šťastie.

Vedela, že by mala vstať, ale nechcelo sa jej ani pohnúť. Hlavu si znova položila na jeho hruď, aj keď si bola vedomá toho, že to pre ňu nebolo dobré. Ale nemohla si pomôcť. Priala si, aby sa mohla takto zobúdzať každý deň. Lenže, to by musel aj on niečo cítiť k nej.

Nechápala, ako sa jej tak rýchlo mohol dostať pod kožu. Teraz už s tým však nemohla nič robiť.

Zatvorila oči a užívala si tú chvíľu, keď ho mala pri sebe. Edward sa jemne pomrvil a zhlboka sa nadýchol. Kútikom oka sa naňho pozrela, ale ešte stále tvrdo spal. Bella si ešte chvíľu poležala, ale nakoniec sa rozhodla, že vstane. Pomaly sa posadila tak, aby nezobudila Edwarda a prikryla ho dekou. Potom odpochodovala do kuchyne, kde si do pohára naliala pohár mlieka. Keď sa pozrela von z okna, všimla si, že ešte stále trošku poprchá.

Povzdychla si, odložila pohár na linku a pomaly vyšla po schodoch do kúpeľne, kde sa dala ako-tak dokopy. Keď si obliekala tričko, pocítila, že ju bolí chrbát. To bolo z celej noci strávenej na gauči. Ale za žiadnych okolností by to nemenila. Stálo jej to za to. Keď sa opäť vrátila do kuchyne, pripravila raňajky, ktoré pozostávali z toastov. Do dvoch pohárov naliala pomarančový džús a všetko položila na stôl.

„Dobré ráno,“ ozval sa za ňou Edward. Bella sa naňho pozrela a neubránila sa úsmevu. Vyzeral nádherne. Vlasy mal ešte viac rozstrapatené než zvyčajne a bolo na ňom vidieť, že sa práve zobudil.

„Dobré,“ odvetila Bella veselo. Nemohla si pomôcť, ale bola šťastná. Ani nevedela prečo. Možno za to mohol fakt, že sa vo Forks už celkom udomácnila, ale skôr si bola istá druhou možnosťou, že za to mohol Edward, ktorý u nej prespal. Dobre, nespali spolu... Vlastne spali, ale nie tak, ako muž a žena. Ale napriek tomu bola rada, že bol s ňou.

„Ako si sa vyspala?“ spýtal sa jej. Bella zneistela.

„Ušlo to. Ty?“

„Normálne. Tak ako vždy,“ odvetil Edward rýchlo. Bella posmutnela, ale nedala na sebe nič vedieť. Ale vlastne, čo čakala, že jej povie? Že sa mu nikdy nespalo lepšie? Taká naivná predsa nebola. Prikývla a snažila sa usmiať. Celkom sa jej to aj podarilo tak, aby to nevyzeralo na nejaký nepodarený úškrn, ale ten pravý americký úsmev to tiež nebol.

„Pripravila som niečo na raňajky,“ povedala a ukázala na stôl. Edward sa naň zapozeral a v duchu zaúpel. Cítil, že jeho žalúdok protestuje, čo sa týka ľudského jedla. Za posledný týždeň sa ho doslova „prežral“ a teraz si ho jeho telo už nežiada.

„Ďakujem, ale ja nebudem,“ odvetil milým hlasom. Nechcel ju uraziť.

„Ale no tak, veď len ochutnáš. Nemusíš sa hanbiť.“ Usmiala sa naňho a rukou mu pokynula, aby si sadol k stolu. Edward prehltol, ale pomaly sa pohol a sadol si. On sa vôbec nehanbil. Zacítil vôňu toastu a musel si priložiť ruku na ústa. Nie, toto nezvládne.

Bella sa pokojne usadila k stolu a snažila sa správanie Edwarda nevšímať. Chytila toast do ruky a zahryzla. Musela uznať, že bol chutný. Nebol spálený, ale presne taký, aký má rada. Kým ona s chuťou jedla, Edward sa do toho ešte ani len nepustil. Bellino chrúmanie mu veľmi nepomáhalo, pretože vedel, že presne to čaká aj jeho. Ten zvuk mu do chuti nepomôže. Potreboval nutne krv. Pomalým pohybom chytil toast do ruky a odhryzol si malý kúsok. Rozžuval ho, ale mal pocit, že kým ho prehltol, ubehla asi minúta. Nekonečná minúta.

Najhoršie bolo, že aj ten kúsok sa mu zasekol v hrdle. Rozkašľal sa, na čo Bella zodvihla pohľad a vystrašene pozerala, aby zistila, čo sa mu stalo.

„Si v poriadku?“ spýtala sa. Prikývol, ale nevyzeral tak. Postavila sa a podišla k nemu, aby ho pobúchala po chrbte.

„Už som fakt v pohode,“ uisťoval ju po chvíli. Nie, žeby mu jej dotyk vadil, ale naozaj to nebolo potrebné. Bella sa posadila späť na stoličku a znova sa pustila do jedla.

„Chutí ti?“ spýtala sa ho, keď videla, ako zvláštne na ten toast pozerá.

„Je to výborné,“ vyhŕkol a nahodil výraz, akože je to úplne delikátne. Možno by ale aj bolo, keby bol normálny človek. Bella zdvihla obočie, ale nič nekomentovala. Nezdalo sa jej, že hovorí pravdu. Edward znova zahryzol a rýchlo prehltol. Bella sa naňho stále pozerala a v tvári mal zmučený výraz. Doslova sa v tom prehraboval. Očividne mu to nechutilo.

Bella to ale nechala tak a jedla ďalej. Keď sa naňho znova pozrela, vystrašila sa. Edward mal červenú hlavu a vyzeralo to, že mu príde každú chvíľu zle. Bella sa naštvala. Keď mu to nechutí, môže to povedať rovno, no nie? Chytila jeho tanier, vstala od stola a s buchotom ho hodila do drezu. Potom sa naňho otočila.

„Ak ti to nechutilo, mohol si to pokojne povedať,“ povedala nazlostene.

„Ale chutilo mi to, neviem, čo riešiš,“ vydýchol a nenápadne sa chytil za brucho, ktoré ho bolelo.

„Nevyzeralo to tak!“

„To je preto, lebo nie som zvyknutý ráno jesť.“

Bella si odfrkla. „Ty mi neveríš?“ spýtal sa Edward prekvapene.

„Popravde, nie.“  

„No, to nie je môj problém.“ Vstal a prešiel sa po kuchyni, dúfajúc, že bolesť pominie.

„Čo robíš?“ spýtala sa ho Bella, keď videla, ako pochoduje hore-dolu ako besný pes.

„Nacvičujem tanec,“ povedal ironicky.

„Toto má od tanca ďaleko,“ poznamenala.

„Prečo musíš stále niečo riešiť?“ Otočil sa na ňu a pozrel sa jej do očí. Bella neodpovedala. Popravde, zabolelo ju, ako sa k nej zachoval. Veď mu nepovedala, ani nespravila nič zlé a on na ňu zvyšuje hlas.

„No dovoľ! Ja nič neriešim,“ odvrkla a prekrížila si ruky na prsiach.

„Ale riešiš. Stále od niekoho požaduješ nejaké vysvetlenia a všetci ťa musia poslúchať! Normálne sa nečudujem tvojmu manželovi, že ťa nechal,“ zavrčal Edward. Belle sa rozbúchalo srdce a v očiach pocítila slzy. Vyrazil jej tým dych.

„Ty o tom nič nevieš,“ precedila cez zuby.

„Radšej ani nechcem vedieť. Odchádzam,“ vyhlásil Edward a prešiel okolo nej. Nechala ho.

„Fajn.“

Edward prešiel na chodbu, kde si v rýchlosti obul svoje – ešte stále úhľadne uložené – topánky a z vešiaka si strhol bundu. Otočil sa za seba, dúfajúc, že tam bude stáť Bella, ale keď tam nestála, otvoril dvere a vybehol von.

Vedel, že na ňu nemal zvyšovať hlas, ale jemu bolo v tejto chvíli tak strašne zle, že to nevedel ovládať. A keď bol v takomto stave, rozčúli ho úplne všetko. Teraz jeho cesta viedla na lov, kde sa potreboval nasýtiť krvou. Tá mu vždy pomôže. Bol si vedomý toho, že to s Bellou pravdepodobne prepískol, ale povedal si, že sa nevzdá.

Ospravedlní sa jej a hádam mu potom odpustí. Poobzeral sa okolo seba, či sa na okolí niekto nenachádza a keď bol vzduch čistý, upírskou rýchlosťou sa rozbehol do lesa, kde sa po pár minútach zahryzol jeleňovi do krku.

Bella zatiaľ stále stála v kuchyni a predýchavala svoju zlosť. Prehnal to. Vôbec ju nepozná a už ju súdi. Chcela sa nafackovať za to, ako mohla byť taká hlúpučká a zaľúbiť sa doňho. Nechápala, ako naňho mohla tak rýchlo zmeniť názor. Veď ani nie pred hodinou bola celá natešená z toho, že ho má pri sebe. A teraz? Teraz už vedela, aký je to arogantný blbec, ktorý myslí len na seba a najradšej by mu odtrhla hlavu.  

Nemal ani poňatia, prečo sa s manželom rozviedla. Nevedel o nej nič, absolútne nič! Bella si zotrela z líca slzu, ktorá jej stiekla z oka a zhlboka sa nadýchla. Povedala si, že kvôli takému hlupákovi plakať nebude. Lenže, na jej nešťastie patrila k ľuďom, ktorí boli veľmi citliví a na všetko reagovali prehnane. S tým nevedela nič urobiť. Nemala chuť zostať v tomto meste už ani minútu. Najradšej by si zbalila všetky veci a odišla späť do San Francisca. Ale neurobí to. Nie, pán šerif to nebude mať až také jednoduché. Takú radosť mu nespraví. 

Priznám sa, že s touto kapitolou nie som veľmi spokojná, takže pokojne ma môžete zbombardovať kritikou. ;) 

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 7. kapitola: