Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 17. kapitola

13.06.2012 (17:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2902×

17. kapitola

„Bola vysoká hnedovláska?“ Bella prikývla a pozrela sa na Jane. Jane jej pohľad opätovala a usmiala sa. „Tak potom som mala pravdu.“

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa Bella nechápavo.

„Že ti Edward hovoril pravdu. S Gabrielou určite nič nemá, pretože ona má dlhoročného priateľa. Chodí s ním, odkedy sa presťahovala do Forks a to je už pár rokov.“

Bella len neveriacky hľadela na Jane a vstrebávala jej slová. Môže to byť pravda? Pýtala sa sama seba v duchu. Avšak, nevedela to na isto. Možno aj tá Gabi podvádzala svojho priateľa. Ktovie. Belle sa v mysli vynárali samé otázky, na ktoré nevedela odpoveď. Možno predsa len by bolo najlepšie, keby sa bola s Edwardom vtedy porozprávala a on by jej to ako – tak vysvetlil. Samozrejme, nikde nemala istotu, že by jej neklamal, ale predsa len by jej nejaké vysvetlenie ponúkol a bolo by len na nej, či by mu uverila, alebo nie. Ale takto nevedela nič.

„Ja neviem, čo mám robiť,“ priznala Bella a hlavu si zložila do dlaní. Jane si povzdychla a podišla k nej. Matersky ju pohladila po chrbte.

„Možno by si sa s ním mala porozprávať. Skús mu dať ešte šancu, aby ti to celé poriadne vysvetlil. Určite na to má vysvetlenie a ty si zase len reagovala neuvážene,“ hovorila Jane pokojným hlasom. Chcela, aby bola Bella šťastná a bola si istá, že Edward ju nepodvádza. Ako sa už zmienila predtým, nebol ten typ.

„Myslíš, že je to dobrý nápad?“ zašomrala Bella.

„No samozrejme. Parkerová, neštvi ma. Vieš, že ja ti dám vždy tie najlepšie rady,“ vyhŕkla Jane podráždene. Keby vedela, že to nie je dobrý nápad, ani by si nedovolila vypustiť niečo také z úst. Bella neodpovedala.

„Ale je jasné, že dnes za ním ešte ísť nemusíš. Nechaj si to všetko uležať v hlave, a potom sa uvidí. Ale fakt... Na tvojom mieste by som si to nechala vysvetliť,“ pokračovala Jane. Nevedela si presne predstaviť, v akej situácií sa Bella musí nachádzať, pretože ona v takej, našťastie, nikdy nebola.

„Hm,“ povzdychla si Bella, „asi máš pravdu.“ Vedela, že to nebude ľahké, ale povedala si, že to skúsi. V tejto chvíli už nemala čo viac stratiť. Vyskúša to.

Keď asi o dve hodiny prišla domov, znova to na ňu celé doľahlo. Chcela, aby tu bol s ňou Edward. Chcela sa k nemu pritúliť, chcela cítiť, že ju chráni. Mohla byť naňho neviem ako nahnevaná, stále ho tak strašne milovala.  Možno naozaj reagovala prehnane. Z očí jej znova vytiekli slzy, ktoré ale okamžite zotrela. Povzdychla si, odbehla do kuchyne, otvorila chladničku a rozhodla sa, že si spraví večeru. Niežeby bola hladná, ale dúfala, že ju to privedie na iné myšlienky. Nanešťastie, na nákupe už dlhšiu dobu nebola, pretože Edward ju skoro každý deň bral na večeru. Dokonale si ju rozmaznal. Preto teraz mohla spraviť akurát tak špagety. Ich príprava netrvala dlho. Kým sa špagety varili, spravila jednoduchú omáčku, a potom sa usadila k stolu. Ale vôbec nebola hladná. Len sa v tom vŕtala, až nakoniec celá porcia skončila v koši. Keď sa šla osprchovať, dvadsať minút strávila bez pohybu pod horúcou vodou. Avšak ani tá na ňu nemala taký efekt, v aký Bella dúfala.

Keď zaľahla do postele, nevedela zaspať. Dlho sa len prevracala a stále premýšľala, čo spraví. Nakoniec sa rozhodla, že za ním pôjde a nechá sito celé vysvetliť. Porozprávajú sa ako dvaja dospelí ľudia. Avšak, vedela, že už medzi nimi viac nič nebude. Mala pocit, že na to, aby to celé ako – tak predýchala, potrebuje viac času a ten už nemala. Čo nevidieť opustí toto mesto. Chcela len počuť Edwardove vysvetlenie, a potom už navždy odtiaľto odíde.

Ráno ju zobudilo vyzváňanie budíka. Zaúpela a nahla sa, aby ho mohla vypnúť. Chvíľu premýšľala, prečo bol ten budík vlastne zapnutý, no potom si spomenula, že ho nastavoval ešte Edward, keď u nej zvykol prespávať a potreboval vstať na čas do práce. Zvláštne bolo len to, že vždy bol hore skôr, než začal budík vyzváňať. Pri spomienke naňho znova posmutnela.

Bella ešte uvažovala nad tým, či ešte znova nepôjde spať, ale nakoniec to už nedokázala. Myšlienky jej stále odbiehali k Edwardovi. Pomaly sa vyšuchtala z postele a mierila si to do kúpeľne. Umyla si zuby, zbežne si prečesala vlasy a šla sa obliecť. Dnes ju čakal dôležitý rozhovor. Obliekla si obyčajné džínsy s tričkom. Vedela, že jemu by bolo jedno, aj keby prišla len v teplákoch. Pravidelne sa pred ním tak obliekala a páčilo sa jej, že to považoval za normálne. Nežiadal od nej, aby každý deň vyzerala ako modelka z titulky nejakého prestížneho časáku.

Žalúdok mala od nervov ako na vode, preto sa rozhodla, že raňajky vynechá. Dokonca začala uvažovať o tom, že jednoducho z toho plánu ustúpi. Jednoducho už dnes, alebo zajtra len tak odíde. Áno, rozhodla sa, že návštevu tohto mesta už viac nebude predlžovať a vráti sa domov.  Lenže vedela, že by neskôr ľutovala, že sa s ním ešte poslednýkrát neporozprávala, pretože by ju štvalo, že presne ani nevedela, čo sa stalo a prečo sa s Edwardom rozišla. Ona síce na to argument mala, ale keď mala Jane pravdu, bol by neoprávnený. Bella odchádzala z domu o pol deviatej. Vedela, že Edward už bude hore, takže ho nezobudí. A taktiež vedela, že keby za ním nešla teraz, potom by sa k tomu už asi nedonútila. Bola si istá, že keď znova uvidí jeho tvár, pocíti nutkanie mu skočiť okolo krku. Nastúpila do svojho čierneho Porsche a pomaly vyšla z príjazdovej cesty. V hrdle cítila po každom prejdenom metri väčšiu a väčšiu hrču. To zvládneš, upokojovala sa v duchu.

O chvíľu parkovala pred Edwardovou žltou bytovkou. Zhlboka sa nadýchla a vystúpila. Buď teraz, alebo nikdy.  Vchod bol otvorený, takže mu nedala o sebe dopredu vedieť. Rozhodla sa, že aby ešte získala nejaký čas navyše, prejde sa radšej po schodoch. Avšak, ani tie neboli nekonečné, takže o malú chvíľu stála pred dverami od jeho bytu, v ktorom už toľkokrát prespávala. Ešte si to mohla rozmyslieť a jednoducho vypadnúť. Ale nespravila to. Miesto toho nervózne pristúpila bližšie ku dverám a jemne zaklopala. Srdce jej bilo ako splašené a hrča v hrdle bola až príliš nepríjemná. Očami kmitala všade naokolo, až nakoniec usúdila, že to nedokáže. Chcela odísť, no vtom sa otvorili dvere. Ešte nikdy jej nepripadal krajší, napadlo Bellu, keď ho zbadala vo dverách. A snažila sa zapamätať každý kúsok jeho bezchybnej tváre, pretože ho dnes videla naposledy. Oblečené mal obyčajné sivé tričko, ktoré s obľubou nosievala aj Bella, a čierne tepláky. Uvedomila si, že už vlastne naňho ani nie je taká nahnevaná. Možno mala Jane pravdu a on s Gabi skutočne nič nemá. Ale potrebovala to počuť od neho.

„Bella,“ vyhŕkol prekvapene, keď ju zbadal. Čakal by hocikoho iného, ale ju nie. Predsa však bol rád, že ju vidí. Chýbala mu. Mal chuť si ju privinúť do náručia a už nikdy nepustiť. Dal by za to hocičo. Ale vedel, že je medzi nimi koniec a on ten pocit, keď ju objíma, už nikdy nezažije.

„Ahoj,“ povedala nervózne.

„Čo si želáš?“

„Mohli by sme sa porozprávať?“ Edward pomaly prikývol a ustúpil z dverí, aby mohla vojsť. Bella na chvíľu zaváhala, no vedela, že niečo takéto nemôžu riešiť na chodbe. Vošla dnu a okamžite pocítila tú známu vôňu jeho bytu. V duchu sa pousmiala.  

„Ponúknem ti niečo na pitie?“ ozval sa Edward, keď prešli do obývačky.

„Nie, vďaka.“ Aká strohá konverzácia. Edward si povzdychol. Takýto rozhovor neviedli od... vlastne ešte nikdy. Teraz si pripadal, akoby sa úplne odcudzili. Ale to on nechcel. Sľúbil si, že o ňu bude bojovať. Včera bol úplne bez seba ešte celý deň. Nechcel si pripustiť, že je medzi nimi koniec.

„Posaď sa.“ Ukázal na gauč a Bella sa teda posadila. Edward si sadol od nej o dosť ďalej, pretože vedel, že keby sa k nej priblížil, nahnevalo by ju to.

Bella zatiaľ premýšľala, ako začať. Doma ju napadlo toľko možných a celkom slušných scenárov, no teraz jej ani jeden nevedel napadnúť. Rovnako sa nezdal dosť dobrý.

„Ehm,“ odkašľala si, „vieš... prišla som kvôli tomu včerajšku,“ povedala nakoniec. No, mohlo to byť aj lepšie, ale nebolo to ani zas také hrozné. Pekne rovno k veci. Edward prikývol. Tušil, že toto bol ten hlavný dôvod jej návštevy. Ale mýlil sa. Bella sa prišla hlavne rozlúčiť.

„Predtým, než niečo povieš, ti chcem povedať, že to aj tak nezmení môj názor. Len som chcela počuť tvoje vysvetlenie. Včera som bola hlavne nahnevaná, preto som sa teraz chcela rozumne porozprávať.“

„Bella, počúvaj. Najprv ti chcem povedať, že skutočne s Gabrielou nič nemám. Je to len kamarátka. Vždy aj bola a nikdy som nechcel, aby bola niečo viac.“

Bella sa naňho pozrela so slzami v očiach. „Ja neviem, či ti môžem veriť,“ zašepkala. Bála sa, že znova zažije sklamanie, rovnako ako u Georgea. Aj ten tvrdil, že ju nikdy nepodviedol... A o pár týždňov k nej prišiel s rozvodovým papierom, pretože vraj čaká s istou ženou dieťa a chce s ňou zostať. To bola pre Bellu rana pod pás. A teraz sa bála, že aj Edward jej klame. Že znova niekomu poslúžila len ako hračka, ktorá neskôr omrzí a skončí v koši. Ale aj tak potrebovala počuť pravdu, nech už bola akákoľvek.

„Veď vieš, že ťa milujem,“ naliehal a prisunul sa k nej bližšie. Odtiahla sa. „Bella,“ zaúpel, „musíš mi veriť.“

„Nie, Edward,“ nesúhlasne pokrútila hlavou, „nemusím.“

Neveriacky na ňu hľadel. „Gabi má priateľa, s ktorým chodí už štyri roky.“ Pravdou bolo, že už dvadsať rokov, nakoľko boli obaja upíri, no hra na ľudí si vyžadovala trošku klamstiev. Ale to v tejto chvíli nebolo dôležité. Teraz šlo o to, aby mu uverila, pretože jej v podstate hovoril pravdu. Bella sa zamyslela. Presne toto jej povedala aj Jane. Bella neodpovedala, tak pokračoval: „V celej veci šlo o to, že sa s ním pohádala. Potrebovala vypadnúť z domu, preto sa rozhodla, že pôjde za mnou. Možno to znie čudne, ale ide len o to, že sme priatelia. Keď som prišiel do Forks, ona bola tá, ktorá sa so mnou začala baviť. Na ňu som sa mohol vždy spoľahnúť. Ale nikdy som ju nepovažoval za niečo viac, než len kamarátku. Bella,“ pohladil ju po ramene, „musíš mi veriť. Veď ty vieš, že by som ťa nikdy nepodviedol.“ Teraz bol už úplne pri nej, jeho ruka stále spočívala na jej ramene.

Bella ho nechala. Premýšľala, čo má spraviť. Má mu veriť, nemá mu veriť?

Nakoniec len zavrtela hlavou. Stále v nej hlodal červíček pochybností. „Ale objímali ste sa. Vyzeralo to medzi vami vážne. Čo si mám asi tak myslieť?“ spýtala sa naliehavo. Jeho vysvetlenie bolo síce pekné, aj sa celkom zhodovalo s Janiným názorom, no Bella mala stále pochybnosti. Potom si však položila tú najdôležitejšiu otázku: Bol by toho schopný? ... A nech premýšľala hocako úporne, odrazu vedela, že by toho schopný nebol. Jane mala pravdu. Ale aj tak bolo ťažké uveriť jeho vysvetleniu. Včera ňou len lomcoval hnev a možno konala rýchlo a neuvážene. Mala si to nechať vysvetliť už skôr.

„Ja už neviem, ako ti mám dokázať, že s ňou nič nemám,“ vyhŕkol Edward, tentokrát už podráždene. Prečo musela byť taká tvrdohlavá? Bella sa naňho zahľadela, no kým stihla niečo povedať, pokračoval: „Mám ti to povedať ešte nejakým iným jazykom? Mám ti to napísať, vytlačiť a dať zarámovať? Povedz mi spôsob, ktorý by ťa donútil mi uveriť, a ja to tak spravím.“ Začínala sa v ňom prebúdzať jeho upírska stránka. Hnevalo ho, že mu neverila. Avšak, vedel, že to trochu prehnal. Pozrel sa na jej vystrašenú tvár. Ach jaj.

„Belli, prepáč, nechcel som byť na teba hnusný,“ začal naliehavo, a teraz už bol jeho hlas opäť milý. Bella len pokrútila hlavou.

„Prepáč, ja ti verím, len... Ja viem, že to možno preháňam, ale mám strach, Edward. Asi som sem vôbec nemala chodiť.“

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Edward zlomeným hlasom.

„Že by možno bolo najlepšie, keby sme  na seba úplne zabudli.“

„Nie, Bella, to nie!“ Chytil ju za ramená a donútil ju, aby sa naňho pozrela. To nemohla myslieť vážne. „Ja to nedokážem. Ja ťa potrebujem,“ šepkal naliehavo.

„Bude to takto lepšie. Ja som sa s tebou prišla dnes vlastne rozlúčiť.  Odchádzam do San Francisca. Ale to s tou Gabrielou ti skutočne verím.“ Keď sa tak nad tým zamyslela, skutočne mu uverila. Lenže teraz sa jej otvorili oči a začala vidieť také problémy, nad ktorými sa predtým nezamýšľala.

„Naozaj?“ spýtal sa prekvapene. Prikývla. „Hej, prepáč, viem, že som to prehnala.“

„Láska, tak so mnou zostaň,“ naliehal Edward, „nikam nechoď. Vymyslíme, ako to bude ďalej.“

„To sa nedá, Edward. Čo by to bolo za vzťah na diaľku? Až teraz som si uvedomila, aký by to bol problém. Ani pre mňa, ani pre teba by nebolo možné stále cestovať, aby sme sa mohli vidieť. A po čase by sme sa prestali stýkať úplne.“

„To nie je pravda,“ nesúhlasil Edward. Na chvíľu, len na malú chvíľu pocítil nádej, že sa dajú znova dokopy. A aj napriek tomu, že si celé to nedorozumenie, ako - tak vysvetlili, Bella vyrukovala s iným problémom.

„Prosím, zabudni na mňa.“

Dúfam, že sa vám dnešná, trošku nudná kapitola páčila. Viem, že to medzi Edwardom a Bellou teraz nevyzerá veľmi ružovo, ale nič nemusí byť tak, ako sa na prvý pohľad zdá.

Taktiež chcem upozorniť, že poviedka sa nám pomaly, ale isto, blíži ku koncu...

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 17. kapitola: