Takže, ďálšia kapitola ku Poslednému pohľadu. Bude trochu kratšia, ale v ďálšej kapitole už bude aj príbeh Alice v sanatoriu.
06.06.2010 (12:15) • EmmaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 845×
Postavila som sa zo špinavej zeme. Vošla dnu a za sebou zatvorila dvere.
„Páči sa ti tu, Mary?“ spýtala sa ma.
„Síce to tu nie je ako na kráľovskom hrade, ale ty si zažila už aj horšie podmienky.“
Zasa ma strhla za ruku a ťahala von z pivnice. Prišli sme do obývačky. Zrazu mi prestala drtiť ruku a hodila ma do izby. Bohužiaľ, to urobila tak, aby som preletela na tú neviditeľnú stenu. Okamžite som spadla, ale niečo mi bolo divné. Vôbec ma to nebolelo, ale ako je to možné? Veď Carlisle pred tým vrieskal od bolesti, a to je čo povedať, keď Carlisle kričí. Postavila som sa a pozrela sa na ňu s veľmi pokojným pohľadom. To ju vyviedlo z miery a znervóznela.
„Máte päť minút, nezabudnite, musíte sa do týždňa rozhodnúť koho zabijem, inak zomriete všetci.“
Otočila sa a odišla.
Pozrela som na svoju rodinu. Jasper bol na druhej strane steny aj s ostatnými mužmi. Tváril sa tak zničene, že som sa ho na chvíľu zľakla. Prehodila som oči na Edwarda a začala som mu šepkať v myšlienkach.
Edward ja im nesmiem povedať, kto skutočne zomrie. Hneď by vzdali život. Musia byť silní, všetci teraz musíme bojovať do poslednej sekundy. Ešte neviem ako, ale nejako Máriu zabijem. A nieže niečo povieš Jasperovi!
Edward kývol na súhlas, že ma pochopil.
„Alice, dávaj si pozor,“ povedal.
Iba teraz mi došlom, aký to je dobrý brat.
„Budem,“ povedala som a povzbudivo sa naňho usmiala.
Jasperovi neunikol ani jeden pohyb a vedela som, že spozoroval moje odhodlanie.
„Alice, nieže urobíš nejakú hlúposť.“
Neviem prečo, ale strašne som sa nahnevala. Vždy ma považoval za slabú aj keď iní by na mojom mieste neprežili ani deň. Ale je lepšie, že zatiaľ o mne nič nevie. Už teraz mi hovorí, aký som anjel a že si ma vôbec nezaslúži. Neviem, čo by povedal na to, že ma ako človeka naháňali upíri, pričom on mohol byť kľudne jeden z nich. Ale proti jeho sile by som mala šancu prežiť asi tak, ako slimák na diaľnici.
„Počúvajte ma, len sa ju nesnažte nijako vyprovokovať. Nechajte ju tak.“
Hovorila som to ostatnej rodine. Mali málo viery, že to prežijú. To vôbec nie je dobré. Teraz som sa otočila k Jasperovi a snažila som sa trochu zakryť svoj zmučený výraz.
„A ty, Jasper, sa rozhodni ako chceš.“
Keď mi Mária v pivnici povedala, že ich nemám vyrušovať, rozprávala sa s ním. No vlastne presviedčala ho, aby sa ku nej vrátil. Vraj potom odíde a všetkých vrátane mňa nechá na pokoji. To bolo jedno z jej typických klamstiev. Nechala mu čas na rozmyslenie. Jediné čoho som sa kedy bála bol strach. Ale teraz sa mám od hrôzy zblázniť, že by ma mohol opustiť.
Hneď, ako som mu povedala možno poslednú vetu, vošla Mária.
„Schôdzka sa skončila. Teraz naspäť na miesta.“
Pozrela sa na mňa.
„Jej výsosť, samozrejme, pôjde prvá.“
Pohla som sa z miesta, no keď som prišla k nej, zasa ma zdrapila za ruku a ťahala preč. Opäť ma hodila do pivnice a odišla.
Bude ťažké ju zabiť, veľmi ťažké. Má dlhé skúsenosti s bojmi. Ale to aj ja. A vidím každý jej pohyb, ktorý urobí. Väčší problém je tam vonku. Tí upíri nás zabijú. A nikto nám nepríde pomôcť. Sme odkázaní sami na seba. Ani ja som sa nemohla okrem Anny na nikoho spoľahnúť. A potom už ani na ňu. Začala byť slabá. A priveľmi mierumilovná. Vydala sa za Gabriela. Ale upíri ešte stále žili. A teraz už nerozprávali o tom, že ma zabijú. Chceli to. No ja som bola čím ďalej tým viac odvážnejšia. Provokovala som ich. Zistila som, že im moja krv vonia oveľa viac ako krv iných ľudí. Mala som výhodu. Vždy som bola pri zmysloch. Zistila som, že keď rumunský upír vletí do kostola, úplne zhorí. Naschvál som sa vždy porezala, keď sa blížili. Vbehla som do kostola a oni tam zhoreli. Zostal už len jeden rumunský upír- vlastne som si to len vtedy myslela. Raz v noci som sa zobudila. Mala som taký zlý pocit. Vyšla som z izby. Cítila som pach vlkolaka, ale žiadneho som nevidela. Potom som sa pozrela na dvere do svojej izby. Boli celé poškriabané od pazúrov. Nedostal sa dnu a vybehol von. Išla som podľa pachu von z domu až za ním. Prišla som až na útes, ale nikde nebol. Už vychádzalo slnko takže niekde utiekol. Ale vtom sa za mnou niečo pomrvilo. Prudko som sa otočila práve vtedy, keď vyšiel z krovia a postavil sa predo mňa. Bol obrovský a sivý. Stála som tam pri ňom ako nejaký trpaslík. Čakal a vôbec sa nehýbal. Namierila som naňho zbraň, keď sa začal mrviť. A potom sa v jedinej sekunde premenil na človeka. Vedela som, že preto, lebo je už svetlo. Ale to, čo som uvidela, som vôbec nečakala. Bol to môj bratranec, Peter. Pozeral sa na mňa s vystrašeným pohľadom. Namierila som naňho zbraň a vystrelila. Potom padol k zemi a ja som tam stála ešte veľmi dlho.
Autor: EmmaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Posledný pohľad - 3.Kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!