Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Poslední trosečník 4. kapitola

30.04.2012 (20:00) • MatikEsmeCullen, N1I1K1O1L • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 3104×

Bolo to už tri dni, čo sme trčali na tomto ostrove. Neviem, čo som od toho čakal, ale určite to nebolo toto. Predstavoval som si chalupu, v ktorej budeme všetci bývať a ten, kto to nezvládne, vypadne.

Nie však toto. Boj o život. Nenájdete si potravu, nemáte silu na úlohu a ste v koncoch. Našťastie sa nám stále darilo vyhrávať. Aj keď musím priznať, že by som rád išiel domov, nedalo sa. Takú radosť som Emmettovi spraviť nemohol.

To, že ma Alice zradila, ma dostalo. Vždy mi poradila dobrý výsledok, tak nechápem, prečo to bolo teraz inak. Spomenul som si ta ten moment, keď som sedel doma s Emmettom pred telkou a išiel som sa s ním staviť, kto vyhrá v baseballe.

Po tom, ako mi Alice povedala v myšlienkach, že vyhrá môj tím, ktorý vyhrával pravidelne, neriešil som to. Veľké prekvapenie však nastalo, keď vyhral Emmettov tím. To, že som sa spoliehal na Alice, sa odrazilo aj na našej stávke. Ak by som vyhral ja, Emmett by sa nemohol mesiac dotknúť Rose. Emmett sa však ten deň nejako dozvedel o tejto súťaži, a tak, samozrejme, stavil na to, že sem pôjdem.

Veril som vo výhru, a tak som bez váhania súhlasil. No keď prehral môj tím, nebolo mi všetko jedno. Nechápal som, prečo mi to Alice urobila. Čo také som jej spravil, prečo sa ma chcela zbaviť? Nepamätal som si nič.

Keď som sa jej však na niečo spýtal, dokonalo si kryla myšlienky a začala prekladať hymnu do rôznych jazykov. Nechal som to tak a išiel som sa radšej pobaliť. Nástup do súťaže mal byť za dva dni.

A teraz tu vďaka tomu sedím na kamení a čakám, čo sa bude diať ďalej.

„Máme úlohu,“ zahlásil Simon a my sme sa bez váhania vydali za nim. 

Keď sme boli skoro na mieste, kde sme sa stretávali na zadanie úlohy, obzrel som sa, pretože som mal pocit, že tu niečo chýba.

„Kde je Bella?“ opýtal som sa, pretože som ju nemohol nájsť.                 

„Že ju nemáme hľadať. Vraj potrebovali pomoc a ona sa ponúkla, keďže ich zbadala ako prvých. Mala by nás čakať na mieste,“ odpovedal mi Simon, ale mne na to niečo nesedelo.

Nechal som to tak a ďalej som kráčal. Keď sme prišli na miesto konania, po Belle nebolo ani stopy. Že by ju vylúčili? Ale to hádam nie. Práve ju som si obľúbil, aj keď o tom, samozrejme, nevedela.

„Drahí súťažiaci. Pred vami je ďalšia úloha, a ako ste si isto všimli, v družstve vám chýba jedna súťažiaca. Je to z toho dôvodu, že práve ona je súčasťou súťaže. Avšak, teraz to nebude také jednoduché, ako to bolo v minulom kole. Teraz pôjde o život,“ začal nám vysvetlovať Danny a ja som z jeho myšlienok nemohol absolútne nič vyčítať. Len nejaká voda, hodina a žraloky. Čo to, do pekla, znamená?

„Tak. Teraz vyberiem z každého družstva jedného. Napríklad ty a ty,“ povedal Danny a pritom ukázal prstom na vysokého blonďáka a, samozrejme, mňa. Však prečo nie?

„Ako sa voláte?“ spýtal sa nás.

„Ja som Michal,“ predstavil sa ten blonďak.

„Ja som Edward,“ povedal som a pritom som sa snažil získať nejaké užitočné informácie z Dannyho hlavy. Nanešťastie tam nemal nič. 

„Ako som už spomínal, z každého družstva vám boli unesené po jednej súťažiacej. Vašou úlohou je nájsť ju. Lenže aby ste to nemali také jednoduché, ste v prostredí, kde vám bude čuch na nič,“ usmial sa, pretože si myslel, že nás dobehol.

„Voda,“ šepol som, ale dosť nahlas, aby ma počuli.

„Presne tak. Vaše, nazvime ich kolegyne, sú skryté tu v mori. Vašou úlohou je nájsť ich skôr, ako sa utopia,“ spresnil nám našu úlohu.

„Takže na to máme štyri hodiny?“ spýtal sa Michal, ale ja už som vedel, že to tak nie je.

„Nie. Je síce pravda, že poloupír vydrží pod vodou štyri hodiny, ale vaše kolegyne sú pod tou vodou už tri hodiny. Takže len hodinu, drahý Michal,“ smial sa. Danny sa smial. Nechápal som, čo mu je na tom také zábavné. Máme hodinu na to, aby sme ich zachránili, pričom vôbec nevieme, kde sú. Môžu byť hocikde. 

„Vaše kolegyne sú asi tak kilometer od južnej strany ostrova. Za hodinu sa do mora vypustia žraloky, takže ak sa vaše kolegyne nezadusia, budú pekne spapkané. Samozrejme, ak ich nenájdete. Ak nájdete, budú zachránené,“ dopovedal nám podmienky našej súťaže a potom už len zakričal: „Tri. Dva. Jedna. Štart!“ A my sme už utekali.

Nájsť južnú časť ostrova nebolo také náročné, ale keď som sa rozhliadol po celej jej dĺžke, prišlo mi strašne ľúto, že na Bellu môj radar čítača myšlienok nefunguje. 

Bez váhania som sa vrhol do vody, odhodlaný čo najskôr nájsť Bellu. Neviem prečo, ale záležalo mi na nej. Chcel som, aby bola v bezpečí a nie tu niekde v mori vystavená obmedzenému množstvu kyslíka a možno aj žralokom, ak sklamem.

Blúdil som vodou a nemohol som ju nikde nájsť. Čo sa prepadla pod zem? Jedna časť mojej mysle počítala čas, a tie ostatné sa zaoberali hľadaním Belly. Ubehla pol hodina a ja som ju stále nemal.

Rozmýšľaj, Edward. Rozmýšľaj. V strede mora asi nebude. Bude niekde pri hladine. A kde by sa dal taký poloupír uväzniť? Kamenná dolina, napadlo mi. Raz sme mali čas, a tak som si bol zaplávať, keď som našiel jedno kamenné údolie skryté pod vodou. 

Bez váhania som sa tam vydal. Ešte mi dobrý kus chýbal, ale vďaka upírskemu zraku som videl, že na dne je niečo, alebo niekto, priviazaný. Pridal som na tempe a z obrysov postavy sa mi postupne ukazovala Bella v celej svojej kráse.

Mala na sebe len obyčajné plavky, ktoré jej telo zakrývali len veľmi úsporne. Nerozmýšľal som a doplával som až k nej. Odstránil som putá, ktoré boli upevnené tak, aby si ich sama dole nedala, ale pre niekoho druhého to bolo ľahké.

Keď boli putá dole, pozrel som sa jej do tváre a videl som, že súrne potrebuje na vzduch. Oči už mala červené, pery fialové a tvár belšiu ako zvyčajne. Chytil som ju okolo pása, lebo som videl, že sama nebude schopná dostať sa nad hladinu.

Tri, dva, jedna… Dostali sme sa nad hladinu a Bella sa zhlboka nadýchla. Doplával som s ňou na breh a položil ju do teplého piesku. Rozhliadol som sa dookola a sto metrov od miesta, kde sme boli, som videl postávať všetkých, čo sme boli na ostrove.

Čo ma nemilo prekvapilo, bol Michal stojaci vedľa dievčiny v podobných plavkách ako mala Bella a už so skoro suchými vlasmi. Bez váhania som preletel jeho mysľou a zarazil sa.

„Do riti,“ zaklial som. Michal bol stopár, takže preňho nebol problém jeho partnerku nájsť. 

Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), N1I1K1O1L, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Poslední trosečník 4. kapitola: