Je to stará otrepaná téma - Edward opustí Bellu. Ibaže pokračovanie nie je celkom také, aké bolo v NM. Nestane sa Jacob a Bella o existencii vlkolakov nemá ani tušenia.
Jedného dňa sa však stane niečo, čo zmení celý jej doterajší život. A Bella si povie, že je na čase, aby aj Edward zažil toľko bolesti, čo ona po jeho odchode.
Toto je moja prvá poviedka, tak dúfam, že sa bude páčiť a necháte mi aj nejaké tie komentíky. Vopred ďakujem a prajem pekné čítanie.
Vaša CharlotteAlannaWild
06.07.2011 (16:30) • CharlotteAlannaWild • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1617×
Prológ
Zhlboka som sa nadýchla a potom zase vydýchla. Znova. A znova. Dúfala som, že slzy, ktoré sa mi predrali spod viečok tým potlačím. Nechcela som zas plakať. Posledné mesiace som totiž nerobila takmer nič iné. No dieru v mojej hrudi, ktorú tam spravil on, to nezahojilo. Len počas plaču ju prúd sĺz na chvíľu zakryl. No nie na dlho.
Charlie bol dole. Už niekoľko dní sa mi darilo predstierať, že sa nič nedialo. Keby som sa pred ním objavila s opuchnutými a červenými očami, zistil by, že som klamala. Znova som sa nadýchla a vydýchla. Stalo sa to už akýmsi rituálom pred tým, než som sa mala s niekým stretnúť. Vyzrela som von oknom.
Pršalo. Ako inak. Teraz som si pre istotu vzdychla. Nikdy som sa nenaučila mať rada dážď. Ani som si naň poriadne nezvykla. Tak rada by som odišla za mamou do Jacksonvillu. Lenže... čo by mi potom ostalo? Postupom času by sa vytratila aj spomienka. Na nich... naňho... A to som dopustiť nemohla.
„Bella? Čo tam robíš?“ ozvalo sa zdola. Charlie. Schmatla som kľúče od auta a opustila izbu. Charliemu sa pokazilo auto, a tak som sa ponúkla, že ho budem odvážať do práce pokým mu ho neopravia. Aj tak som sama nemala čo robiť.
„Dobré ráno,“ pozdravila som ho a podarilo sa mi na tvári vykúzliť kŕčovitý úsmev. Charlie bol celkovo rád, keď som sa s ním vôbec rozprávala, takže silené úsmevy mu vôbec neprekážali. To bolo fajn. Bola som totiž dosť mizerná herečka.
„Ahoj, Bells. Ako si sa vyspala?“ spýtal sa. Ach, áno. Skoro by som zabudla. Nekričala som.
„Fajn,“ zaklamala som. V skutočnosti aj to som sa naučila. Sny o ňom som síce zastaviť nedokázala, ale výkriky áno. Moje predlaktie už bolo plné odtlačkov zubov, ale neprekážalo mi to. Prečo? Nekričala som. Vždy keď som sa prebudila, som priškrtený výkrik zadusila zahryznutím sa do svojej vlastnej ruky. Ale nekričala som. A predsa o to šlo, nie? Poje predlaktie síce naháňalo hrôzu, lenže vo Forks sa ešte nestalo, aby som mala oblečené krátke tričko. Takže tento problém bol na nejaký čas vyriešený.
Charlie mi otvoril dvere a ja som sa popri ňom pretiahla. Vyložila som ho pred policajnou stanicou a zaželala mu pekný deň. Povedala som si, že keď už sedím v aute, zabehnem nakúpiť. Odkladala som to už týždeň, takže stačilo. Cestou domov som na jednej z odbočiek prudko otočila volant doľava. To bol zlý smer. Ale aj tak som išla ďalej. Zrazu som vedela, kde skončím. Tam. Tomu miestu som sa vyhýbala ako čert svätenej vode. Jedna cesta, jeden dom. Prázdny dom. Ale nebýval taký. Býval tam on. Okamžite som dupla na brzdu. Bola som ďaleko za mestom, uprostred opustenej cesty. Nechápala som, čo sa so mnou deje. Vystúpila som z auta. Studený dážď možno akýmsi spôsobom prenikne do môjho mozgu v podobe upokojenia a dávky zdravého rozumu. Zišiel by sa.
Na pleci som ucítila niečo studené. No nebol to dážď. Otočila som sa. Pozerala som sa do páru rubínovo červených zreničiek.
Tak čo? Chcete ďalšiu? Ja viem, že táto bola dosť suchá, ale je to len začiatok, sľubujem, že ďalšie už budú viac dejovejšie. :D Vaša Charlotte :D
Autor: CharlotteAlannaWild (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Pomsta nemusí byť vždy sladká... 1. kapitola:
Určite chcem aby si pokračovala. Mňa osobne to zaujalo a som naozaj zvedavá ako sa to všetko bude odvíjať ďalej.
Zatiaľ to vyzerá zaujímavo. Som zvedavá, ako to bude ďalej. teším sa.
Ahoj,
na první povídku mě to zaujalo, opravdu. Téma sice otřepané, ale klasika se dá předělávat a dají se do ní vnášet nové zvyky. Začátek se mi líbil, byl takový cituplný, ty slzy, hrůzné předloktí od zubů, všechna ta lítost, smutek... To bylo opravdu pěkné. To, jak se přemáhala před Charliem a pak jí prostě ruply nervy a ona jela ke Cullenovým. Sice ten konec se mi zdál už trochu uspěchaný, ale jinak to ve mně zanechalo pěkný dojem ze super začátku. Rozhodně pokračuj, fandím Ti a přeju Ti, aby se Ti povídky dařily a ty si připadala rychle další dílek.
podla mna pokracuj
podla mna by si mala pokračovat
celkom peknucke som zvedava ako to bude pokracovat..
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!