Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 7. kapitolka

1125334147


Pavučina prekliateho života 7. kapitolkaTakže táto kapitola je venovaná vám na vianoce. Prajem šťastné a veselé. Všetkým! Vaša DP =)*

7. kapitolka Vianočná =)

 

 

Ked v tom som narazila do Lindy. Tá preletela ale chytil ju Edward. Otočila som sa na Emmeta a poriadne som na neho zagánila. No potom som sa triskovo otočila na Edwarda a Lindu.

„Prepáč.“ Milo som sa usmiala no ona sa na mňa ani nepozrela. Pozerala sa Edardowi do očí a ten sa sklonil avášnivo ju pobozka. Stála som tam s otvorenou pusou a nevedela sa ani pohnúť.

„To snád nie je možné.“ Zasyčala som a kopla do stoličky.

„Agrr...“ zavrčala som na celý klub. Alice ma chytila za rameno a posadila.

„Prosím ťa kľud.“

Kývla som a začali hrať piseň  Mariah Carey- All I Want For Christmas Is You. Usmiala som sa a utekala si zatancovať. Zrazu sa tu objavil sa tu Norbert no teda Tai.

„Ahoj.“ Usmiala som sa.

„Spravila si pekné divadlo.“ Mrkol na mňa.

„To ja vždy, Norbert.“ Šepla som mu do ucha ked som stála na špičkách. On sa zasmial. Ked pesníčka skončila  pozval ma na drink.

„Tak čo si dáš?“

„Pumu?“

„Tú mám najradšej.“ Zasmial sa. Sedeli sme pri bare a rozprávali sa o všetkom možnom. Cítila som sa s ním veľmi príjemne. Boli milý, zabavný a aj príťažlivý. A k tomu všetkému vegetaríán!

Čo ma po Edwardovi. Aj ked ho milujem. Vzdychla som si nad mojimi myšlienkami a Tai zodvihol obočie.

Ked už na mňa kývala Alice že sa ide rozlúčila som sa s Norbertom a hodila mu do vrecka papierik s mojim telefónim číslom.

„Maj sa!“ zakričala som posledný krát spoza dverí a utekala do svojho auta. Linda dnes u nás psí takže sa mám na čo tešiť. Kde sú tie časy čo ma Edward miloval. Držal vo svojej náruči ako teraz Lindu? Linda sedela v aute a ja som hľadala očami Edwarda. Dostala som strach. Rýchlo som sa otáčala a hľadala ho. No zrazu vyšiel spoza rohu a ja som si vydýchla a šiel rovno ku mne. Chytil ma za ruku a pozrel sa mi do očí.

„Kto to je?“ zavrčal.

„Koho myslíš Edward.“ Nikdy sa takto nechoval iba ked žiarlil a ved má predsa Lindu. Naštvala som sa a vytrhla mu ruku.

„Môj priateľ!“ vychrstla som mu do tváre.

„Tvoj čo? Dnes si ho videla prvý krát.“

„Noa? Rozumieme si.“ Chcela som odkráčať no chytil ma za ruku znovu. Videla som v očiach lásku.

„Prepáč ale... ubližuješ mi tým.“ Šepol. Toto ma naozaj zabilo. V očiach mi zablikali plamene.

„Prosím?! Tebe to ubližuje? A čo do riti ja? Čo ja Edward! Ja ťa s Lindou vidím stále. Nonstop! Myslíš že mňa to neláme že si si vybral JU miesto mňa?! Chod do pekla!“ zakričala som a utekala od auta. Jasper za zatváril veľmi bolestne ked som prebehla okolo neho. Naštartovala som auto a vyrážala domov. Na plyn som šlapala poriadne.

Ked som dorazila do našeho vyzdobeného domu padla mi brada. Nevšimla som si že by sa nieo pripravovalo ked som odchádzala z domu vyliezla Esme a zakričala s úsmevom na perách.

„Prekvapenie!“

Začala som plakať. Ani neviem prečo. Videla som ako jej úsmev zamrzol na tváry no prišlo mi to ľúto. Utekala som sa k nej schovať do náruče. Zbaviť sa aspoň trošku tej ťažobi.

„Stalo sa niečo zlatko?“ hladila ma po vlasoch.

„Nie mami. Len som nesmierne šťastná a prekvapená.“ Vtisla mi bozk na čelo a videla ma dnu. Sadli sme si k horiacemu krbu a rozprávali si staré hostorky až do ým nedošli naši vyletnýci aj s Lindou. Na Edawrda som sa nepozrela až do Vianoc.

Deň pred štedrým večerom

Otvorila som oči do tmavého rána. Vyliezla som z postele a utekala k oknu. Ako ked som bola malé dievčatko. Vždy som sa pozrela či sú moje vysnívané zasnežené Vianoce a tochto roku to vyšlo. Sneží a vonku je šero. Je to nádherné. Najkrajšie to je večer. Ked sme spolu boli s Edwardom vždy sme sa chodli večer prejsť popri zažnutých nočných lampách. Snech okolo nás sa všade leskol a ja som sa cítila tak príjemne a krásne. Bolo to ako v rozprávke. Obliekla som sa a schmatla tašku. Nevedela som čo mám Edwardovi kúpiť. Aký darček. S rodinou s tým sa nejak popasujem ale Edward?

Skočila som do  auta a ani som sa neobťažovala počkať si na mliečko s vianočnými sušienkami.

Ked som vystúpil z auta stála som rovno pred obchodným centrom. Utekala som dnu a vyberala darčeky. Alice som kúpila jedny otrasné šaty. Viete chcem si z nej trošku vystreliť. Esme som kúpila nové štetce a skyce. Štetce boli v nich vyrezané ruže z dreva. Boli nádherné. Carlislovi som kúpila knihu História medicíny. Jasperovi  šach z drahého kameňa. Rose kozmetiku a Emmovi prevlek červenej čiapočky. A zostal mi Edward. Neviem si rady. Prechádzala som sa po obchode a hľadala niečo čo ma zaujme. Tašky som si bola odniesť do auta aby som sa tu mohla túlať. Zrazu mi padol do očí nápís. Zlatníctvo vošla som dnu a na jednej vytríne bolo vylepené že robia do príveskov a náramkov napísy. Vybrala som mu prsteň a prívesok. Na psrteň som mu dala vyriť jeden citát. „Nie je hriech pokúsiť sa neupsieť. Jediný hriech je neskúsiť to. Tak prosím Miluj ma!“

Šla som si zatiaľ sadnúť do jednej kaviarničky a čakala kým si poň môžem prísť. Ten prsteň zavesým na ten prívesok. Vždy sme sa o tom rozprávali ked sme boli ešte spolu. Ked prešli tri hodiny ja som celá ztuhnutá a unedená vstala a šla po to na čo som tak vytrvalo čakala. Ked mi to predavač dal tešila som sa ako malé dieťa. Bolo to krásne a originálne. Bolo mi jedno že to je najdrahší darček aký som kedy komu dala. Nasadla som do auta a mierila si to domov. Ked som všetky veci nanosila do izby zamkla som sa a začala ich baliť. Všetko som pekne zabalila a napísala venovania a mená. Celý deň ma nikto nevidel tak som zišla dole a pozrela sa na nás velikánsky stromček. Bol nádherný. Červeno zlastý. Stále tak chýbala hviezda. Čakali sme len na Edwarda. Vošiel vchodovými dverami. Prvý krát som sa na neho usmiala ale ked som videla že sa sebou vlečie Lindu úsmev mi skalemenl. On ju sem berie aj na Vianoce? Na sviatok na ktorom mi najviac záleží? Vždy sme hviezdu dávali spolu Esme mi ju už podávala no ja som mu ju vrazila do ruky a utekala do izby. Pustila som si potíšku koledy a začala vlzkyať. Nechcela som šíriť zlú náladu tak som ostala celý večer v izbe a zaspala som na zemi medzi vankúšmi.

Štedrý deň

„Vstávaj !“ kričal na mňa Emmet. Utekala som dole. Pod stromčekom už boli vianočné darčeky. Nemali sa dávať až zajtra? Nechápavo som pozrela na ocka a on sa len usmial a mykol ramenami. Pod stromčekom už boli aj moje darčeky. Zazrela som na Emma. Určite ich sem dal on,

„To ja.“ Usmiala sa Alice.

„Tak dakujm.“ Usmiala som sa.  Zo schodov zliezla Linda a Edward ju držal za ruku. Mala som na sebe len tepláky a biele tričko. Vlasy zviazané v cope a chlpaté ponožky no Linda bola oblečená vo sviatočnom. Smutne som sa otočila na stromček a vzdychla si Jasper ma pošúchal po ramene a emmet začal kričať.

„Darčeky, darčeky!“

„Kľud.“ Zastavil ho Carlisl a začal nám postupne rozdávať darčeky. Ja už od malička som si rozbaľovala darčeky  posledná a tak to spravil aj teraz pozerala som ako sa tešia z mojich darčekov. Zrazu Carlisl podal Edwardovi darček odo mňa. Všetky rozbalil len tento odložil vedľa. Veľmi ma to zabolelo. Vstala som a chcela som odísť. Rose na Edwarda strašne syčala. Moja sestrička videla ako ma ničí.

„Ešte sú ti darčeky pre teba.“ Vyčaril Carlisl úsmev.

„Toto je od Emma.“ Rozbalila som ho  a našla prevlek vlka.

„To nemyslíš vážne.“ Smiala som sa.

„No prepáč ja mám červenú čiapočku.“ Usmial sa a na líčkach sa mu spravili dva koláčiky.

„Toto je od Esme a mňa.“ Usmial sa Carlisl.

Zobrala som tú malú obálku do rúk a jedným trhom ju otvorila. Bola tam letenka do Talianska. Nechápala som no Carlisl za zatváril tak “potom ti to vysvetlím čakaj.“ Asi takto. Kývla som apodakovala.

„Toto je od nás troch usmiala sa Alice a podala mi veľkú krabicu.“ Zahrkála som s tým a zdvihla obočie.

„Opatrne.“ Vyľakala sa Alice. Takže oblečenie? No potom som počulôa tlkot srdca.

„To nemyslíš vážne.“ Otovrila som krabicu a na mňa vyvukla malá mačička. Mala zlaté oči a čierny kožuch. Vyzerala presne ako ja.

„Dakujem.“ Obajala som ich a vytisla všetkým bozky.

„A toto je posledný.“ Usmial sa Carlisl. Bol od Edwarda. Strhla som papier a zistila som že to je tiež nejaký prívesok alebo niečo také. Otvorila som ho a našla v ňom obyčajnú retiazku. Po líci mi stiekla slza no zahrala som to. Utrela som si ju a usmiala sa.

„Dakujem.“ Vstala soma zobrala si darčeky hore. Kľakla som si a v náruči držala moju mačičku tichúčko som vzlykala a nechápala ako naša láska mohla tak rýchlo zmiznúť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 7. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!