Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 6. kapitolka

13.12.2009 (18:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 703×

6. kapitolka

Zobudila som sa do krásneho rána. Mama tu už nebola no ja som bola aj tak šťastná že som si spomenula ale Aro si to vypije. Musím zistiť kto to je! Zabijem ho! Vstala som a obliekla som si veci, ktoré mi tu určite nechala Alice. Nechala mi tu  togrované legíny, čierne tričko na ramienka a lesklé podpätkové boty s otvorenou špičkou. Ked som sa obliekla dala som si ešte vlasy do copu a riasenku. Zliezla som dole a usmievala sa na všetkých. Všetci sedeli v obývačke už tu bola aj Linda. Super Edawrd zabi ma! Všetci na mňa pozreali s otvorenou pusou. No trošku som dospela.

„Dobré ráno.“ Usmiala som sa.

„Dobré zlatko. Dáš si niečo na raňajky?“ moja starostlivá mamička ako vždy.

„Nie dakujem. Idem do lesa.“ Usmiala som sa.

„Idem aj ja!“ kričal Emm.

„No Emm. Ja by som radšej sama. Potom pôjdeme spolu.“ Mrkla som na neho. Zosmutnel ale potom mu Rose niečo pošepkala a jemu sa rozžiarili očká. Dakovne som sa pozrela na Rose a išla preč. Na verande som nechala boty a utekala do lesa.  Mala som pocit že lietam. Moje nohy sa vôbec nedotýkali zeme. Utekala som a vietor mi vrážal do tváre. Pomaličky vyliezalo slniečko. Moja pokožka hadzala dhové farby všade navôkol. Tešila som sa z každej minúty behu. Smiala som sa a užívala si ako sa mi pokožka slniečkom ohrieva. Na jednom mieste už bola úplne horúca. Ako vlkolačia. Vo vzduchu som ucítila srnky. Rozbehla som sa za nimi. Nie je to moja obľúbená potrava ale tak prečo nie? Rozbehla som sa za celým stádom a naháňala ich. Hrala som sa s nimi. Na koniec som sa rozbehla a skočila na jednu. Zhodila som ju a zakusla sa jej do krku. Najprv sa metala a mala vystrašené oči. Cítila som ako sa mi leje do hrdla tá teplá chutná tekutina. Bola taká sladká. Ked som dopila vytrhla som strom a jej mŕtve telo pod neho dala. Utekala som dalej lesom. Zabila som ešte pumu a daľšiu srnu. No teraz som ucítila medveda! Utekala som k vode. Práve chytal ryby. Vtedy sú najbesnejší. Skočila som mu  na chrbát a smiala sa mu do ocha. Zahánal sa labami a chcel ma zhodiť. Takto som na ňom jazdila asi 10minút. Potom som sa mu zakusla do krku. Vypila som ho a v tom som uvidela čo som spravila. Na druhom konci sedeli dve malé medviedatka. Kňučali a chodili stále na mieste. Oni báli sa. A ja som im zabila mamu. Ohodila som telo do vody a utekala preč. Viem sú to len zvieratá ale je to divný pocit. Viem čo to je prísť o rodinu. Utekala som domov. Ked som dobehla na verandu dala som si topánky. Pozrela sa do skla čo tu máme. Vybrala som si listy z vlasov a utrela kútiky úst od krvy. Inak som bola úplne čistá. Som proste šikulka. Zakrútila som hlavou a vstúpila dnu.

„Kde si bola tak dlho?“ mama zvýšila hlas.

„Dlho?“

„Si preč asi 8 hodín.“

„Prepáč mami. Ale nevnímala som čas.“ Začala sa usmievať objala ma a išla do svojej pracovne. Obehla som celý dom ale nikto tu nebol. Tak som sa išla opýtať mami. Zaklopala som jej na dvere.

„Potrebuješ niečo zlatko?“

„Kde sú všetci?“

„Jáj zabudla som ti povedať že máš za nimi dojsť do Settlu.“

„A kam presne?“

„Povedali len toto.“ Usmiala sa. Kývla som hlavou a zavrela dvere a šla do garáže. Nastúpila som do Edwardovho auta. Som prekvapená že si ho nezobral.  Naštartovala som a šla smer Settle.

Ked som prešla značku Settle pozerala som sa všade ked som uvidela ich autá. Vytúpila som a šla za ich pachom. Bola tu aj Linda. Ta bola cítiť veľmi. Obišla som dve uličky a zastala pred budovou kde bol nápis Club Mia Mama.  Pozrela som sa na hodinky na ruke koľko je hodín. Už bolo 22:05. Fíha ten čas nejak rýchlo ubjeha. Tak ked sme tu tak Linda u nás bude spať? Vošla som dnu a hľadala ich. Všetci sa za mnou otáčali. Šepkali si. Uvidela som Alice. Kývala mi. Precpala som sa medzi ľudmi a sadla si  k nim k stolu.

„To čo je?“ ukázala som rukami a smiala sa.

„Sem chodievame veľmi často poznajú nás len za tebou sa budú ešte dlho otáčať.“ Smiala sa zas ona.

„Kde sú všetci?“

„Rose a Emm tancujú a Linda a Edward tiež. A Jasper nám šiel po pitie.“

„Pitie?“

„Hej hej nám davajú krv.“ Šepla.

„To nemyslíš vážne.“

„Myslím.  Pretože šéf je upír a vlastne toto mal byť bar pre upírov. Vegetariánov ale ako viíš sú tu aj ľudia. Polka z nich vie čo sme ale polka nie.“

„Neprezradia nás?“

„Nie.“ Smiala sa. Mala som vypleštené oči. Nechápem. Jak môže byť nejaký takýto bar?

„Už sa to nesie.“ Usmieval sa Jasper. Bolo to v kelímkoch tmavých aby to nebolo vidieť. Pomaly sa mi otvorila pusa.

„Toto je sen!“ smiala som sa.

„Krutá realita!“ kričal na mňa Emmet. Sadla som si k Alice a napila sa.

„Mhm, medved.“ Oblízla som sa a Alice sa mi začala smiať.

„Hej! Ten bol môj.“ Precpával sa sem Emm.

„Prepáč.“ Nahodila som psie oči. Usmial sa a šiel k barmanovi. Otočila som sa a uvidel Edwarda a Lindu. Krútili sa ako jedno telo. Bolelo to. Trhalo to moje mŕtve srdce.

„Nepozeraj sa tam.“šepol Jasper.

„Jasné šéfe.“ Odpila som si a šla na parket. Rose sa ku mne pridala. Emmet nahradil Dj a celé to tu šlapalo. Bolo to super. Zrazu sa ku mne prirútil nejaký upír. Bol krásny.

„Ahoj.“ Šepol a usmial sa.

„Ahoj.“

„Tvoje meno?“

„Ema. A tvoje?“

„Budeš sa smiať.“ Vyceril svoj rad tesákov.

„Tak a nestojí  to za to?“pichla som ho prstom do brucha.

„Norbert. Ale volajú ma Tai.“

„Tai? Prečo?“

„Ja neviem.“ Smial sa.

„Môžem ťa na niečo pozvať Ema?“

„Vieš čo som tu s priateľmi tak asi inokedy ahoj.“ Usmiala som sa a vychádzala som z tejto tanečnej vlny. Sadla som si na moje miesto a zasa odchlipkávala z medvedíka.

„Zase si mi hop vypila!“ vrčal.

„Nemá dozor!“ smiala som sa.

Vytrhol mi kelímok a nadurdene si sadol.

„Ale Emmík sa urazil.“

„Neurazil!“ prekrížil ruky.

„Nepraskni!“ smiala som sa mu. On na mňa skočil spoza stôl a začal ma štekliť. TU pred všetkými. Všetko stíchlo a on na mne sedel a šteklil ma.

„Všetci... sa... po..pozerajú.“kričala som na neho cez smiech. Prestal a zliezol zo mňa.

„No čo tak čumíte. Je to proste šidlo.“ Zobral moju hlavu pod svoju pazuchu a rozcuchal mi vlasy.

„Zabijem ťa Emmet Cullen!“ vrčala som no on sa smial. Naháňala som ho okolo stolu ked v tom...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 6. kapitolka: