Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 4. kapitolka

08.12.2009 (15:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 825×

4. kapitolka

Vstúpila som do tejto  malej ale útulnej školy. Chlapci po mne pokukovali a dievčatá skôr zazerali. Išla som si po papiere.

„Dobrý deň“ pozdravila som mladšiu ženu. Mohla mať tak 40 rokov. Bola veľmi pekná. Mala blond blasy a modré oči. Podala mi papiere. Hned vedela že som tu nová. Rozlúčili sme sa a ja som sa odobrala na prvú hodinu.

Bola to hodina  biológie. Vstúpila som dnu  a hodina už prebiehala.

„Prepáčte že meškám ale som tu nová a nevyznám sa tu ešte.“ Učiteľ sa na mňa usmial.

„To je v poriadku. Ale radi by sme o vás niečo počuli.“ Kývla som. Odniesla som veci  na lavicu. Sedela som s jedným z tých upírov. Bol krásny mal hrdzavé vlasy a zlaté oči. Zakrútila som hlavou aby som sa sústredila na to čo mám práve hovoriť. Keby som sa nesústredila a myslela na neho tak by som im vytárala že som polo upír a milujem pumy.

„Takže moje meno je Ema Bínová a presťahovala som sa sem s mamou. Málo si zo svojh dectva pamätám lebo som mala ževraj tažkú nehodu. Mám 16 rokov milujem ruže a chryzanetény. Milujem hru na klavír a moje obľúbené zviera je puma.“  Mrkla som na toho chlapca čo sedí vedľa mňa. Vlastne ani neviem ako som to spravila ale nejak som vedela že aj on miluje pumy. Zakrútila som hlavou a išla si k nemu sadnúťKed skončila hodina prehovorila som na neho.

„Ahoj ja som Ema.“ Podala som mu ruku Chvíľu sa na ňu pozerala  podal mi svoju.

„Edward Cullen.“ Rýchlo som ju pustila a utekala zo školy na parkovisko. Edward Cullen. Čo mi hovorí to meno? Prečo to tak bolí ked ho počujem?

„Och Ema. Konečne.“ Rozbehol sa po mne ten upír. Nebránila som sa cítila som že mi neublíži. Točil ma vo vzduchu. Tá blondýnka mu poťapkala po ruke. A záporne zakrútila hlavou. Keby mohla tak plače. Položil ma a porazene si vzdychol. Edward si to sem mieril s nejakým ľudským dievčaťom. Kukala som sa na to ako sa držia za ruky. Bolo to divné.

„Prepáčte.“šepla som a uetkala z tadiaľto preč. Stále som mala pocit Deja vu. Utekala som lesom a našla som krásny a veľký dom. Poznala som ho ale neviem odkiaľ. Pomaličky som išla na verandu. Dotýkala som sa každého kúsku domu. Zrazu sa otvorili oči. Stála v nich upírka. A vzlykala . obíjmala ma. Bola krásna. Neviem čo to so mnou je ale musela som ju objať.

„Vrátila si sa.“

„Neviem o čom hovoríte len som tadiaľto prechádzala a..“

„Aha.“ Ale aj tak sa na mňa usmievala.

„A nechceš si dať niečo pod zub?“

„Rada.“ Chytila ma za ruku a viedla dnu.

„Máš to tu krásne Esme.“

Usmievala sa ako slniečko. A potom som si uvedomila. Odkiaľ viem jej meno? Ale nebudem to riešiť teraz.

„Tak čo by si si rada dala?“

„Neviem čo ťa napadne. Teda pardon vás.“

„Kľudne mi tikaj.“ Pohladila ma po tváry. Bolo to upokojujúce.Zrazu som počula motor áut.

„To budú deti.“ Skonštatovala a hrabala sa v ladničke.

„Deti?“ len prikývla. To snád nie. To sú tí zo školy. Určite. Otvorli dvere a ja som ucítila ich vôňu. Šepkali si.

„Je tu.“ Počula som tu malú elfku. Bola šťastná. Vletela dnu.

„Ahoj čo ty tu?“

„Ja som sa tak túlala lesom a narazila som na váš dom. Esme ma pozvala na niečo pod zub. Ale už sa budem musieť vrátiť k mame.“ Všetci zosmutneli. Aj Esme. Rozlúčila som sa s nimi a Esme som sľúbila že ešte prídem. Bežala som domov.

Edward

Vystúpila z auta. Áno bola to moja láska. Moja Ema. Pred 50 rokmi mi ju zobrali. A ja teraz mám iné dievča. Ľudské. Ked vystúpila bola krásna ale tvárila sa tak smutne alebo unudene. Naša rodina tam stála ako obarená. Konečne sme sa znovu stretli. Všetci budeme robiť všetko aby si spomenula. Musíme! Bola krásna. Chcel som byť znovu pri nej. Pozrela sa na nás. Skúmala nás a potom mykla ramenami. Ku mne bežala moja druhá láska. Miloval som ju tiež. Volá sa Linda. Rodina ju má rada ale nie ako Emu. Alice a Rose boli na mňa poriadne nahnevané ked som s ňou začal chodiť. Ani teraz ju nemajú veľmi v oblube.

„Ahoj miláčik.“ Postavila sa na špičky a pobozkala ma na tvár. Bozk som jej opetoval ale stále som bol vykolajený z toho že som ju tu videl. Do tohto mesta sme sa po dlhom čase znovu vrátili dúfali sme že ju tu stretneme a stalo sa tak. Išli sme s mojou láskou do školy. Ja som mal prvú hodinu biologiu.  Sadol som si na svoju stoličku a pozeral von oknom. Ucítil som veľmi známu vôňu. ONA! Blikalo mi v hlave. Vrútila sa dnu. Ospravedlnila sa no ja som nevnímal čo hovorí. Zaregistroval som len poslednú časť vety.

„...moje obľúbené zviera je puma.“a mrkla na mňa. Bolo to zvláštne potom zakrútila hlavou ako keby nechápala čo spravila. Spomenula si že mám najradšej pumy. Sadla si ku mne. Celú hodinu sme po sebe pokukovali. Viem že to nie je správne ale nemohol som sa na ňu prestať dívať. Nikdy som nepočítal s tým že sa mi vráti a ja hlupák mam dievča. Nemôžem Linde zlomiť srdce. Ľúbim ju ale čo potom cítim k Eme?

Alice

Prišli sme domov a bola u nás. Aj tak som to vedela už dopredu že sa to stane ale tešilo ma to. Milovala som ju ako vlastnú sestru. Bola nádherná. A srdce mala stále veľmi dobré. Vedela som to sršalo jej to z očí ako vždy. Ked nám ju zobrali zhrútil sa nám celý svet. Do teraz sme už neboli rodina. Edward si našiel my s Rose sme tomu povedali falošnú útechu no on si nahovára že ju miluje. Nemôžeme dopustiť že  by  si Ema na nás nespomenula. Mala som vidinu že všetko bude zasa dobre. Len ma škrie že neviem kedy. Vrútila som sa do kuchyne a uvidela ju tam sedieť. Sedela na barovej stoličke. Hlavou mala opretu o ruku a sledovala Esme. V očiach mala lásku. Určite mala poci deja vu.

„Ahoj čo ty tu?“

Ema

Prišla som domov a lahla si rovno do postele. Mama tu nechala mi lístok že sa večer vráti. Rozmýšlala som nad tým čo sa stalo dnes. Koľko deja vu som prežila. Neviem čo to všetko  má znamenať ale určite sa deje niečo divné. Ako som mohla vedieť meno tej upírky. Prečo mi vadilo že Edward drží to ľudské dievča? Prečo ma ten svalovec držal vo vzduchu a tešil sa ako malé dieťa na čokoládu že ma vidí? Zavrela som oči a zaspala.

„Mamí, ocko!“kričala som na Esme a Carlisla. Nevedela som totižto nájsť moje veci.

Vyleteli hore. Sedela som v izbe v mojej izbe kde neboli veci len vankúše.

„Kde mám veci?“

„Zlatko budeme sa sťahovať do Forks.“ Povedala mama. Začala som sa usmievať. Na to mesto sa už teším veľa som o ňom počula a ak tam ide moja rodina idem aj ja.

„Nevadí ti to Ema?“ pozeral sa ocko. Vedel že aj toto mesto milujem. Vstala som a objala ich.

„Nie. Samozrejme že nie.“ Pobozkali ma do vlasov a odišli dole. To už sa sem rútili moje dve sestry Alice a Rose a traja bratia z toho som jedného milovala. Jasper, Emmet a môj Edward. Zčali sme sa ohadzovať vaknúšmi.

V tom som sa zobudila. Začala som plakať. Pred očami mi prebehli všetky spomienky. Deň s Edwardom. Ako ho milujem. Ako milujem svoju rodinu. A osudnýý deň ked ma zobrali. Musela som ich videť. Prudko som vstala ked ma napadlo čo som videla dnes. Edward má dievča a on sám mi povedal že nemám zabudnúť. Že ma miluje.On zabudol!  Klakla som si na kolená a začala plakať. Prišla mi sms.

Zlatko je mi to ľúto ale odchádzam s priateľom auž sa nevrátim. Myslím že už si dosť stará na to aby si sa postavila na nohy. Tvoja mama.

To nemyslí vážne. Ona ma opustí? Síce nikdy nebola moja naozajstná rodina ale vždy sa o mňa starala a milovala ma a ja ju tiež. Vstala som a utekala do domu spomienok. Za mojou rodinou. Rozrazila som dvere. Všetci sedeli v obývačke bola tam aj  t Linda sedel v náruči Edwarda. Plakala som. Ked som ich uvidela Edward mal v očiach smútok. Práve si spomeniem a on ma už nemiluje no ja jeho budem naveky.

„Och mami.“vrhla som sa celá roztrasená do náručia mojej mami Esme...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 4. kapitolka: