Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 2. kapitolka

22.11.2009 (20:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 973×

2. kapitolka

Ráno som sa zobúdzala v Edwardovej náruči. Spala som mu na hrudi. Ani som si neuvedomila ako som sa na neho dostala. Otvorila som oči a oprela sa o lakte.

„Prepáč.“ Červenala som sa. Chcela som sa z neho zdvihnúť no on ma pridržal rukou na chrbte. Pozrela som  sa mu do očí a on sa len usmieval.

„Vyzeráš ešte  unavene. Pospi si.“ Usmieval sa od ucha k uchu.

„Vážne nie som. Dám si sprchu a pojdeme dole.“ Už som vstávala ked som sa otočila.

„Edward? Dakujem.“ Podišla som k nemu a dala mu letmú pusu na pery.

Horúca voda mi uvolňovala svaly. Spomenula som si na včerajší sen alebo realitu? Rýchlo som vyliezla zo sprchy obliekla sa a šmykala do izby. Edward tu už nebol.

„Do prčic.“ Nadávala som si popod fúzy. Išla som dole a všetky hlavy sa otočili na mňa. Dievčatá sa pozerali s lútosťou a mama sa po mne rozbehla.

„Och Ema som taká rada že si v poriadku.“ Nechápala som. Na všetkých som pozerala ako na bláznov až ked som si spomenula na včerajšok. Oni si uvedomili že som zabudla. No oni mi to pripomenuli. Josh, škola, ja a neznesiteľný strach. Celé sa mi to premietalo pred očami. Išla som rýchlo do kuchyne a chytila sa linky. Dýchala som zhlboka a pomaly. Niekto ma chytil okolo pása a otočil k sebe. Bol to Edward. Objala som ho a on ma hladil po vlasoch. Už som ho nechcela pustit. Chcela som takto ostať naveky. No ja som pre neho iba kamarátka. A čo ked nie ? čo ked to čo k nemu cítim ja cíti aj on ku mne? Je to možné? Musím sa ho opýtať na to čo som včera počula. Ale nie tu a teraz. Opýtam sa ho to ešte dnes ked ho vytiahnem na našu lúku. Esme prišla do  kuchyne  a usmievala sa na nás jak keby vedel aniečo dopredu.

„čo si dáš na raňajky zlatko?“

„Palacinky?“ mlsne som zaklipkala očami a oblizla si pery. Obaja sa zasmiali.

Sadla som si na barovú stoličku a čakala na tu dobrú haminu. Esme vždy vedela  dobre variť.

„Naozaj to chutí veľmi dobre mami, dakujem!“

Obišla stôl dala mi pusu do vlasov a išla za ostatnými. Umyla som ešte tanier a hrnček a išla za nimi.

„Jasper? Nedáme šach?“

„Uvidíš ako ťa rozdrtím Jasper.“ Len sa začal smiať.  Používal na mňa svoju schopnosť. Činil ma nerozhodnou a v mnohých ťahoch mu to vyšlo ale aj tak som vyhrala kvôli mojím ilúziam.

„Jasper...“ kričala na neho Alice. Ale iba moja ilúzia on sa otočil a

„šach matt.“  Zakričala som a začala tancovať.

„Hej ty si podvádzala.“ Na oko vrčal.

„A ty nie!“ smiala som sa.

Edward nás celú dobu pozoroval a chechtal sa s nami.

„Edward? Nešli by sme na našu lúku?“

„Jasné.“ Chytil ma za ruku a ťahal von. Len náhodou som postrehla ako sa všetci vnútri usmievajá a niečo si šeptajú.

Utekali sme veľmi rýchlo. To milujeme obaja najviac. Vietor sa mi hral s vlasmi, zapletal ich. Vždy som sa cítila tak slobodná a voľná. Nikdy  som nič lepšie nezažila. Ked sme došli na lúku, obaja sme sa zvalili do trávy.

Dosť dlho bolo ticho. Nikdy nám to nevadilo. Pozorovali sme hviezdy a vychutnávali si seba navzájom.

No teraz ma škrela jedna nevyriešená otázka.

„Edward? Ja viem bude to znieť hlúpo. Ale neviem či sa mi to snívalo alebo si to povedal naozaj. Ja.. počula som ťa včera večer v posteli povedať že citujem keby si vedela čo k tebe cítim. Bluzim či?“

Sadol si a narovnal sa. Chytil moju tvár do svojich dlaní. Pod tým dotykom som zavrela oči. Čakala som čo povie no ked som otvorila oči bol úplne úplne blízko mojej tváre. Naše nosi sa dotýkali. Obaja sme dýchali neprirodzene rýchlo.

„Milujem ťa Ema.“ On ma miluje. Tak to som teda najšťastnejši polo upír na celučičkom svete. Nikdy by som na to ani nepomyslela. Spojila som naše pery. Teraz som pod ním ležala. Svoje prsty som mala zapletené v jeho vlasoch. Jemne sa obtieral o moje pery. Naše bozky nám stačili. Netrebalo slová k tomu aby sme vedeli čo k sebe cítime ale ja som to povedať proste musela.

Odelila som naše pery a zadívala som sa mu hlboko do očí.

„Aj ja ťa milujem Edward a vždy som milovala.“ Pobozkala som ho na  lícnu kosť, na kútiky úst a nakoniec na pery. Neviem koľko sme sa tu túlili bozkávali a ani neviem koľko krát sme si vyznali lásku. Proste pre nás čas nič neznamenal. Iba my dvaja. No Edward  rozhodol že je čas ísť domov. Utekali sme ruka v ruke. Ked sme došli všetci boli v obývačke. Bolo vidieť že su nedočkaví. Teraz mi došlo prečo boli takí usmievaví. Oni to vedeli! Alice!

„No konečne braček.“Emmet ťapkal Edwarda po chrbte. Musela som sa smiať.

„Aspoň nebudeš najstarší panic na svete.“Smial sa Emmet. Edward zavrčal a Rose mu dala o hlave. Ja som sa neuveritelne smiala. Nevedela som si predstaviť život bez tejto rodinky. Sme proste rodinka úžastných. Všetci sme sa objali a sadli si. Ja som sa schúlila v Edwardovom náručí a pobozkala ho zdola na bradu. Esme prekipovala šťastím.

„Zajtra by sme mohli ísť do Deanli.“povedal ocko.

„No, zajtra určite nie Carlisl. Vieš čo to je nabaliť veci a všetko?“ karhala ho Esme.

„Tak pozajtra?“

„To by sa dalo zvládnuť.“ Usmiala sa a pohladila ho po líci. Len také malé gesto a je v ňom tolko citu. Dúfala som že tak isto to vyzerá ked pohladím Edwarda alebo mu dám iba letmý bozk.

„To znamená veľké nákupy.“zvískla Alice a v očiach mala iskričky. Jasper si len vzdychol. Chudáčik vedel že s ňou bude msuieť ísť. Ale ja ho v tom nenechám. Predsa len je to môj najlepší kamarát. A potrebujem niake to nové oblečenie a CD do zbierky.

„Neboj nenechám ťa v tom Jasper.“ Smiala som sa . Alice na mňa len zazerala. Ja som jej vyplazila jazyk a zasa sa smiala. Inak to tu naozaj nejde.

„Edward pôjdeš aj ty?“ spýtala som sa. Bola som zvedavá či pôjde na nakupnú sebevraždu.

„Kamkoľvek kde budeš ty.“šepol mi do ucha. Och aby sme už boli samy. Chytila som ho za ruku a viedla do jeho izby.

„Dobrú noc.“ Pozdravila som našu vydarenú rodinku.

„Ema ešte je len 17:25.“smial sa Edward.

„Noa?“zdvihla som obočie. Už mlčal.

„Konečne samy.“ Zvalila som ho na postel a kusla si do pery. On sa len šibalsky usmial. Bozkávali sme sa hladili po celom tele. Potom mi strčil ruku po tričko a hladil mi bruško. Vedela som že dalej ešte nezájde na to ho moc dobre poznám. Tak som ho nehala sa hrať. Jemne som sa pánvou dotkla jeho vzrušenia. Z úst mu unikol ston.

„Prepáč.“ Kusla som si do pery no teraz som bola pod ním ja.

„Ty si teda zlý chlapec.“ Smiala som sa.

Pobozkal ma na kľúčnu kosť. Keby vedel že to tam mám najradšej. Milujem to. Na koži mi naskočili zimomriavky. Všimol si to. Mala som dole už aj tričko.

Dala som mu dole aj jeho. No čo chcela som sa aj ja kochať jeho  postavou. Bol krásny. Rukami som obkreslovala kontury jeho tela.  Ked sme bolu už tak vzrušení zvalili sme sa na postel a zrýchlene dýchali. Nemôže zájsť dalej a on to vie. Ja nebola som na to ešte pripravená potom všetkom. Som rada že som zvládla len toto.

„Milujem ťa láska.“ Šepol mi do vlasov.

„Aj ja teba.“ Pobozkala som ho na hrud. Vyskočila som na nohy a išla pustiť pesničku. Pustila som Beethovena 9 sonátu. Viem že to miloval. Usmiala som sa a išla do kúpeľne.

„Počkaj ma tu.“ Usmiala som sa .

Rýchlo ale naozaj rýchlo som si dala sprchu. Nikdy som sa tak neponáhľala ale teraz bolo prečo. No nie? Mám konečne to po čom som vždy túžila. Naozajstnú lásku. Milujem ho a nikdy neprestanem. Teraz je to moja existenica. Moje srdce moja duša. Dala som si len voľné tričko a utekala aj s mokrými vlasmi do izby.

Pozrel sa na mňa a videla som ako sa strašne chce smiať.

„No pusti to.“ Zarezignovala som. On sa začal smiať na celé kolo.

„Vyzeráš ako zmoknuté kuriatko.“

„Ako tvoj zmoknuté kuriatko.“ Usmiala som sa.

Pritiahol si ma do náruče a začal spoevať nejakú uspávanku. A ja som pomaličky upadala do ríše snov. Tam kde budeme zasa spolu.

Boli sme v kuchyni. Pomaličky sa ku mne blížil s lišiackym úsmevom na perach. Nikto tu nebol len my dvaja. Posadil ma na linku a vsunul sa medzi moje nohe. Ja som ho nimi objala a pritlačila k sebe. Bozkavali sme sa. Jemným švohom mi dal dole tričko. Bozkával mi celé telo. Ja som sa pod jeho bozkami a dotykmi prehla v páse. Taktiež mi ušiel ston. Na rukách ma odniesol do našej izby cestou sme vyzliekali oblečenie. Obaja sme boli v spodnom prádle. Lahla som si  a on nado mňa. Jazykom mi prešiel okolo pupku. Jednou rukou ma hladil po tvári a druhou mi rozopol podprsenku. Hral sa s mojimi prsiami. Jemne chytil moju bradavku do zubov. Unikol mi další ston. Teraz bola rada na mne.Prekulila som sa nad neho a rukou som ho hladila na vzrušených partiách. stále sme však mali spojené pery. Unikali mu samé stony. Zrazu som sa ocitla pod ním úplne nahá. Nahý bol aj on. Dlaňou mi prešiel po vnútornej časti stehna. Ja som roztvorila nohy a on vnikol. Najprv prirážal pomaličky a jemne. No potom rýchlejšie a prudšie. Obaja sme dosiahli vrcholu naraz. Zaspávala som na jeho hrudi s pocitom lásky. Upokojujúco ma hladil na chrbte.

Tak to bol teda sen. Vpodvedomí som v tom sne stále bola. Načo sa ešte budiť však?

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 2. kapitolka: