Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 18. kapitolka

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Pavučina prekliateho života 18. kapitolkaTakže táto nová kapitolka je trochu zvláštna. Druhá bude znovu normálna. Ale teraz som Vám napísala o tom ako sa hrdinka cítila. Dúfam, že sa Vám to bude páčiť a nezvozíte ma za to. Mám Vás rada a moc ma tešíte vašimi komentármi. Ste skvelí, vaša Dark. =*

13.03.2010 (09:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 795×

"Říkáš: miluji déšť, když však prší, jdeš se schovat, abys nezmokl. Říkáš: miluji slunce, když však svítí, jdeš se schovat do stínu. Mám strach, že mi jednoho dne řekneš: miluji tě."

 

18. kapitolka

 

hudba

 

Dnes to nebude normálny príbeh o tom čo robím. Čo sa dialo okolo mňa, ale napíšem Vám  o tom čo cítim. Porozprávam Vám o tom čo cítim. Porozprávam vám ako žijem.

Už je to rok čo žijem vo Volltere. Áno nerobím si srandu... prebehol rok odvtedy čo ON odišiel a tým si vzal moje mŕtve srdce. Ukradol mi môj úsmev i moju chuť do života. Stále sa pýtam, ako som to mohla vydržať tak dlho. Stačí nevnímať okolitý svet a všetci vedia kde som. Som s ním... v mojom vlastnom svete fantázie. Tam kam nepatria intrigy, smútok, bolesť a nenávisť.

Moje meno poznáte... poznáte aj začiatok môjho príbehu. Nie ešte sme sa ani z ďaleka nedostali k jadru.  Začala som chodiť do školy... to Vám poviem. Môj otec ma šupol do školy a ja som si začala odpočítavať sekundy večného života. Ľudia so mnou chceli nadviazať kontakt, ale nešlo to a preto som si vyslúžila prezývku ľadová princezná. Stále neviem kde je a prečo neprišiel. Moc mi chýbaš Nicolas... tak veľmi! Začala som si písať denník... tak ako si ho písal on... možno ak sa raz rozhodnem skončiť zo životom a ON tu bude... nájde ho a prečíta si to čo som písala.

 

Milý denníček

Sama neviem čo napísať...

Všetko sa mi rúti pred očami. Padá... ako domček z kariet.

Kto mi povie ako sa mám chovať. Kto ma vytiahne... kto mi povie, že sa už nesmiem skrývať?

Prečo odmietam?

Môžem byť milovaná... odmietam.

Môžem byť zachránená... odmietam.

Strácam to na čom mi záleží. Som neprebudená z minulosti. Neviem čo je to šťastie.

Jediné čo si držím... je maska.  Na vonok som usmievavé dievča... plné elánu a chuti do života.

Ale kto ma pozná naozaj?

Kto ma vidí plakať? Prosiť Boha o nápravu chýb? NIKTO.

Som sama. Uzavretá v škrupinke mojej fantázie. Som niekde... kde cesta späť neexistuje.

Tak povec mi prosím... ako sa mám vrátiť späť.

Už sa nechcem obracať späť... vidieť stále tú istú bolesť.

Viem... toho sa tak ľahko nezbavím... ja nie.

Každá myšlienka... negatívna myšlienka sa splní.  Tak prečo tak myslím... ked viem... že sa to splní? Chcem byť nešťastná? Alebo som tak slabá a bezmocná.

Všade okolo mňa sa točí stále to isté.

Opúšťajú ma tí... ktorých milujem. A ja neviem byť rovnaká... neviem byť rovnaká ako pred tým.

Už nie som to dievča s dolíčkami ked sa usmieva.

V očiach mám smútok, ktorého sa nezbavím. Nesmiem. Žijem s vedomím, že... to tak bude navždy.

Môj brat... je jediný, ktorý to vidí. Ktorý vidí, že už nevládzem ďalej.

Neviem vstať na nohy. Nedovolím mu však pomôcť mi. Neverím... neverím v nič dobré.

Žijem fantáziou s ktorou žiť viem. Vďaka nej som sa naučila pretvarovať... maskovať a hrať.

Príbehy, ktorým dávam život ma napĺňajú.

Staviam novú históriu. Rozhodujem nad životmi. Tak ako chcem. Vytváram si svoj vlastný svet kam... patrím.

Nedokážem sa nikomu otvoriť. Boli dni... kedy som vedela byť iba zlá, tichá a nervózna.

Prestala som... len... kvôli nim. Vidieť pohasnutý úsmev mojej rodiny bolel viac ako dusiť to v sebe.

Držím si masku, ktorá bráni ľudí okolo mňa... a mňa necháva trpieť samú.

Malo by to tak byť... alebo nie? Ale áno.

Nenávidím kecy o psychológoch. Samozrejme, že mi nepomôže. Neviem kto to je. Nepoznám ho, nemôžem vedieť aký ten človek naozaj je. Počúvať kecy... „Chápem čo prežívaš.“

Jasné... sú to ľudia, ktorý prežili všetko a všade boli. Nenávidím ich.

Nenávidím kecy ľudí, ktorý nemajú ani potuchy o tom kto si čo prežil.

Veď nemáš nič iné na práci... len školu.  A kto okolo mňa so mnou býva. Kto žije so mnou v mojom tele?

Kto ma počúva?

Neviete čo teraz cítim. Neviete či mi po lícach tečú slzy alebo sa usmievam. Vysmievam sa celému môjmu životu.

Alebo áno? Viete? Ha?! Ja počúvam! Som samé ucho!

Viem čo je to ozajstné nešťastie. Viem čo je to podvod, bolesť či fyzická alebo psychická. Zlomené srdce... na milión kúskov.

Tiež viem... že teraz  v tomto veku... som zničená. Zdá sa to smiešne? Alebo neuveriteľné? Ale je to tak.

Deti, tínedžeri si mnoho prežijú viac ako dospelí ľudia. Tak kde je spravedlnosť? Stále vidím len rivalitu, ktorá ma nesmierne žerie. Zakopávam stále o niečo čo je pre druhých nepochopiteľné.

Žijem s toľkými tajomstvami. S toľkou bolesťou... ale som tu. Žijem a usmievam sa.

Rozprávam... pomáham tak ako sa dá. Ale necítim u nikoho... nemám pocit, že by mi niekto rozumel.

Vlastne áno. Je tu niekto. Niekto kto vie čo to je... bolesť. Kto vie čo cítim. Kvôli nemu sa snažím postaviť na nohy, ale k čomu to je keď ho nemôžem vidieť kedy chcem?

Že nemôžem vybehnúť z izby a zaklopať mu na dvere.  Že mu nemôžem plakať na ramene keď to potrebujem?

Som sama. Tak sama.

Celým tajomstvom je bola... fantázia. Druhý svet pre, ktorý žijem a som tu.  Keby nebol odišiel nebolo by zo mňa toto čo je teraz. Možno ste odo mňa čakali viac, ale dnes to bude len o tomto.

 

Možno taká som... možno si držím ľudí od seba. Ja však viem prečo. Viem prečo to všetko robím.

Raz... mi moja mama (Esme) hovorila príbeh svojho života. Hovorila, že s dobrou myšlienkou prichádza úspech.

Tak ako je možné, že so mnou to nefunguje?

Ako je možné, že...

Asi to už tak bude... som porušená... iná... nezvladateľná.

Je len pondelok a ja už nevládzem.  Ráno vstanem a prajem si aby deň už skončil.

Prajem si aby som bola znovu sama... prechádzala sa ulicami a počítala moje ponuré dni.

Nebavia ma všetky moje klamstvá. Prečo klamem v tom, že som šťastná? Viem... že musím.

Fantázia  je schránka do ktorej sa skrývam.

Však viem, že sú to predstavy. Neexistuje žiadny princ na bielom koni. Sú to rozprávky a príbehy ľudí ako som ja.

Je ťažké nájsť niekoho o kom ste si istý... že vás nepodrazí... nerozdrtí a nezlomí tak ako už ste.

Teraz už nikomu nestačí, že ste zranená raz... áno kopnite si! Udrite veď toho má málo.

A ja tým nemyslím fyzickú bolesť.

Prečo to už  trvá už rok? Prečo sa to so mnou posúva ďalej?

Každý sa na svet dívame iným pohľadom. Každí ho vnímame iným pohľadom.

Nie som tá, ktorá ho vidí ružovo. Vidím... realitu, ktorá mi tak strašne ubližuje.

Tým aká som sa chránim... možno si tým ubližujem... som nešťastná, ale ako to zmeniť?

Veď nič ako iné ako bolesť nepoznám. Každí jeden rok mi ju priniesol. Tak ako mám znovu veriť.

Ako sa nemám vzdávať?!

 

Sedela som v triedy a písala si úlohy. Nechce sa mi ich robiť doma. Písala som a pozorovala tie kreatúry okolo mňa.

Vyrastie z nich niekto kto konečne pochopí dej okolo seba?

Rozmýšľala som ako je možné... že  môžu byť tak sebecký voči sebe. Dievčatá sa zaujímajú len o vzhľad... hovorí im niečo vzdelanie, kultúra, sny?

Nevedia čo je ozajstné. Nevedia rozlíšiť skutočnosť.

Vie niekto z nich o čom to tu  celé je?

Nie... lebo ani ja sama na to neviem prísť. Neviem sa spamätať z toľkej zloby, ktorá vo mne prebýva.

Necítim sa s nikým z nich na rovnakej vlne.  Nebaví ma sedieť nad časopismi a rozoberať či  Paris Hilton ešte nosí ružovú.

Vždy, keď to  celé počujem alebo vidím naskakujú mi zimomriavky od hnusu. Hnusí sa mi celé moje okolie. Je divné, že sa o tom rozprávam sama so sebou? Podľa mňa nie. Lebo viem, že ja... ja si neublížim. Nikdy som takáto nebola... kým si neodišiel Nicolas!

 

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 18. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře