Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pavučina prekliateho života 17. kapitolka

09.03.2010 (11:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 695×

"Počátek naší bolesti často se v radostech skrývá."

17. kapitolka

hudba

Roztrasenými rukami som schmatla tú obálku a jedným trhom ju roztrhla. Každé jedno slovo, ktoré som prečítala sa mi vrývalo do srdca.  On sám vedel, že tu budem... že sem prídem. Milujem ho a sama som ho od seba odohnala. Prstami som prešla po jeho písme. Cítila som kde pero zastavil. Vedela som ako vyzeral, keď to písal. Ako sa mračil okusoval si spodnú peru.

Ja ho milujem. Chcem späť jeho hlas, dotyky, bozky. Proste jeho celého!

Otvorila som ten dopis a začala čítať.

Stojíš tu a asi sa pýtaš ako som to vedel. Sám neviem. Neviem ako sa rozlúčiť. Ako ti povedať čo cítim. Pretože moje city sú hlboké. Za tie krásne a nenahraditeľné dni som spoznal aká osoba si. Aká si jedinečná. Tvoj úsmev mi rozžiaril temné ulice. Videl som ťa minulú noc dole pri jazierku.  Chceš počuť pravdu? Zatváral som oči a prial si, aby som mohl byť s tebou. Hrať sa s tvojimi vlasmi... vidieť nás v spoločnom odraze hladiny vody. V mojej fantázií ťa držím v náručí... privádza ma to do šialenstva. Ani nevieš čo to so mnou robí! Chcel som počuť od teba jednoduché slová... zostaň, nech môj modrý mesiac žiari inak, sprav z mojich snov skutočnosť buď môj jediný... lenže ostal som hluchý. Zaslepený túžbou po tebe. Viem, že ty si vo mne videla len jeho! Vnútri kričím sám na seba aby si vypadla z mojej hlavy, no chcem aby som sa dostal do tvojho srdca. Mnoho krát sa  pýtam či si skutočná alebo nie...

Bez teba nemá cenu žiť osamote... ale inak to nejde milá Ema.

Vedz, že moje mŕtve srdce naveky patrí tebe

Nicolas

Nie! Prečo? Povedal mi, že sa vráti... sľúbil to! On to sľúbil! Och, chýbaš mi tak hrozne moc. Dúfam, že ma počuješ! Ten deň, keď si odišiel ďaleko bol deň, keď som zistila, že to nebude to isté...

Nemôžem ťa ísť pobozkať, chcela by som ťa zas vidieť.
Viem, že to nemôžem, ja už som sa zobudila! Už viem, že moje srdce patrí len tebe Nicloas. Tak počuješ ma do pekla?! A teraz si odišiel niekam odkiaľ ťa nemôžem dostať len tak späť.

Prosím... vráť sa!

Zložila som tú obálku a strčila si ju do zadného vrecka na džínscoh. Obraz som vzala do rúk a odniesla si ho do izby. Vrátila som sa však k nemu do izby.  Dala som si  sprchu a umyla sa jeho sprchovým gélom. V skrinke som vyhrabala jeho tričko a obliekla si ho. Cítila som ho teraz pri sebe. Ľahla som si do postele a zachumlala sa do perín. Zhlboka som dýchala a snažila sa zachytiť aspoň malú čiastočku jeho vône. Tak sladkej a neodolatelnej.

Prečo? Prečo si musel odísť? Veď jeho sieť ma zachránila. To on ma vytiahol  z dna.

Och, Nicolas vráť sa prosím... vráť sa a ukáž mi ten správny smer. Zavrela som oči a nechala moju fantáziu pracovať. Spomínať, vymýšlať, snívať.

Neviem koľko bolo hodín. Koľko krát sa vystriedal deň a noc. Koľko krát tu niekto bol. Bolo mi to jedno pretože tu nebol on. Neprišiel ma zobudiť z tej nočnej mory. Pretože on odísť nemohol. On tu je len ja spím... len ja nevnímam skutočnosť okolo mňa. To ja som ta hlúpa a s chybami. Tak sa prebuď Ema! Zobuď sa a nájdi jeho oči.

Otvorila som oči a hľadala ho po izbe. Nebol tu... nebol. Vzdychla som si a hodila sa do perín. Buď tu ostanem alebo sa zbláznim. Tak čo si mám vybrať? Byť šialená alebo nešťastná. Myslím, že ma o pár dní dostihnú obe tieto potvory. Vstala som a presunula sa k oknu. Nicolas  z tadiaľto  mal krásny výhľad na jazierko kde som rada sedávala.

Sadla som si do okna a nechávala  vietor hrať sa s mojimi vlasmi. Zmetal mi ich do tváre. Fackoval ma a dával mi najavo, že to je všetko moja vina. Hneval sa na mňa tak ako som sa hnevala ja na seba. Ja ho milujem a došla som o neho vlastnou hlúposťou. Ako som si mohla predstavovať niekoho pre koho nič neznamenám? Sám sa na mňa vykašľal našiel si ľudskú sučku, ktorá stojí za veľké kulo.

Nenávidím ho... tak strašne ho nenávidím. A kvôli nemu som stratila jedinú šancu na nový začiatok.

Budem mať ešte niekedy šancu začať od znovu a s ním? Ak nepríde ona ja prídem za ňou. Musím byť s ním. Cítiť ho. Nikdy sa nenaučím žiť bez neho... sama. Nikdy! Neviem ako a po pravde ani nechcem lebo ja stále dúfam, že sa vráti a prijme ma do svojho náručia. On sľúbil, že príde, keď si dá v hlave všetko do poriadku... tak kde je? Prečo tu stále nie je? Ja ho potrebujem, tak ako ľudia potrebujú kyslík ja optrebujem Nicolasa... moju večnú lásku!

Nicolas

Dúfal som, že nezabudla. Tak moc ju milujem... chcel by som byť s ňou, no nemôžem jej robiť náhradu. Ja nie som Edward. Nie som dokonalý ako on. A vôbec... on nie je dokonalý pretože opustil ženu ako je ona.

Spáchal hriech, ktorý by som mu nikdy neodpustil. Poslal by som ho škvariť sa  do horúcich pekiel. Môže to byť super muž, ale práve neodolateľne krásnu a úžasnú ženu zranil. A tým zo mňa spravil jeho protivníka.

Som kúsok od Vollteri. Je to tu naozaj krásne a hlavne teraz... keď je noc. Je to tu čarovné toto miesto mi vždy dokáže ukázať ukryté veci hlboko vo mne. Neviem čo mám čakať. Stále ma prenasledujú tie isté otázky.

Miluje ma? Bola v mojej izbe? Ostanem navždy sám? Bude jej srdce patriť niekedy mne?

Stále dookola sa mi v hlave pletú tieto otázky... problém je však ten, že odpoveď môžem hľadať len u nej. No ja nie som pripravený... nie teraz... nie som pripravený na to aby som sa vrátil. Je to moc krátko a nestihol som si prebrať všetky veci. Stále som nenašiel nič čo by ma priviedlo k správenmu rozhodnutiu. A vrátim sa vôbec? Mám sa pre čo vracať? Nie som si istý či to má zmysel. Vysmievam sa sám sebe pretože mám strach. Mám strach z prehry... z odmietnutia.

Vzal som si denník  a začal písať.

Moje srdce bolo plné zloby,

do tej doby

čo moje oči uvideli teba,

myslel som, že si anjel z neba.

Nie je   v tom dosť lásky, keď to hovoríš.

Prísť o mňa je vec, ktorú  budeš navždy ľutovať.

Prečo moje slová „milujem ťa“ vždy prerušíš.

Viem, že ty už chceš v inom srdci putovať.

Už to konečne skonči.

Nevládzem, ty stále mlčíš.

Myslel som, že nie si z kameňa.

Mala si moje srdce v rukách,

ty si ho však nechala v mukách.

Nemá zmysel dalej žiť, pretrhla si našj lásky niť.

Nicolas

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pavučina prekliateho života 17. kapitolka: